Značka Total War je zárukou nadštandardnej stratégie. Doteraz sa to vždy potvrdilo, či už hovoríme o pilotnej hre, ktorá zaviedla užívateľov do historického Japonska, o bitkách v stredoveku, alebo Rímskych légiách. To všetko sme už mali možnosť absolvovať. Tentokrát sa posunieme o krok bližšie k súčasnosti, čakajú nás totiž konflikty svetových veľmocí prevažne v 18. storočí. Pridáte sa?

Hoci predchodcovia Empire rozhodne mali čo ponúknuť, v podstate prvý raz sa v sérii objavuje plnohodnotná kampaň, kde hráč postupuje od jedného scenára k druhému. Ani tu síce nechýba tradičné ťaženie s jedinou mapou, kde si hráč vyberie ľubovoľnú frakciu a potom musí získať určený počet regiónov, prípadne mať aj najvyššiu prestíž, no Cesta k nezávislosti má komplexnejší charakter. To znamená, že hráč má stanovené globálne ciele, kampaň náznak príbehu, vychádzajúceho z histórie novodobých amerických dejín a postupne sa odomykajú nové epizódy a mapy s rôznou štruktúrou. Sú síce len štyri a ak sa uspokojíte s automatickým výsledkom bojov, zdoláte ich za niekoľko hodín, ale poskytujú jednotlivcovi slušnú motiváciu a nové výzvy. Navyše sú spestrené solídnymi video sekvenciami.

Skromné začiatky súvisia s mestečkom Jamiestown v roku 1607, ktoré je základom anglickej kolónie v novom svete. Tento scenár má viac-menej formu tutoriálu, kde si osvojíte princípy hry, ktoré doznali určité pozitívne zmeny. V druhej epizóde už vrcholia boje medzi Francúzskom, Anglickom a indiánmi a v tretej sa vzopriete domovine a vyhlásite nezávislosť, aby ste sa v záverečnom akte mohli hrdo pýšiť označením Spojené Štáty Americké.

Singleplayer dopĺňajú samostatné scenáre a jednorazové pozemné a námorné bitky, či obliehanie opevnení. Obdobnú ponuku má aj multiplayer, ktorý však v blízkej budúcnosti čakajú pozitívne zmeny. Je pekným trendom, že sa v stratégiách začínajú objavovať multiplayerové kampane a tie chcú ponúknuť aj tvorcovia Total War. Užívatelia budú spravovať svoje frakcie v časovo limitovaných kolách a k slovu sa dostanú aj boje. Samozrejme bude možná aj kooperácia a hlavne kvôli nej tvorcovia plánujú zmeny v diplomacii pre multiplayer. Taktiež má byť umožnená funckia hráča-pozorovateľa. Toto umožní niektorý z pripravovaných patchov.

Oproti mierne stagnujúcemu titulu Medieval II zaznamenala Empire slušný pokrok, čo sa týka inovácií a vylepšení. Skúsení hráči postrehnú množstvo menších úprav, ktoré sú väčšinou naozaj praktické a prispievajú k lepšiemu komfortu. Sú tu však aj celkom nové prvky a a tiež po novom riešené pôvodné súčasti.

Na globálnej mape je stále cieľom hráča výstavba, presúvanie vojsk a agentov vo forme figúrok, stanovenie daní, diplomacia a obsadzovanie nových teritórií. Tentoraz sa však nestavia len v mestách, ale aj na niekoľkých predurčených konštrukčných plochách v okolí. To sa týka predovšetkým fariem, prístavu a obchodných staníc. Budovy sa dajú viacnásobne zlepšovať, čo samozrejme prináša rôzne výhody. Niekedy máte viac možností vylepšenia, takže si musíte vybrať. Napríklad zvažujete, či postaviť lodenicu, alebo radšej rozviniete priestor pre rybárov. V prípade zmeny rozhodnutia sa dá budova zbúrať a nahradiť inou alternatívou. Nevýhodou týchto externých stanovísk je, že ich môže obsadiť a poškodzovať nepriateľ. A to nie len sabotážami, ktoré majú na svedomí agenti, ale devastujú ich aj pochodujúce vojská, čo sa tam pristavia. Kým ich nevyženiete, alebo neopravíte škody, čo napáchali, budova je dočasne mimo prevádzky.

Podobným spôsobom je možné blokovať nepriateľské prístavy a obsadzovať pevnosti, ktoré sa dajú vybudovať v teréne. Prístav teda môže ochromiť nie len nepriateľské plavidlo v tesnej blízkosti, ale aj nepriateľské pozemné jednotky. Pevnosti sú ideálne miesta na zoskupovanie vojsk a navyše sa tam dajú najímať nové sily, alebo dopĺňať stavy podobne, ako v mestách. Inak, v mestách už nepotrebujete mať prítomného lídra, aby ste produkovali jednotky, ktoré požadujete, v pevnostiach sa však dá najímať len s veliteľom. To ale nie je problém, pretože už nemusíte čakať, kým sa niekto ozve, ale jednoducho povýšite vybranú formáciu a je to. Stojí to však slušné peniaze.

Na čele štátu je vláda, spravidla reprezentovaná lídrom a ministrami pre rôzne oblasti. Každý minister prináša bonusy pre impérium v inom odvetví. Ak sa vám zdá, že by to mohlo byť lepšie, vykopnete ho a na jeho miesto je dosadený nástupca. Okrem toho sa zjednodušila diplomacia, ktorá už nevyžaduje presun poslov a úroveň ziskov sa zvýši nie len manipulovaním s daňami, ale aj výstavbou a zdokonaľovaním ciest.

Celkom novým prvkom sú vynálezy a získavanie nových technológií. Delia sa do troch hlavných kategórií a podsekcií a sú rôzne vetvené. Podobne, ako výstavba domov a vojsk, vyžadujú istý čas na ich nadobudnutie a bývajú podmienené prítomnosťou iných technológií alebo budov. Samozrejme, výskum prináša rôznorodé výhody a okrem iného zahrňuje aj nové vojenské stratégie a formácie, ktoré by ste skrátka inak nemohli v boji použiť. Najmä vďaka obohateniu hry o technológie sa manažment stal precíznejším a pripomína systém hier Civilizations.

Boje sa taktiež nevyhli zmenám. Pozitívnou novinkou sú (konečne) plnohodnotné námorné bitky, kde priamo ovládate bojové lode. Prebiehajú v reálnom čase, plavidlá sú pôsobivé a majestátne a zodpovedajú dobovým modelom. Sú pomalé, ale keďže sa jedná o plachetnice, môžete ich pohyb urýchliť, ak ho zladíte so smerom vetra. Keď duje proti vám, je vhodné križovanie po vodnej hladine. Aj tak je to však málo svižné, takže možnosť zvýšiť celkovú rýchlosť hry je fajn. Lode sa dajú zgrupovať, a streľba môže byť automatická, alebo hráč páli podľa uváženia osobitne kanónmi na pravoboku a ľavoboku. Po výstrele sa delá chvíľu nabíjajú a môžu používať viac druhov munície, podľa toho, či je žiadané zdevastovať súperovu loď alebo ju len ochromiť zničením plachiet. Nepriatelia sa dajú aj zahákovať a vtedy si to rozdajú členovia posádok. Lode sa dajú potopiť, častejšie sa však vzdajú a je aj možné prevziať súperove jednotky pod svoju kontrolu.

Asi potiaľto je to OK a hre prakticky nie je čo vyčítať. Pri pozemných bojoch ale vychádzajú na povrch viaceré nedostatky. Sortiment jednotiek je pestrý a väčšinou sa bojuje s puškami s možnosťou prepnúť na kontaktný boj. Pri obliehaní opevnení a miest nepotrebujete obliehacie zbrane, hoci kanóny pomôžu. Všetky pešie jednotky vedia použiť laná, aby sa dostali na hradby a obsadené brány umožnia aj prechod jazde. Je síce pekné, že sa sprehľadnil pohyb armád, vojaci získavajú hodnosti a pri streleckých jednotkách okamžite vidíte aj dosah a uhol streľby, ale to nestačí na to, aby ste mali z pozemných bojov efektný zážitok. Hlavnou príčinou je doslova imbecilita AI a zvlášť pri obliehaní sídla nepriateľom. A keďže Total War je predovšetkým hra pre jednotlivca a najčastejšie sa bojuje proti počítačovým protivníkom, je to dosť zásadná chyba.

V prípade vyrovnaných síl môže prehrať len totálny „neschopák“. Súper je totiž priehľadný a robí hlúpe chyby. Uskutočňuje výpady tam, kde sústredíte najväčšiu silu a svoju armádu neraz drobí na menšie skupiny nezmyselne roztrúsené po krajine. Pokojne vám nechá napospas nekryté delostrelectvo. Vrcholom bolo, keď moja jazda veselo precválala medzi niekoľkými skupinami súperových pešiakov a rozprášila kanóny. Dokonca ani nepriateľská jazda, ktorá stála v tesnej blízkosti, nezasiahla a zostala naďalej otočená konskými zadkami k tomu, čo zostalo z artilérie. A nepohla sa ani vtedy, keď som dokončoval dielo skazy a vtrhol pechote od chrbta. Pri obliehaní mojej pevnosti zas oponent prehral napriek tomu, že som nemal šancu uspieť. Rozstrieľal hradby, chaoticky pobiehal, potom pobil väčšinu mužstva a postával. Ja ako obranca som sa mu samozrejme nevrhol do náručia. Zrýchlil som čas, ošúpal pomaranč, odbehol na toaletu a po vypršaní časového limitu som zinkasoval absurdné víťazstvo!

Delá rozložené na hradbách, z ktorých sa nedá strieľať a sú len na okrasu, to je už len drobnosť, nad ktorou sa možno niekto ani nepozastaví. Podobne, ako nad indiánmi s vidlami, vo formáciách a so zástavou, alebo vlažných bojoch na hradbách. A tiež neschodnými úsekmi, bez zjavnej prekážky, ktoré by sa dali výborne využiť pri taktizovaní. Popri zlyhávajúcej AI naozaj zanedbateľné. Pocit pompéznosti pri pohľade na hrdé armády sa pri „výkonoch“ nepriateľa skrátka rozpadol ako vzťahy Adela Banášovej a ja som pri výhrach nepocítil žiadne zadosťučinenie. Pozemné boje v Empire: Total War mi pripadali ako pretláčate rukou s dieťaťom z materskej škôlky. Mali by ste potešenie z takého víťazstva?

Grafika hry je výborná. Na globálnej mape síce neuvidíte nič (výtvarne) zaujímavé, ale na bojovom poli je to už iná káva. Modely lodí sú pôsobívé... najmä, keď v plameňoch klesajú ku dnu a vyskakujú z nich námorníci, ktorých ste predtým pozorovali na palube, ako nabíjajú delá, alebo sa špárajú v nose. Batalióny na pobreží, v rannom opare a s obláčikmi dymu z diel a pušiek a stovkami nehybných tiel obetí pri nohách, majú tiež svoje čaro. To všetko podfarbuje dobrá hudba a ozvučenie. Po technickej stránke je hra skvelá, aj keď možno budete musieť vyhľadať najnovšie grafické ovládače.

Je dobojované. Poslední ranení opustili bojisko a krkavce si pochutnávajú na pozostatkoch tých, čo padli a nemal ich kto pochovať. Kto zvíťazil? V tomto prípade rozhodne hráč, hoci víťazstvo nie je dokonalé. Vlažné pozemné bitky so slaboduchým nepriateľom nie sú zadosťučinením pre skúseného veliteľa. No koho primárne zaujíma manažment a výstavba a nesústredí sa na komandovanie jednotiek na bojovom poli, bude plne spokojný. Ak patríte do tejto skupiny, zaokrúhlite si výsledné hodnotenie smerom hore.

Poznámka: Tvorcovia práve avizovali príchod prvého patchu. Ak bude jeho súčasťou aj vylepšená AI, potom by som sa tiež priklonil k vyššej známke (9.0). Pri tomto hodnotení však vychádzam z aktuálneho stavu hry.