Brothers In Arms : Hell's Highway

Brothers in Amrs – do tretice všetko dobré

Séria Brothers in Arms /BiA/ upútala priaznivcov druhej svetovej vojny vyhľadávajúcich v hre najmä väčšiu realitu samotného boja, ale i vernosťou prostredí, či miest, kde sa boje odohrávali. Vývojári prišli na herný trh s novinkou, dovtedy v tomto type hier nevídanou – možnosť ovládať jeden, dva, či tri podporné družstvá. Samotné boje tak dostali úplne iný náboj, vniesli do tohto žánru dávku taktiky a nutnosť akejsi kombinácie, či komplexnejšieho myslenia, ako nebolo zvykom u konkurenčných tituloch.
BiA Hells Higway je teda zatiaľ posledným pokračovaním a princípy známe z predchádzajúcich dielov boli dotiahnuté, s trochou preháňania do dokonalej podoby.

Ako?

Systém komunikácie s jednotlivými vojakmi prebieha cez ľavé a pravé tlačítko myši, pri označení požadovaného družstva stačí určiť miesto, kde chceme chlapcov presunúť a oni príkaz vykonajú automaticky a bez odvrávania. Ich umelá inteligencia je vyriešená veľmi obstojne a iba málokedy sa stane, že by vám vojaci svojimi činmi, či už pri presunoch, alebo samotnom boji zdvíhali krvný tlak.

Zabehnutá koľaj

Samotná hrateľnosť celej série sa uberá rozhodne iným smerom, ako väčšina „kolegov“ z branže. Prostredie ktorým postupujete je delené do dostatočne veľkých lokácií, ktoré priam vyzývajú hráča k taktizovaniu a pomalému postupu hrou. Všade na okolí je rozmiestnených veľa prekážok v podobe rôznych múrikov, stien, budov, povozov a podobne, ktoré slúžia ako vhodné oporné body pri ďalšom postupe. Na rozdiel od minulých dielov bola do Hells Highway zakomponovaná možnosť krytia sa za prekážky alá Gears of War, čo určite poteší nejedného hráča. Boje tak dostávajú reálnejšiu podobu, kedy sa úzkostlivo krčíte za prekážkou a občas vykuknete, ako sa majú nepriatelia niekoľko desiatok metrov od vás, ktorí rovnako ako vy nehodlajú svoje stanovisko opustiť bez boja. A keby len to. Oni vám ani bezhlavo nebežia naproti, s heslom, keď ste si ma napadli, tak si ma aj zastreľte. Celá séria je o vyčkávaní, a o červených kolieskach nad hlavami nepriateľov. Vysvetlím. Plukovní Antal, vojak z povolania, spolupracujúci s vývojármi zaviedol do série reálne mechanizmy platné pri boji na blízko a základným pravidlom pre vás ostáva formulka o tlaku a obkľúčení nepriateľa. Ako náhle krycou paľbou dostatočne presvedčíte nepriateľa o nevhodnosti ani len vystrčiť prst z úkrytu, zmenia sa kolieska na šedú farbu a to pre vás znamená pár sekúnd voľnej cesty vpred, prípadne bezpečnejší presun za ďalšiu prekážku. Priestor, na ktorom bojujete vždy ponúka možnosť obkľúčiť nepriateľa a v spolupráci s celou čatou sa dá vymyslieť naozaj priehrštie zaujímavých obchvatov.

Za drevo radšej nie

Neschovávajte sa za drevené prekážky! Tak znela rada Randyho Pitchvorda z Gearbox Software pri predvádzaní hry tesne pred vydaním. Do hry bola totižto implementovaná možnosť roztrieskať drevené materiály na cimpr campr. Čo v praxi znamená veľmi rizikové krytie sa za prekážkami tohto typu, či už ide o drevené ploty alebo prevrátené stoly a ako krásna ukážka tohto podstatného vylepšenia oproti minulým dielom vynikne súboj v kostole, kde lietajú triesky ako umelý sneh v Tatrách.

Hollywood stars

Do samotného zapáleného hrania poháňa hráčov okrem vynikajúcej hrateľnosti aj príbeh a jeho stvárnenie pomocou in-game scénok medzi jednotlivými úrovňami hry. Celková dĺžka dosahuje rozmer slušného výpravného filmu a aj keď samotný príbeh ničím neprekvapí, určite stúpa hodnota hry výrazne aj vďaka tomuto filmovému poňatiu , nie nepodobnému seriálovému hitu Bratstvo neohrozených. To je však doména celej série.


Keď oči plačú radosťou

Prvé, čo udrie hráčovi do očí je nádherná grafická stránka hry. Masívne vylepšenie textúr prostredia, mimiky tváre vojakov, kedy sa im v očiach zračí beznádej, strach, radosť, či smútok to všetko pôsobí skvelým dojmom. Nie je to síce špička dnešnej doby, ale do kolónky sklamania tento aspekt určite zaradený nemôže byť. Hra dostala na rozdiel od predchodcov viacero farieb a Ureal enginu 3 to ešte stále veľmi sluší. Niektoré lokácie síce trocha pokrivkávajú, interiéry miestami aj viac než krívajú, celkovo však nemôže byť pochýb, graficky je nový diel bratov v zbrani veľmi podarený. A to môže tešiť aj majiteľov slabších počítačov, pretože hra sa hýbe slušne aj vďaka rozumnej optimalizácii.

A zasa si neľahneme

Medzi hlavné nedostatky zrážajúce hodnotenie hry nižšie ako by som chcel je nemohúcnosť autorov pochopiť, že zaľahnutie v chcenej simulácii boja nesmie chýbať. Tak isto starý neduh ešte starších hier, neviditeľné steny. Prečo sa nedá dostať na toto miesto? Lebo medveď a aj dva, keď bude jeden málo. Tak isto Ai nepriateľa príliš rozumu od minula nepobrala a tak len čakajú a čakajú, až kým nezaprší, alebo im nepreženiete hlavou guľku, prípadne granát úkrytom. Potom im ostáva akurát chytanie vlastnej nohy, či ruky vo vzduchu a to v nádhernom, spomalenom zábere, ktorý možno na prvý, druhý krát oko poteší , no neskôr je skôr otravným aspektom v hre.

Tak ako, vyhrali sme?

Určite áno. V konečnom dôsledku je Hells Highway dôstojným pokračovateľom série, hoci musím jedným dychom dodať, že som čakal omnoho masívnejší posun vpred. Niekoľko vylepšení, či už priestreľnosť drevených materiálov, možnosť krytia, alebo behu, to všetko je veľmi fayn, no na dokonalú hru to určite stačiť nebude. Naopak staré neduhy ostali na svojom mieste a horúčkovito žerú nervy nielen mne, ale aj ostatným hráčom, čo sa síce odpustiť dá, ale prehliadnuť nie. Aj tak je ale Brothers in Arms Hells Higway príjemným spestrením zabehaných koľají 3D akcií z druhej svetovej vojny, svoj smer pevne drží v rukách a koncept posúva zasa o kúsok ďalej.


+ + +
Príbeh
Možnosť taktizovania
Grafika

- - -
Občasný stereotyp
Neviditeľné steny
a iné obmedzenia