Nosenie dreva do lesa, necháme nosením dreva do lesa a radšej ho odnesieme do mora. Ak má cenu písať ďalšiu recenziu na hru, ktorá si podrobila minulý rok celú hernú obec, tak jedine v prípade, že ide o Bioshock. Zosaďme si teraz na chvíľu okuliare a zamyslime sa. V ktorejkoľvek inej hre by bolo opakovanie úloh porušením variability definovanej ktovieakým vysnívaným ideálom. V iných akciách by bola predvolená cesta sprostou nadávkou a celok označený za tupú tunelovku. U iných hier by slovíčko minihra hraničilo so sebatrýznením a zapáchalo hnusnými konzolami. Už to zapína? Nie?

Bioshock je striktne lineárna tunelovka, v ktorej sa opakujú úlohy a minihry zastupuje hackovanie, bez ktorého by ste sa nedostali k dobrotám poschovávaných v trezoroch, nedeaktivovali kamery, lietajúce drony, stacionárne guľomety a pod. Inými slovami budete to robiť často, až tak často, že spájanie vychodiskového bodu s tekutinou a jej cieľovou stanicou v štýle Pipemania znenávidíte z celej duše. Šablónovito postavený systém úloh v každej z úrovní je tak úbohý, že pri ďalšej hláške nájdi tri komponenty k bombe a potom zabi bossa, vás rozosmeje. Toto je ten čarovný a prelomový Bioshock?

Niečo prehnité more skrýva

A čo by som chcel, pýtate sa? Questy od NPC postáv? Ak zoberiem v úvahu múdre komentáre tých najmúdrejších (oni vedia), tak FPS akcia nepotrebuje žiadnu rozumnú štruktúru, ak má gule a je čo strieľať. Poistkou je záchranné koleso grafiky. Ale čo ak vyšperkovaný vizuál nedosiahne na džungľový piedestál nanobleku? Problém by nastal u drvivej väčšiny žánrových kolegov, Bioshock má to šťastie, že má PRÍBEH a UVERITEĽNÝ SVET. Aj keď o tých zvratoch a prekvapeniach by sa tiež dalo polemizovať. Jedno zo Sokalových diel (tvorca Syberie) narába s naračnými zvratmi tak rázne, že aj Rapture by sa otriasalo v základoch.

Poviem vám, prečo je Bioshock tak výnimočný. Napriek svojim chybám si vie s nimi poradiť do takej miery, že sa stávajú nepodstatnými a v porovnaní s diabolskou atmosférou „tam dolu“ absolútne zanedbateľnými. Vyslobodenie sa z trosiek lietadla a plávanie v koridore ohňa smerom k záhadnému majáku v strede oceánu má magickú moc. Takú, akú získate pri prvej modifikácii DNA a z prstov vám vyšľahnú blesky, ktoré otvoria dvere. Božské dielo? Možno.

Je to mestom samotným. Rapture pulzuje vlastným životom, náboženstvom a vládne mu tvrdou rukou utopistický ideál Andrewa Ryana. Niečo neuskutočniteľné teraz leží na dne oceánu a skrýva amorálnu spoločnosť utiahnutú v ulite hľadajúc zmysel života. Výhliadky na lepšiu budúcnosť skončili v okamihu, keď čerství obyvatelia nastúpili do trasportných kapsulí. Rapture ich mení, lezie im pod kožu, psychicky týra izoláciou a transformuje na svojich strážcov – splicerov. Mesto je v rozklade a zúfalosť obyvateľov podčiarkujú protestné tabule, ktoré už nemá kto držať v rukách.

Megalomanská snaha postaviť sa zákonom prírody, vzoprieť sa morálke a dlhé roky pestovaným kultúram vyspelým štátov, sa vymkla kontrole a viedla k samodeštrukcii. Vy totiž v Bioshocku šliapete iba po ruinách kedysi fungujúcej spoločnosti, ktorej bola daná voľná ruka vo všetkých odvetviach a či chcete, alebo nie, mužom menom Atlas, ktorý je vaším sprievodcom, budete vťahovaný čoraz hlbšie do tajomstiev Rapture. A tomu je ľahké podľahnúť!

Plazmid sem, tonik tam

V Rapture sa najviac darilo genetickému inžinierstvu, brutálnym plastickým operáciám a hľadaním cesty k vytvoreniu ultimátnej rasy, čo viedlo k objaveniu dvoch substancií – Adam a Eva. Prozaicky nazvaný biomateriál dodávajúci nositeľovi nevídané schopnosti a energia (mana) má oveľa hlbší, biblický význam. Adam a Eva sú začiatkom nového života a pre vás cestou utrpenia, bolesti a morbídnych tajomstiev záhadného muža menom Andrew Ryan.

Modifikovanie DNA neobíde ani vás, konzumáciou nápojov – plazmidov a tonikov, vám pribúdajú bojové schopnosti a aktívne podporné skilly. Drobným problémom je počet slotov, ten je totiž obmedzený a nemôžete mať naraz aktivované napríklad všetky toniky. Zmeniť a aktivovať iné je hračka, stačí nájsť na to určený automat a podľa aktuálnej situácie zmeniť aktívne toniky. Ak volíte súboje na blízko, je vhodné aktivovať zvýšený damage pre tupé predmety, nahodiť na seba elektrizujúcu auru, zvýšiť štít a tým aj obranné číslo a zlepšiť vašu agilitu pri tasenej zbrani.

U plazmidov je situácia ešte o niečo komplikovanejšia. Plazmidy sa totiž kupujú za Adam a zdrojom tejto látky je dvojica Little Sister, ktorá ju striekačkou naberá z mŕtvol a Big Daddy, chrániac malú zverenkyňu všetkými spôsobmi. Aby ste získali Adam, musíte sa zbaviť veľkého bodyguarda, ale to nie je nikdy jednoduché. Jeho brutálna sila a zbraňový arzenál hovoria, aby ste si s ním nezačínali, ale vy musíte. Frontálny útok nie je tak zaujímavý, ako zmanipulovanie okolia vo váš prospech. Hackovaním do vašej súkromnej vojny zapojíte strážne drony, počaríte niekoľkým splicerom, vylákate Big Daddyho k stacionárnym guľometom a on túto pascu nerozchodí.

Poznaj svoje zbrane

Ciest k eliminácii je niekoľko, všeobecne však platí, že ak objavíte tú najjednoduchšiu, tak sa k príprave pôdy na vojnu už zaoberať nebudete. Podmínujete perimeter pred vami, vypustíte niekoľko teplom navádzaných rakiet a keď sa nazlostený Big Daddy rozbehne k vám, míny sa oňho postarajú. Potom je už hračkou pribehnúť k Little Sister a buď si všetok Adam zobrať násilím, alebo dievčatko zachrániť. Táto voľba priamo ovplyvňuje zakončenie hry a množstvo získaného Adamu. Ak budete bezcitní, zlepšíte si viac schopností, ako keď sa zľutujete nad krehkým stvorením.

Prakticky na každého nepriateľa v Rapture platí iná taktika a kombinácia zbraní s plazmidmi. Dnes už úplne bežný arzenál vyniká niekoľkými druhmi streliva a upgradmi s pravidlom „jedno vylepšenie = jeden automat“. Je vhodné preto sympatizovať s dvoma, nanajvýš troma zbraňami a tým potom upgradovať rýchlosť nabíjania, väčšie zásobníky, tlmenie spätného rázu a pod. To platí aj pre plazmidy a toniky. Na vyskúšanie všetkého nebude čas ani prostriedky.

Dĺžka hry sa odvíja od vášho tempa. Bioshockom sa dá prefrčať približne za 12 hodín, ale odporúčame venovať pozornosť každej jednej miestnosti, hľadať audiodenníky, cez ktoré je prakticky príbeh rozprávaný a oboznamujú vás s obyvateľmi a udalosťami tam dolu. Pri pozornom prieskume sa dajú objaviť skryté toniky, špeciálne náboje, či plazmidy. Ak si zvolíte najvyššiu obtiažnosť, nič iné vám ani nezostane, pretože streliva a lekárničiek bude tak málo, že vo Vita Chamber sa budete nachádzať pomerne často. V PS3 verzii sa tieto oživovacie stanice dajú vypnúť.

Ultimátna verzia?

Majitelia PS3 čakali na Bioshock rok a páni v 2K mali tento fakt zvážiť. Kašľať na pridanú hodnotu a pripravované sťahovateľné challenge miestnosti (vyjdú 20. novembra), hra takého ranku by si zaslúžila lepší port s vybrúsenejším vizuálom a vyladenejším herným kódom. Denník vám občas zadelí úlohu, ktorá je už splnená, nepriateľom sa vypína chovanie, nebol vyriešený problém s predbiehajúcimi titulkami, jednoducho niektoré maličkosti nefungujú tak, ako majú. Priestorové ozvučenie paradoxne postráda hĺbku potrebnú na presné identifikovanie smeru, odkiaľ prichádzajú kroky. No a potom je tu grafika. Zvláštnosťou PS3 verzie sú rozpité (rozmazané) textúry a používanie bluru celoplošne na celý obraz (známy aj pod názvom vazelínový efekt), čo vytvára dojem snového vizuálu. Tu treba povedať, že by si zaslúžili vyššie rozlíšenie a ostrejšie hrany.

Je absolútne jedno, ako sa pozeráte na hru, celkovo vám vyjde, že sa jej neviete nasýtiť. Napredujete a hltáte každý jeden moment v dobrom i zlom. Rozbieha sa rýchlo, graduje raketovo a vyvrcholenie vyráža dych. Prakticky celý dizajn a architektúra v štýle Art Deco vytvára dojem, že niekde pod morom také niečo môže existovať. Krehké, morbídne divadlo, na pozadí ktorého sa to zosypalo ako domček z karát. Bez ohľadu na platformu, nevytvárajte si ilúzie, prežite utópiu Andrewa Ryana dvakrát, trikrát, 5x, 10x...