Viac ako 22 rokov ubehlo od osudového dňa, ktorý sa dodnes označuje ako najväčšia nukleárna katastrofa všetkých čias. V ten deň, sobotu 26. apríla 1986, sa v jednej jadrovej elektrárni kdesi v Ukrajine spúšťa test turbíny, zameraný na preskúšanie jej núdzového fungovania. Následky tohto neúspešného testu, známe ako výbuch štvrtého bloku jadrovej elektrárne Černobyľ, sa vezú s našou civilizáciou až dodnes. A ešte pekných pár tisícročí aj budú. Oblasť 20 km2 v okolí spomínanej elektrárne bude totižto pre ďalšie a ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, jasným dôkazom toho, že ľahkovážnym a neúctivým prístupom k novým technológiám sa môže ľudstvo behom okamihu dostať na listinu vyhynutých druhov.

Jedna katastrofa, ktorá navždy zmenila pohľad na následky nukleárnej katastrofy, tak okrem odzbrojovania priniesla aj jedno nepekné dedičstvo, ktoré bude musieť naša civilizácia znášať možno až do konca vekov. Hrať sa na bohov nemusí byť tak bezpečné, ako sa na prvý pohľad zdá. Tak ma napadá, čím nás obšťastní čerstvo spustený obrí urýchľovač častíc, ktorého význam je zahalený rúškom tajomstva tak veľkým, že aj najbystrejšie mozgy sveta len opatrne teoretizujú o tom, čo nám tento futuristický kúsok technológie prinesie. Žeby čiernu dieru? Nekontrolovanú ničivú reakciu? Zrod slnka na planéte? Nuž, nechcem byť krutý, ale nechajme sa prekvapiť... výsledky tu budú čo nevidieť.

Späť ale k Černobyľskej katastrofe. Tá totižto svojimi katastrofálnymi následkami inšpirovala vývojárov z GSC GameWorld, ktorí nám pred rokom priniesli svoju vlastnú víziu toho, čo by sa stalo, keby oblasť Černobyľu postihli ďalšie podobné výbuchy, poznačujúc tak ráz tamojšej krajiny najrozmanitejšími anomáliami, aké kedy človek videl. Výsledok ich snaženia, dlho vyvíjaný Stalker: Shadow of Chernobyl, zožal prekvapivo pozitívne ohlasy, najmä vďaka osobitému hernému prostrediu či atypickému poňatiu žánra FPS, ktorý sa viac než čokoľvek iné blížil hard-core survival záležitostiam, keďže prežiť v Stalkerovi chcelo poriadnu dávku taktiky a obozretnosti. Dnes, kedy sa nám Zóna v prequeli Clear Sky opäť raz otvára, prišiel konečne čas na vysvetľovanie, pretože udalosti, ktoré sa odohrali v pôvodnom dejisku, si ho zákonite žiadali. Tak teda, ochranný odev do na seba, vodku do batohu, AK-čko do ruky... je čas dolapiť Streloka!

Počkať... Streloka? Znova? Nuž, asi som sa teraz trošičku prekecol. Príbeh totižto veľmi elegantne zaradil spiatočku a stavia tak hráča do role odlišného stalkera (s menom Scar – jazva), ktorý ako jediný prežije podivný fenomén Černobyľskej zóny, označovaný ako emisia. Podivný červený mrak evokujúci peklo je totižto v kruhoch vedcov frakcie Clear Sky, v ktorej sa hlavná postava po emisii preberie, považovaný za akýsi protiútok zóny voči votrelcom, ktorá sa tak snaží zabrániť nezvaným návštevníkov v tom, aby prenikali do jej vnútra. Čo emisia, to drastická zmena prostredia, to všetko znamená pre stalkerov vážny existenčný problém, keďže za každým dôjde k preskupeniu anomálií do takej miery, že kedysi voľne prístupné lokality sú po novom tak nebezpečné, že v nich neprežije ani ten najstatnejší mutant.

V priebehu hry tak ako jediný človek, imúnny voči emisiám (teda až na vašu nervovú sústavu), budete musieť zistiť, kto a ako vlastne do inak neprístupného centra prenikol a samozrejme aj do neho preniknúť sami, aby ste tomu všetkému konečne prišli na kĺb. A tu prichádza na radu náš starý známy Strelok, keďže ten je v radoch najvyšších predstaviteľov jednotlivých frakcií považovaný za toho, kto sa o prienik úspešne pokúsil a tým aj spustil lavínu emisií, každým mesiacom zabíjajúcich desiatky stalkerov. Príbeh teda vykazuje jasné známky atraktívnosti a pokiaľ vás zaujímalo, prečo sa v pôvodnom Stalkerovi vyskytujú len zlomky kedysi silných frakcií, či prečo tak vzrástla úloha armády, pokračovanie vám dá nejednu uspokojivú odpoveď.

Emisie, vskutku originálny nápad (ktorý vás neraz zastihne v tom najmenej vhodnom mieste), so sebou priniesol aj nemenej dôležitú zmenu prostredia. Teda, zmenu v intenciách „bastardského“ pokračovania, pretože prekopať komplet celý herný svet by autorom zabralo toľko času, koľko im zhltol vývoj prvého dielu. Výsledkom ich snaženia je tak mix dobre známych lokácií s tými novými, pričom ale na obranu tých už videných musím povedať, že viacero úprav sa nevyhlo ani im. Uvítacia lokácia Clear Sky, depresívny močiar, vás ale prekvapí hneď na viacerých frontoch. Okrem toho, že je v porovnaní s ostatnými oblasťami výrazne rozsiahlejší, je aj neskutočne desivý. Vysoký porast v tandeme s vynikajúcim audio podmazom totižto z každej vysokej trávy vyčaruje potenciálny zdroj mutantov či inej hávede, vďaka čomu budete neustále v napätí z toho, či na vás niečo z tamtej trávy náhodou nevyskočí. A verte mi, vyskočí v tak strašnom okamihu, že si až cvrknete do gatí.

Úvodná prechádzka močiarov je ale veľmi skoro vystriedaná v kruhoch ostrieľaných Stalkerov dobre známym Cordonom, smetiskom či temným údolím, pričom ale vo všetkých prípadoch najdete familiárne lokácie v značne pozmenenom stave, než ste si pamätali ešte z čias Shadow of Chernobyl. Následné kroky vás potom zavedú do zombíkmi obliehaného Yantaru, aby ste hneď na to pocítili bezútešnosť červeného lesa, domovskej to oblasti mnohých mutantských foriem. Práve Red Forest mi asi najviac utkvel v pamäti, keďže som sa doň dostal až vo večerných hodinách, kedy na povrch vyliezla tak skľučujúca atmosféra, že som danú lokáciu musel prejsť s niekoľkými nútenými prestávkami. Brr...

Limansk, fiktívne mestečko neďaleko skutočného Prypiať, je naproti tomu dokonalým pohladením duše melancholika, pretože tá hromada dávno zabudnutých spomienok a životných osudov z neho doslova vyžaruje. Nasledujúca séria lokálít už ale ostane pred vami pre tentokrát v tajnosti, keďže v jej odhalení mi intenzívne bráni sám veľký brain scorcher. Tak či onak, rozumný kompromis medzi recykláciou a implementáciou nových oblastí dáva vzniknúť vyváženému hernému prostrediu, ktoré vám síce bude povedomé, ale rozhodne ho nebudete môcť prejsť so zavretými očami.

Dajme si ale ešte jedno repete – emisie. Okrem radikálnych zmien v zostavení Zóny majú tieto nebezpečné anomálie dopad aj na samotný chod života a spoločnosti, žijúcej v okolí elektrárne. Nečakané sprístupnenie kedysi nedostupných lokalít totižto vytvorilo priestor pre mocenský boj, keďže bohaté tajomstvá a artefakty ukryté v príslušných regiónoch lákajú tak enormné množstvo stalkerov, že bez priateľskej podpory a organizácie nemajú osamotení lovci žiadnu šancu na úspech. Vznik a existencia viacerých frakcií tak radikálne ovplyvňuje vaše herné smerovanie, pričom ak budete pomýšľať na čo i len priemerné vybavenie, spolupráci s niektorou z nich sa rozhodne nevyhnete. Ako takýto systém osobitných zoskupení funguje, vám hra vysvetlí už v prvej oblasti, konkrétne v spomínaných bažinách. Frakcia Clear Sky, ktorá sa prevažne orientuje na výskum, vás totižto požiada o pomoc pri zabezpečení stability a bezpečnosti v močiaroch, keďže posledná emisia otvorila viacero prístupov do zóny a tak začali do mokrín prenikať početné húfy nezvaných návštevníkov.

Poviete si „ok, ale niečo za niečo“ a tak s prvými nesmelými krokmi sa vydáte oslobodiť neďaleký kostolík. Vynikajúco upgradnuté PDA a s ňou spojená mapa vám pomocou prehľadných ikon dá jasne najavo, kde sa hnutie odporu vyskytuje a vy sa tak v spoločnosti ďalších spriatelených stalkerov vydávate do prvej vážnejšej bitky. Jedna prestrelka strieda druhú a kým sledujete, ako partička „zelených“ takticky obchádza kostol, do rádia sa vám hlási ďalšia hliadka, žiadajúca o pomoc na druhom konci mapy. Po chvíľke uvažovania ale usudzujete, že lepšie dokončiť jednu prácu, ako rozrobiť ďalšiu a tak po obozretnom prieskume terénu likvidujete posledného žijúceho banditu. V tom vám váš prijímač zaplaví vlna ďakovných slov s tým, že odmena vás čaká po príchode do osady.

Síce ste nestihli pomôcť druhej hliadke, ale taký je už život. Aké je vaše prekvapenie, keď zistíte, že odmena je až nečakane štedrá a že sa to pomáhanie kolegom neskutočne vypláca. Konieckoncov, ekonomika Zóny pred udalosťami z pokračovania nie je až taká benevolentná a tak sa vám zíde každý dostupný rubeľ. Opätovným vstupom do bažín sa vám ale dostáva možnosť zasiahnuť do v úvode odmietnutého incidentu a tak sa v značne lepšej zbroji vrháte do boja, s cieľom vypudiť z danej oblasti čo možno najviac banditov. Záverečný pohľad do stavu frakcií prostredníctvom PDA-čka vás poinformuje o tom, že tej vašej sa darí výnimočne dobre a okrem plného stavu svojich zástupcov má prístup aj k predmetom a zásobám, inak len veľmi ťažko dostupným. Holt, výhody za vašu vernosť a pomocnú ruku rozhodne nie sú malé.

Veru tak, postranné misie, ktoré boli v pôvodnom Stalkerovi len akousi pridanou hodnotou, sú v prequeli doslova vecou života a smrti. Ich úspešným plnením totižto nielenže prichádzate k toľko potrebným peniazom (a občas aj unikátnym predmetom), ale navyše tak príslušnú zónu robíte bezpečnejšou, keďže všade sa pohybujú spriatelené grupy, ktoré v prípade nepriateľskej invázie chytro zasahujú. Okrem toho ale dostávate možnosť predávať a nakupovať za výhodnejšie ceny, pričom nechýba ani zľava u sprievodcov, výrazne tak šetriaca vaše ťažko nadobudnuté úspory. Navyše, hra pritvrdila aj v oblasti anomálií a artefaktov, ktoré sú po novom neviditeľné a neraz doslova v strede anomálnej koncentrácie, čo robí ich získanie ešte nebezpečnejšie. Jedinou pomocou sa vám tak stanú detektory artefaktov a klasické skrutky, ktorými si dopredu naplánujete váš nasledujúci postup. Vo väčšine prípadov sa ale nevyhnete styku s niektorou zo silných anomálií (prípadne ultra smrteľnej dávke radiácie) a tak ak budete plánovať lov na nejaký ten artefakt, radšej sa vybavte poriadnou zásobou vodiek, lekárničiek a bandáží.

Ešte sa vrátim k tým sprievodcom. Častou kritikou hráčov smerom k predchodcovi bol nedomyslený transport medzi lokalitami. Nie príliš lichotivé ohlasy, ktoré vychádzali z faktu, že hre takéto nútené pešie túry výrazne degradovali hrateľnosť, si ale autori vzali k srdcu a tak sa po novom na dopredu daných miestach vyskytujú špeciálni stalkeri, ktorí vás za určitý obnos bezpečne prepravia na vami zvolené miesto. Drobné vylepšenie, pre hráčov doslova spása. Osobne som služby týchto skúsených osôb využíval prakticky za každým, keď som musel prejsť do inej oblasti, takže ich prínos je jednoznačne nepopierateľný.

Ďalšou bezosporu výbornou novinkou je upgrade a oprava zbraní a výzbroje. Konečne už nemusíte svoju obľúbenú zbraň zahadzovať za každým, keď jej klesne ukazovateľ kondície, ale ju jednoducho dáte opraviť u jedného z mnohých stalkerov, špecializujúcich sa práve v tejto oblasti. Navyše, vďaka mnohým upgradom a vylepšeniam si tak môžete svoj preferovaný kvér „vytunovať“ do takého dela, že už žiadnu inú zbraň nebudete potrebovať. Tento herný prvok mi zrejme urobil najväčšiu radosť, pretože sústavne menenie zbraní ako ponožiek mi v pôvodnom Stalkerovi ani náznakom nesadlo. Takto som si časom doplnil moje AK-čko o množstvo vylepšených súčiastok, vďaka čomu som dosiahol nielen vyššej kadencie, ale aj presnosti či prieraznosti.

Príjemný dojem vo mne zanechala aj umelá inteligencia. Taktický, koordinovaný postup ľudských protivníkov v kontraste so svorkovým chovaním zmutovaných zvierat vdýchol titulu doslova život, čo z hľadiska atmosféry a uveriteľnosti prostredia je viac než pozitívnou správou. Osobitný grafický štýl, podčiarknutý vynikajúcim dizajnom jednotlivých lokalít a monštier (obzvlášť psycho mutant či blood-sucker mi naháňali takú hrôzu, že aj teraz sa mi od strachu trasú kolená) navyše vykresľuje Zónu ako nanajvýš surové, chladné a nebezpečné miesto, miesto, kde smrť je rovnako bežná, ako extrémne dávky radiácie. Jednoducho najposlednejší kúsok sveta, kde by ste chceli byť.

Vynikajúcu atmosféru potom už len dotvára štýlový hudobný doprovod či ruský dabing väčšiny vedľajších postáv, opäť poukazujúci na ojedinelý herný feeling, ani náznakom sa neblížiaci tomu, čo poznáme z prehnane klišovitej americkej produkcie. Desivé ambientné zvuky sú potom už len takou čerešničkou na torte, ktorá vám zachutí do takej miery, že sa od nej nebudete vedieť odtrhnúť. Škoda len údajnej zabugovanosti, pretože inak by sa jednalo o titul hodný majstrovského ocenienia. Údajnej preto, lebo moje ťaženie som započal s aplikovaným najnovším patchom, takže väčšinu nedostatkov hlásených zahraničím som spokojne prešiel mlčaním (áno, aj tá inkriminovaná udalosť s krádežou vašich vecí a núteným štartom od nuly v polke hry bola veľmi elegantne vyriešená).

Čo dodať na záver? Jednoducho bomba. Ako fanúšik knižnej predlohy Piknik u Cesty som s Clear Sky zažíval nefalšované orgie, pretože svojim poňatím sa nová verzia Zóny so všetkým, čo k nej patrí (anomálie, artefakty) až nebezpečne priblížila tej, popisovanej v literárnom príbehu. Autori ale navyše vymazali množstvo hráčmi kritizovaných nedostatkov pôvodného titulu, pričom nezabudli zahrnúť aj viacero noviniek, ktoré v súčte pozitív len jednosmerne poukazujú na fakt, že Stalker: Clear Sky je po všetkých stránkach vydareným pokračovaním. Tak na čo ešte čakáte? Artefakty v Zóne na vás totižto nebudú čakať celú večnosť...