Hell’s Highway je už tretím pokračovaním bratov v zbrani. Road to Hill 30 sledoval dejovú linku Matta Bakera, Earned in Blood zasa linku Joea Hartsocka. HH sa vracia ku koreňom a hlavnú postavu bude opäť predstavovať Matt Baker, no tentoraz so sebou berie z minulého dielu aj tajomstvá a výčitky, ktoré prenasledujú každého vojaka. Matt ich však všetkých strčí s tými svojimi hravo do vrecka.

Tak, ako ani farár nechodí dlho okolo dvanásťročného miništranta so zatvoreným poklopcom, tak ani ja nebudem naťahovať a môžem povedať, že toho, čo sa na treťom pokračovaní zmenilo, nie je veľa, čo sa samozrejme prenieslo aj do samotného hodnotenia.

Oproti bežným FPS akciám prináša BIA 3 novinku v podobe ovládania nielen seba, ale aj ostatných vojakov na bojisku, ktorí sú k vám pridelení. Naraz môžete ovládať najviac štyri skupiny po troch vojakoch, čo robí dokopy útočnú silu dvanástich mužov plus vy. Pod vedenie spadajú assault, fire, MG a bazooka tímy. Assault predstavuje útočné jadro použiteľné za každých okolností, no disponujú len stredne silnými zbraňami. Fire tím je zasa vhodný na zákopovú taktiku a vždy okrem samopalov nesú aj hŕbu použiteľných granátov na vykúrenie nepriateľa z výhodnej pozície. MG tím je skratka pre machine gun a vhodnosť ich nasadenia je kdekoľvek, kde je potreba krycej paľby na dočasné zaistenie veľkého územia. Posledný, bazooka, dokáže panzerfaustom vyčariť úsmev na ťažkých jednotkách alebo dobre zahrabaných jedincoch v guľometných a odstreľovacích postoch domov.

Samotné ovládanie spolubojovníkov je prebrané z predošlých dielov a autori sa držali hesla, keď to funguje, tak to neopravuj. Tabulátorom sa medzi nimi prepínate, jeho podržaním zvolíte, aby vás jednotka nasledovala a pravým myšítkom vyberáte miesto na presun alebo paľbu. Sami sú dosť inteligentní, aby zistili, čo ste príkazom mysleli. Keď ich dáte ku stene, pochopia, že sa tam majú bežať kryť, označenie útočníka zasa, že majú robiť podpornú paľbu. Fire a Bazooka tímy môžu nepriateľa vyhodiť do luftu granátom, či raketometom, no nie vždy sa im zadarí a tak občas strieľajú cez prekážky, za ktorými čupia, čo má za následok dosť fatálne zmeny v počte vašich jednotiek. Fire tím si vie tiež občas hodiť granát pod nohy a ešte si k nemu aj veselo všetci čupnú.

Pri používaní taktiky útoku s jednotkami platí bohužiaľ (alebo chvalabohu?) len jediné pravidlo. Suppress fire plus flank. Čo to znamená? Každý nepriateľ má nad hlavou červený kruh, ktorý znázorňuje jeho aktivitu. Keď dáte príkaz na kryciu paľbu, hodnota červeného kruhu sa zmenšuje a v prípade, že zmení farbu až na šedú, je jeho paľba na niekoľko sekúnd potlačená. Vtedy je najlepšia možnosť na presun ostatných vašich jednotiek bližšie ku nemu, najlepšie zboku, kde už nie je skopčák krytý a pri pohľade na pribiehajúcich amíkov pustí zbraň a aj do gatí.

Vy všetko môžete koordinovať, ale aj sa aktívne zapájať, čo je najjednoduchšie a aj najrýchlejšie, pretože niekedy päťminútovú prestrelku dokážete sami vyriešiť za pol minúty. K tomu vám dopomáhajú už klasické zbrane druhej svetovej vojny ako Thompson, MP40, 9 mm pištole, poloautomatické pušky Carabine a Grand či granáty a panzerfausty.

Graficky sa dá BIAHH označiť za podarenú hlavne vďaka UE3 enginu, ale vždy sa nájde niečo, čo vadí oku. Modely postáv aj prostredia sú síce na úrovni, ale napríklad taká mimika tvárí a gestikulácia vo vypätých chvíľach je na bode mrazu a vy koľkokrát premýšľate, kto že to vlastne kričí, keď tá postavička nehne ani brvou a ústa otvára ako dejepisár pri opisovaní fosílií (tzn. pomaly a nudne).

Vlastníci kariet Nvidia rady 8800 a vyššie by si mali vychutnať aj novú technológiu Physics, ktorá od akvizície firmy Ageia figuruje ako podpora pre hardvérové výpočty na fyzikálne modely, no v konečnom dôsledku žiadne veľké prekvapenia nečakajte. Fyzika je rátaná len na oletujúce telá (a údy) po zásahu granátom, poprípade kolabujúceho nemčúra a odletujúce mechy s pieskom. Prečo sa džípy a iná technika pohybujú štýlom ako keď posúvate krabicu po stole a zničiteľné prostredie je vlastne nezničiteľné, zostáva záhadou. Nič čo by softvérový Havok nezvládol lepšie, no možno ušetríte zopár fps.

Slávu a kvety sypeme na hlavného hudobníka Gearboxu, pretože odviedol výbornú prácu a spolu s Pražským filharmonickým orchestrom podmazávajú prestrihové cut scény emóciami a napätím, ktoré nedokážu vyjadriť postavy. Ak vám niečo vraví projekt Band of Brothers káblovej televízie HBO, tak ste doma. Ostatne nie len hudba sa na celý tento seriál až záhadne podobá.

Spolu s Mattom prejdete zhruba dvanásť klišé misií, ktoré ste už 100x videli predtým a jediným svetielkom v tme sa stáva návšteva sanatória a pátranie po najmladšom zelenáčovi vašej čaty Frankiem, kde plnou silou na Matta dolieha stres z vojny a mučia ho predstavy na desiatnika Legitta a jeho tajomstvo. Občas to pripomenie ľakačky vo FEARe. Zostatok misií je mierne stereotypný a ide len o rôzne variácie na tému znič 88-čky, znič všetky tanky/autá/pechotu a podobne. Nepomôžu ani rôzne prostredia holandských fariem a mestečiek. Vždy sa jedná o tunelovku z A do B a voľnému priestranstvu môžete len zamávať, pretože sa nájde vždy nejaký múr alebo horiaci vrak, ktorý vás z koridoru nepustí.

Autori sa snažia dohnať väčšinu nedostatkov výbornou atmosférou bojov, pokrikovaním vašich aj nemeckých vojakov, autentickými zvukmi streľby a nabíjania, no sčasti im to kazí nepriateľská umelá inteligencia, ktorá neprejavuje žiadnu iniciatívu a čaká za jedným zákopom na guľku do hlavy. Niečo také ako taktika, ktorú som opísal hore, nepoznajú. Vlastne nemajú žiadnu taktiku. Len občas vystrelia a snažia sa vás zasiahnuť pri prebiehaní z jedného krytu do druhého, čo je indikované sčervenaním obrazovky a pokiaľ rýchlo nezaľahnete za prekážku, tak ďalšia rana je už smrteľná. Checkpointy nie sú ďaleko od seba, takže sa nič tragické nestáva.

Posledným spestrením a oživením sterilnosti by mala byť trojica tankových misií. Opäť nič, čo by ste už predtým nevideli. Arkádové ovládanie tanku, kanón a guľomet. Misie sú kratučké a jednoduché. Znič tank, znič delo, znič pechotu. Toto ma vážne nebralo.

Fanúšikom hry po internete sa ponúka len jedna možnosť hry a tou je mód Capture. Jedná sa o variáciu napr. Day of Defeat či Battlefield, kedy dobýjate nepriateľské územie vztyčovaním vlastných vlajok na miestach na to určených. Môžete hrať za veliteľa čaty, ktorý vidí celú mapu a rozdáva príkazy ostatným. Špecialista zasa môže mať snajperku, bazooku alebo ľahký protipechotný guľomet a posledný Tank využíva voľne pohodenú techniku. Ako doplnok zaujímavé, ako konkurent zmieneného Battlefieldu nedostačujúce, čo však ani nebol zámer autorov.

Brothers in Arms: Hell's Highway by som odporučil hádam len skalným fanúšikom druhej svetovej a tým, čo ešte nehrali predchádzajúce diely. FPS štýl s kvapkou taktizovania s družstvom síce prináša spestrenie, no po niekoľkých misiách prichádza stereotyp a nuda, čo je vážne škoda, pretože všetko nasvedčovalo tomu, že Hell's Highway bude bomba. V skutočnosti sa však jedná len prskavku prášku do pečiva a vody zavretého v kindervajci.