GTA IV

Stručne k jednotlivým aspektom.

Jazdenie autami je očividne nosnou kostrou hry, vyplývajúcou už z názvu. Pozitíva: Celkom dobrá fyzika jazdy, šmykov, búrania, celkovo dobrý pocit a dojem z jazdenia v dobre vyzerajúcom, živom meste. Negatíva: Preboha, jazdiť do zošalenia dookola...? Po čase, už relatívne krátkom čase, jazdenie je veľmi otravné, samoúčelové, a každá misia sa jazdením začína a tie bočné aj končia (odváženie spoločníkov domov), je to hrozne repetitívne. Navyše, ak misia zlyhá, dlhé minúty som trávil v mdlom dejavu za sedadlom auta, člna a pod., ako za trest.

Grafika pre mňa osobne je sekundárna, ale tým nechcem povedať, že nepodstatná. Jej význam však prichádza až vtedy, keď hra ako taká má čo ponúknuť. Vtedy grafika musí navodiť dojem autentickosti. Tu ho grafika pre mňa spĺňala (aspoň šedo-bielo), ale musel som nastaviť najnižšie rozlíšenia a detaily, aby mi to šlo prirodzene a nie ako pod vodou. Nemohúcnosť ovládania postavy mimo auta a iné veci mi od začiatku tak znepríjemňovali hranie, že žiadna grafika by to nezachránila.

Ovládateľnosť. Autá celkom super, jazdenie bolo to najlepšie pre mňa na hre, ale hra ako iba simulátor jazdenia a nácviku únikov pred policajnými sirénami? Možno pre Američanov to môže spĺňať účel. Ovládanie postavy ako takej totálne mínusové. Neokrôchanosť pohybov pri utekaní, strieľaní, ukrývaní sa za prekážky (údajne vylepšenia oproti iným dielom!). Ovládateľnosť postavy a jednotlivých úkonov v kritických momentoch bolo výslovne iritujúce.

Ozvučenie, dialógy, štylizácia dabovania, atď. – toto bolo príjemné, primerané a navodzujúce patričný dojem, až na zanedbateľné výnimky, ako napríklad jačanie niekoho v pozadí zakaždým, keď som zaflekoval a absurdné hádzanie sa postáv rovno do jazdnej dráhy auta.

Príbeh. Štandardné zápletkovania sveta podsvetia, ktoré si mafiánski chutnáči môžu užiť, potešia ako priemerný film zo sveta tých, čo radi dávajú angličtine taliansky nádych. Misie sú na pohľad v rámci možností rôznoraké, ale to, čo ich robí celkovo fádne je absencia vylepšovania (zjednodušovania) ich plnení, možno alternatív likvidácie nepriateľov, respektíve alternatívne možnosti dosiahnutia cieľa, a, a pre mňa hlavne, chýbajúca rôznorodosť a progredovanie zbraní. Fádnosť pre mňa vyplývala aj z udržateľnej motivácia plnenia misií, po čase je šušňov nadmieru a nečrtá sa ich zmysluplné míňanie, tak načo brať ďalšie zákazky a budovať virtuálne konto? Keby mala hra nejaké perky, možnosti vylepšenia postavy, zbraní, áut, a pod., posunulo by ju to na ďalší level. Takto je postava a jej svet na začiatku plochá a plochá aj zostáva. Okrem toho, osobne nehrám hru preto, aby som sa pozeral polovicu času na cutscény, to si radšej pozriem kvalitný film. Dobrá hra pre mňa je taká, čo vtiahne do deja bez cutscén, len samotným hraním.

Dodatkové aktivity, t.j., hlavne randenia, klubovania, internet a pod – táto verzia SIMSov mi nesadla tak ako iné podobné – pre mňa nebotyčná nuda. Detto minihry (bowling, gulečník a pod.) – kriste, aj tetris je taký zábavný, ak nie viac. Nemusím preto hrať 3d hru.

Ničím nevýrazný príbeh bez herného vývoja, absencia zmysluplného progresu niečoho a ostatné spomínané negatívne prvky ma asi po 10 hodinách hrania omrzeli a hru som odinštaloval.

Záver: Pozitívny dojem mi ostal hlavne z jazdy autom, ale to žalostne nestačí, navyše jazdenie je tak všade pretláčané, že sa stane otravným. Príbeh čiastočne upútaval moju pozornosť, ale v celkovom dojme bol nevýrazný, bez oživujúcich zvratov a niekedy aj stupídny, čo sa týkalo motivácie mojej postavy ku konaniu (zabíjaniu) (v hre, ktorá sa snaží vytvárať dojem reálnosti to vadí), a spolu s bočnými aktivitami v neustále sa opakujúcej stereotypnej kombinácii s jazdením, neponúkajúc žiadne alebo zanedbateľné výhody pre samotné hranie a dosahovanie cieľov, mi prišiel samoúčelný, preto v podstate zbytočný a nudný. Toto a zlá ovládateľnosť a absencia progresu zbraní a ich používanie boli pre mňa hlavným negatívom. Celkový dojem ledva 5 z 10, nebyť jazdenia tak slabé 3.