Predstavovať sériu Command & Conquer je ako nosiť drevo do lesa. Snáď každý milovník stratégií vyskúšal aspoň jednu z hier pod notoricky známou hlavičkou, či už sa jedná o vojny o tibérium alebo patálie s nezničiteľnými sovietskymi pohlavármi. Command & Conquer je tu odjakživa a je zrejmé, že sa nechystá do dôchodku. Otázne je, či nové kúsky v sérii nie sú príliš komerčné a stále si udržujú vysokú úroveň zábavnosti. Najnovší prírastok nám môže dať uspokojivú odpoveď, kam to všetko vlastne smeruje. A aby to malo tú správnu atmosféru, k tomu si pustite hudobnú ukážku s ruským motívom.

Reklamy k hre, založené na sexi kráskach zrejme skvele pôsobia na nováčikov v žánri stratégií, paradoxne však vzbudzujú nedôveru veteránov. Tí si kladú oprávnenú otázku, či  EA, ktorá nastúpila na miesto pôvodného vývojára, firmy Westwood  (R.I.P), nestavia úspech hry len na  gýčových videách s vysmiatymi modelkami v priliehavom oblečení. Hneď v úvode musím povedať, že našťastie to tak nie je. Pochybnosti, s ktorými som vstupoval do hry, sa rýchlo rozplynuli a nahradila ich dravosť spojená s prebdenými nocami a kruhmi pod očami od nedostatku spánku. Podobné postihnutie hrozí všetkým, ktorí sa neuspokoja s frflaním nad obrázkami, ale ochutnajú na vlastnej koži, čo hra ponúka.

Keď už sme načali tematiku videí, povedzme si, ako to s nimi vlastne je. Už intro hry dalo tušiť, že sa nebudú opakovať vlažné filmy z C&C 3: Tiberium Wars. Početné videá v rozsahu celej obrazovky medzi misiami kampaní to len potvrdili. Dobre navrhnuté scény, väčšinou vydarené herecké výkony aktérov a áno, aj vhodne napasované krivky spomínaných modeliek, tvoria pôsobivý celok. Navyše niektoré vstupy nepostrádali ani originálny pohľad na vec. Napríklad dvaja milenci, ktorí podľahli vášni na gauči v obývačke, pričom v televízii sa práve vyhráža vodca Cisárstva vychádzajúceho slnka, to naozaj nemá chybu. Súčasťou sú tradične aj in-game videá s brífingom a veliteľmi. Určite už kvôli videám sa oplatí dohrať až do konca všetky tri kampane.

Ale ťaženia nie sú len o „kúúl“ videách. Ponúkajú príbeh, respektíve tri príbehy s dostatočne nápaditým dejom. Ako prvé je tvorcami odporúčané hrať prvú kampaň. No keďže ťaženia nie sú vzájomne viazané a príbeh nepostupuje od jednej k druhej, ako napríklad v hre Starcraft, nezáleží na tom, či začnete hrať za Sovietsky zväz, Spojené národy alebo Cisárstvo. Vždy sa totiž jedná o ten istý konflikt, ktorý sa ale odvíja v prospech veľmoci, za ktorú hráte. Misie a ich štruktúra sú však pomerne dosť odlišné.
 
Všetko to začali sovieti, pomocou stroja času sa totiž vrátili do minulosti a eliminovali Alberta Einsteina skôr, ako mohol do rúk spojencov vložiť svoje geniálne nápady, čo im pôvodne pomohli poraziť Červenú armádu. Súčasnosť sa zmenila, lenže nie tak, ako si mysleli. Oslabenie Spojených národov totiž umožnilo rozkvet novej veľmoci v oriente. Namiesto jedného nepriateľa tak musí Sovietsky zväz čeliť dvom. 

Takže v sovietskej kampani budete odrážať útoky Cisárstva a popri tom sa pokúsite zbaviť aj armády Spojených národov. V tomto príbehu hráč vystupuje ako mladý ambiciózny veliteľ, ktorý má síce plnú podporu premiéra, ale v boji mu neustále podráža nohy protivný generál, ktorý nie je ochotný spolupracovať so zelenáčom. To prinesie rôzne prekvapivé situácie, z ktorých musíte vykľučkovať. Sovietska kampaň je hlavne agresívna, misie sa sústredia na ničivé útoky voči protivníkom a pokladám ju za najatraktívnejšiu.

Okrem známych jednotiek a štruktúr na strane Červenej armády, ako sú tesla veže a tesla útočníci, potešia nové, prípadne lepšie alternatívy pôvodných síl. Veľký priestor dostali obojživelné vozidlá, pohybujúce sa po zemi aj po vode. Napríklad univerzálny transport pechoty s protileteckými strelami,  ktorý mužstvo z paluby vystreľuje do výšky a to potom môže padákom zosadnúť aj na vyvýšených a bežne nedostupných priestranstvách. Na leteckej základni môžete vyrábať nie len masívne vzducholode Kirov, ale aj lietadlá efektne brániace vzdušný priestor a vtruľníky ideálne na ničenie pozemných cieľov. Tie môžu navyše prepravovať pechotu aj vozidlá. V sortimente pechoty je zahrnutá elitná ostreľovačka Nataša, ktorá privoláva letecké útoky na nepriateľské budovy a tanky. Sovieti pri výstavbe najprv určia polohu objektu, až potom sa začne s jeho výrobou.

Spojené národy sa v kampani orientujú predovšetkým na obranu pozícií a sabotáže. V momente krízy, keď vystúpi do popredia tretia strana, sú dokonca ochotní spolupracovať so sovietmi. V duchu hesla „Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“. Spojenci majú síce menej ničivé jednotky, ale s veľmi účinnými doplnkami, ako je napríklad kryokoptéra, ktorá zmrazí alebo zmenší nepriateľov, čím sa stávajú menej nebezpečnými. Popri tom majú agentov-sabotérov s možnosťou podplatiť a získať na svoju stranu protivníkov, vo vode sú opäť útočné delfíny a vrátila sa aj agentka Tanya. Najsilnejšou zložkou je jednoznačne letectvo, či už hovoríme o bombardéroch pozemných cieľov alebo o výbave veľmi účinných leteckých lodí. Spojenci vždy najprv vyrobia požadovanú budovu a potom ju umiestnia v teréne.

Hoci by sa zdalo, že ťaženie za Cisárstvo bude najviac výbojné, keďže sa jedná o najväčšieho agresora, opak je pravdou. Pripravte sa na to, že takmer neustále budete musieť v kampani niečo brániť a ochraňovať. Či už transporty, masívnu samohybnú superzbraň, ktorá sa regeneruje energiou nepriateľov alebo prístavy. Práve kvôli podobným úlohám mi bola táto kampaň najmenej sympatická.

Orientálna veľmoc sa nesie v znamení japonských tradícií a najmodernejších technológií. Proti pechote účinne zakročia ninjovia, výpady na súperovu techniku podnikajú bojovníci ukrúvajúci sa v zemi. Nosnou silou impéria sú však útočné roboty v dvojkombinácii letecký a pozemný alebo letecký a námorný režim, ktoré sa môžu kedykoľvek zmeniť na lietadlo, alebo útočiť z pevného či vodného povrchu. Užitoční sú aj lietajúci paralyzátori. Japonci produkujú budovy vo forme mobilných balíčkov, ktoré si hráč rozloží na ľubovoľnom mieste, aj mimo zóny základne.

Všetky strany majú okrem spomenutých súčastí aj ničivé superzbrane a protokoly s tromi odvetviami. Do protokolov hráč umiestňuje body získané za úspechy v boji. Odmenou sú ďalšie pasívne a aktívne doplnky, rozdielne pre každú veľmoc. Tam patrí vyplatenie odmeny za zničenie označených cieľov, efektívnejšie letectvo, únos vybraných nepriateľských jednotiek, nálet super lietadla, vypustenie toxínov alebo vtipné zvrhnutie nepotrebných družíc a vesmírneho smetia na budovy protivníka.  
 
Prakticky všetky budovy každej frakcie sa dajú stavať aj na vode, vrátane rafinérií, kam smerujú obojživelné ťažobné vozidlá. Všeobecne je zrejmé, že Red Alert 3 sa sústredí na konflikty na vode a taktiež si všimnete, že prakticky každá jednotka má nejakú špeciálnu individuálnu schopnosť. Dokonca aj inžinieri, ktorí už tradične môžu obsadiť budovu nepriateľa, sú pri každej strane trochu iní. Sovietski budujú bunkre, spojeneckí liečebné stany a orientálci zas bežia o život. Celkovo môžeme hovoriť o tradične dobrej hrateľnosti s klasickým systémom, na aký sme v Command & Conquer zvyknutí, so zaujímavým sortimentom jednotiek a  menšími inováciami. Lenže Red Alert 3 toho ponúka ešte viac.
 
Pozoruhodná je možnosť kooperatívneho ťaženia. Každú misiu v hre je možné hrať ako jednotlivec, ale aj v kooperácii s hráčom, ktorého oslovíte cez internet. Pri štandardnom postupe užívateľa vždy sprevádza počítačom ovládaný spoluveliteľ. Ten má pod kontrolou druhú základňu, respektíve vyhradenú časť jednotiek a môžete mu udeľovať základné pokyny, teda požiadať ho o zhromaždenie jednotiek na danom mieste, alebo útok na vybraný cieľ. To je vítaným spestrením v hre pre jednotlivca. Pri voľbe kooperatívnej misie úlohu spoluveliteľa prevezme druhý živý hráč. S ním potom nie len koordinujete postup, ale aj zdieľate suroviny, čiže používate spoločnú zásobu surovín. Samozrejme sa môžete dorozumievať písaným slovom, ale aj hlasom. Ťaženie sa stáva zaujímavejším, ponúka bohatší zážitok z hry a vedie vás k tímovej spolupráci. Spojenie s iným užívateľom je bezproblémové a stabilné, hoci pri slabšej konektivite sa hra môže trochu spomaliť. Pri tom sa nedajte pomýliť vyhláseniami, že sa váš spojenec odpojil z hry, tie sa totiž zobrazujú aj vtedy, keď si spoluhráč odskočí do menu a pozerá poznámky k misii.

Okrem toho je tu aj notoricky známy multiplayer, kde sa hráči vzájomne vyvražďujú na vybranej mape. Hrá každý sám alebo sa bojuje v dvoch a troch tímoch. Na rozdiel od pomerne pokojne prebiehajúcej kooperácie, v tomto prípade sú hráči v strese, treba rýchlo budovať a útočiť, pohotovo reagovať na situáciu, inak vás súperi rýchlo roznesú na kopytách. A práve tu sa aj prejavuje nevyváženosť jednotiek, ktoré si v hre pre jednotlivca alebo pri spolupráci až tak neuvedomíte. Niektoré jednotky sú totiž priveľmi silné a keď sa ich pod vedením trochu šikovnejšieho hráča zhromaždí viacero, nemáte šancu im odolať. Týka sa to najmä ťažkých bojových lodí s vysokou ničivosťou a ďalekým dostrelom, ktoré v priebehu pár minút zničia kompletnú základňu.

Priebeh štandardnej multiplayerovej hry je bohužiaľ dosť nezáživný. Počiatočná výstavba a potom lepšie vyzbrojená strana behom krátkej chvíle zroluje všetkých odporcov. Okrem toho sú pomerne časté potiaže pri online pripojení. Zrejme to sú dôvody, prečo je na internete zúfalo málo bitiek, do ktorých sa môžete zapojiť. Ale možno sa to časom zlepší. (Paradoxne lepší dojem som mal z multiplayeru v beta verzii, ktorý bol dynamickejší a šťavnatejší.) Je zrejmé, že EA má problém vytvoriť online komunite vhodné podmienky na hru. Multiplayer v Red Alert 3 (okrem kooperatívy, ktorá je bezproblémová) je jednoznačne najslabším článkom titulu.

Druhou chybou krásy boli čierne obrazovky a zdĺhavé čakanie pri vstupe do menu hry. Hovorím v minulom čase, pretože tento problém už je odstránený. Stačí umožniť automatickú inštaláciu opravného patchu a všetko pôjde pekne svižne.

Polemizovať by sme mohli aj o grafike. Povedzme si rovno, je trochu príliš pastelková a niektorí užívatelia to ťažko rozchodia. Taktiež niektoré modely jednotiek a objektov by mohli vyzerať trochu lepšie. Ale nie je to až také strašidelné, najmä efekty a explózie sú sympatické, podobne ako vraky lodí viditeľné na dne mora. A situácia na bojisku je prehľadná a to je hlavné. K tomu si pridajte skvelú hudbu a vydarené ozvučenie, hoci videá sú len v bežnej stereo kvalite, čo si ale všimnete len ak máte viac ako dva reproduktory.

Od titulu Red Alert 3 som nečakal veľa, kým som si ho nezahral. Pochybnosti sa potom ale rozplynuli tak rýchlo ako šance Johna McCaina na prezidentské kreslo. Našťastie sa totiž nestalo to, čoho sa mnohí báli a hra nie je len o sexi zadočkoch usmievavých modeliek. Po vlažnom titule Tiberium Wars sa séria Command & Conquer dočkala  veľmi dôstojného pokračovania. Len multiplayer (okrem kooperácie) príliš nevyšiel, ale ak vás primárne zaujíma hra pre jednotlivca, zaokrúhlite si výsledné hodnotenie smerom hore.