Riekami Albionu už pretieklo množstvo vody, odkedy mal Hrdina do čoho pichnúť. Teda nie, že by sa v krajine nepotulovalo dosť ochotných žien (a mužov), ale poriadne dobrodružstvo mu už začalo chýbať. Po tom, čo poskupoval všetky nehnuteľnosti v krajine, vrátane hradu a cigánskych maringotiek, odolal lákavej zmene pohlavia (veľmi silno nad tým uvažoval, pretože neustále kontrolovanie rosného bodu v trenkách ho už dávno prestalo baviť) a naučil svojho verného štvornohého spoločníka všetkým kúskom, bezcieľne sa potuloval po krajine.

V dobe, keď už vo svojom zápisníku vykonaných skutkov nemal miesto ani na ďalšiu získanú pohlavnú chorobu, stalo sa niečo neočakávané. V újezdeckom prístave sa objavila loď. Ale aká loď! Jej majiteľ tvrdil, že dokáže plávať nielen nad hladinou, ale aj pod ňou! A navyše, kapitán lode oslovil Hrdinu s prosbou zachrániť dedinu na ostrove Knothole pred nezvyčajnými vrtochmi počasia. Jedinou podmienkou bolo zakúpenie lístka v exoticky znejúcej mene, Microsoft Points. Konkrétne 800 Microsoft Points. Hrdina nakoniec body vymenil vo výbornom kurze z EUR, nasadol do ponorky a vydal sa v ústrety novým dobrodružstvám.

Príchod na ostrov poriadne okorenila výdatná snehová búrka, ktorú by nedokázal predpovedať ani sám veľký majster Jozef Ilko. Cez husto padajúce biele vločky a krutý vietor takmer minul Knothole dedinu. Tá pozostávala iba z pár domov a niekoľkých obyvateľov, takže skôr ako o dedine môžeme hovoriť o náhodnom nesystematickom zhluku budov a príslušnej infraštruktúry. Hrdinove prvé kroky viedli k starostovi a ten ho zasvätil do problémov malého zasneženého raja. Problémom bol práve sneh. Biele svine padali neustále, ľudia trpeli mozoľmi z nekonečného lopatovania a obecná kasa minula väčšinu rozpočtu na solenie ciest a odmrazovanie spoluobčanov. Úloha bola teda jasná, získať kľúč do ľadového chrámu a nastaviť počasie na prijateľnejšie hodnoty.

Stačila chvíľka a Hrdina sa s mierne zakrvavenou katanou, dymiacou pištoľou a rukami trochu poznačenými od kúzel vrátil z jaskyne s kľúčom. Sniežik sa roztopil, dedinčania odložili pluhy, vytiahli bikiny a slnečné krémy s faktorom 50. Krásna idylka. Lenže opäť sa potvrdila stará ľudová múdrosť, že  80 percent ľudského mozgu tvorí kvapalina a u väčšiny jedincov je to kvapalina brzdová. Starostovi sa počasie zdalo príliš suché a tak bolo treba zabezpečiť dážď. Hrdina sa preto vybral do inej jaskyne, ktorá bola predtým kvôli ľadu neprístupná a urobil to, čo sa od neho očakávalo. Ako iste tušíte, nebol a to posledná zmena počasia, ktorá ho na Knothole postretla.

Nie nebojte sa, tým náš príbeh nekončí. Hrdina sa vybral ešte do jedného podzemného brlohu plného vlkodlakov, škriatkov a nemŕtvych. Tešil sa, že stretne nejakých nových nepriateľov, ktorí mu konečne poslúžia viac ako cvičné terče, no jeho túžby boli nevypočuté. Nádej ho neopúšťala a vrátil sa do dediny s víziou, aké krásne zážitky ho ešte na ostrove postretnú... ale... to bolo všetko. Koniec, end, bodka, finíto. Po dvoch hodinách od výstupu z ponorky bola celá záhada vyriešená a Hrdina iba smutne pozeral na svoj účet zo zmenárne. Za toto som dal 800 Microsoft Points, nech už to znamená čokoľvek? Tak to je zdieranie, pomyslel si, a rozhodol sa, že pri ďalšej výhodnej ponuke od neznámeho človeka s ponorkou tvrdiaceho, že má problémy s počasím, bude radšej rozmýšľať viac ako 0,0027 sekundy. Aj keď, šanca, že niekoho takého stretne, sa zrejme rovná objemu plynu momentálne dodávaného do jeho domoviny.

Aby sám sebe zdôvodnil svoju investíciu, snažil sa preložiť celý ostrov krížom krážom. Zistil, že tak ako v Albione, aj tu si môže kúpiť každú z ohromne megalomenského množstva si 5 budov. V uliciach obce postretával ľudí, ktorí sa k nemu správali rovnako ako v jeho vlasti a aj on si k nim mohol dovoliť iba rovnaké prasačiny. Ešte šťastie, že Hrdina za mladi pričuchol k výučbe cudzích jazykov na preslávenej „69. akadémii dokonalého ovládania svojho i cudzieho jazyka“, pretože zatiaľ čo na pevnine nemal problém sa vďaka poučným nápisom dorozumieť s kýmkoľvek, tu bol odkázaný na svoje znalosti.

Potulky ostrovom priniesli ovocie v podobe niekoľkých zaujímavých nálezov. Prvou bola zbroj. Konečne po všetkých útrapách a bezsenných nociach strávených v objatí niekoľkých žien, sa dostal k lesklému, rešpekt budiacemu rytierskemu brneniu. Vytešoval sa tiež z nových lektvarov. Medzi tie obľúbené veľmi skoro zaradil odtučňovaciu masť, ktorá sa mu hlavne po kaloricky náročných vianočných sviatkoch veľmi hodila. Niekoľko objavených zbraní a vylepšovacích diamantov naopak potešilo menej, než by čakal.

No a potom tu bol bola ešte tajomná Škatuľka tajomstiev. Tá pracovala na veľmi jednoduchom princípe -  niečo za niečo. Vyžiadala si napríklad určitú knihu, alebo dva kusy diamantov, prípadne iné dary a za to sa odmenila exkluzívnymi vecičkami, ktoré ale pred výmenou neboli predstavené. Tak sa ľahko mohlo stať, že za veci, ktoré pracne zháňal po celom Albione, dostal obyčajnú kreposť, alebo naozaj užitočnú vychytávku.

Krátky pobyt na ostrove Knothol bol pre Hrdinu značným sklamaním. Chvíľková zábava a iba niekoľko nových vecí mu z väčšej miery nevynahradili počiatočné investície. Takže nám, milé deti, neostáva nič iné, iba dúfať, že ďalší príbeh o Hrdinovi a jeho výpravách dopadne podstatne lepšie.