Je to už nejaký ten rôčik, čo sa nám na trhu objavila česká hororová adventúra Posel Smrti. Temný príbeh o kliatbe rodiny Gordonových a sérii brutálnych vrážd vo výbornom zvukovom spracovaní nemohol nechať žiadneho žánrového fanúšika chladným. Nie len príbeh samotný, ale aj jeho podanie, zaujímavé dejové zvraty a iné prvky hry sa vryli do pamätí hráčov. Dabing nevynímajúc, ba dokonca by sa aj dalo povedať, že v našom regióne mal obrovskú zásluhu na popularite titulu.

Od tvorcov sa očakávalo veľa, pokračovanie pôvodného titulu však nie, nakoľko jeho koniec veľa otvorených otázok nenechal. O to zaujímavejšie bolo, že hra pochádza z rúk nemeckých Cranberry, keďže Future Games sa plne venujú prácam na duchovnom nástupcovi titulu pod menom Alter Ego. No to neboli jediné šoky, ktoré sme pri prácach na druhom poslovi zažívali. Mnohé odklady, problémy pri práci na dabingu a iné veci spôsobili, že sme sa oproti Nemecku dočkali hry až teraz, prípadne ešte len dočkáme, keďže hre v dobe písania článku ešte niekoľko dní do jej vydania ostáva. A práve v tomto ohľade môže sympaticky vyznieť paralela osudu pokračovania s hlavným hrdinom jeho deja. 

Je to už 12 rokov, ktoré uplynuli od strašných udalostí v Anglicku a život na svete si plynie svojím tempom. Posledný mužský potomok rodiny Samuel je už po smrti a nič nenasvedčuje tomu, že by sa ešte niečo podobné mohlo niekedy zopakovať. Opak je však pravdou a temný anglický zámok ešte (minimálne) raz ukáže svoju silu. Niekde v štáte Maine si žije so svojou matkou pokojným životom brigádnika u despotického fotografa bezstarostný mladík Darren. Staré pravdy aj tu potvrdzujú svoju právoplatnosť, takže naozaj za všetkým treba hľadať ženu a od jej príchodu sa celý Darrenov osud razantne zmení. Sama o sebe nič výrazné nespôsobuje, ale zrazu sa začnú diať rôzne podivné udalosti a vynárať mnohé otázky, napríklad kto je jej prenasledovateľom.

Ďalej už zachádzať nechcem, nakoľko by som vás iba zbytočne pripravoval o úžasný zážitok, akým herná fabula jednoznačne je. Dokonca aj výber obrázkov som výnimočne prispôsoboval tomu, aby prezrádzali čo najmenej. Nakoniec ešte dodnes je pre mňa osobne až podivuhodné, ako dokázali autori plynule nadviazať na pôvodný príbeh a v mnohých veciach ho dokonca aj prekonať. Zvraty sú tu naozaj nečakané a v knižnom, prípadne filmovom spracovaní by sa príbeh skutočne nemal za čo hanbiť.

Čo by to bolo za adventúru bez puzzlov? Samozrejme ani tu nesmú chýbať, zvlášť, keď ide o úžasný kúsok takpovediac takmer ako zo starej školy. Posledné roky však možno v žánri pozorovať úpadok tejto oblasti, respektíve jej orezávanie na minimálnu mieru kvôli prístupnosti čo najširšiemu publiku. Riešenie v tomto titule možno označiť na jednej strane za šalamúnske, na strane druhej za najlepšie, aké sme tu doteraz asi videli. Dva stupne náročnosti hru sprístupňujú naozaj každému, keďže ten ľahší ponúka veľké množstvo rôznych pomôcok a aj možnosť preskočiť niektoré hádanky. Normálna obtiažnosť sa nijak nevymyká zaužívaným konvenciám a nekompromisne vás necháva všetko riešiť vlastnými schopnosťami. No aj napriek relatívnej jednoduchosti si titul zachováva ráz aj celkom náročnej hry, keďže v nej na vás číha aj smrť a loadovanie posledných uložených pozícií bude v prípade nesprávnych rozhodnutí vcelku pravidelnou aktivitou. Možno by som k tomuto aspektu už mohol smerovať prvú výtku a to, že originalitou v hádankách autori práve neoplývali. Stačí sa len zamyslieť, koľko krát ste sa už hrali s primitívnym pakľúčom, skladali obrazce a ešte presúvali rôzne prvky obrazu. Nemožno to priamo vyčítať, ale jednoducho z tých stoviek hier sme už niektoré hádanky zažili.

Mierne námietky by som mohol mať aj k smerovaniu dialógov, ktoré by som mohol označiť ako striktne lineárne a ich vetvenie nie je nijak zásadné. Prakticky máte teda celé dialógy pripravené a aj ich teda všetky v hre využijete. Nemáte šancu ovplyvňovať formu dopytovania sa a ani alternatívy v komunikácii s NPC postavami. Tu by som akurát čakal možno trocha viac, aby sa nemeckí vývojári vytiahli pred svetom. Svoju úlohu však plnia dialógy dobre a excelentne ich dopĺňajú vnútorné monológy hlavnej postavy.

Tak ako čas plynul, tak jeho zub pomaly nahlodával verne známe lokality. Z vrážd sa stalo turistické lákadlo, ktoré následne skrachovalo. V Ashbury sa sanatórium premenilo na luxusný hotel a zo zámku Black Mirror sa pomaly stáva chátrajúca spomienka zašlej slávy so starnúcim osadenstvom. Staré známe lokality pekne dopĺňajú úplne nové, každá má svoje čaro a autori sa ich recyklácii šikovne vyhli neustálym progresom, takže aj keď sa vrátite na už preskúmané, tak vždy po udianí nejakých zmien. Ich čaru napomáha aj úžasná syntéza vizuálu s atmosférou, ktoré sa vkusne dopĺňajú. Predstavte si to približne tak, že vzhľadom na postup, ako sa vyvíjajú situácie a hustne atmosféra, tak nielen že pomaly pohybujúce sa mraky naznačujú príchod búrky, ale postupne sa tento lejak aj spustí, hromy a blesky vzbudzujú strach a temnota s hustým oparom sa rozprestrie všade navôkol. Na rôznej symbolike si teda autori záležať dali.

Niektorí tu už pravdepodobne od začiatku článku čakáte na zmienky o dabingu, keďže okolo neho bolo toľko peripetií, takže v tomto odseku ukojím váš smäd. Hlavnej úlohy sa zhostil český herec David Prachař a jeho samotnému výkonu by som nemal moc čo vyčítať. Sú síce situácie, kedy jeho hlasu chýba náboj, ktorý by si daný okamih vyžadoval, ale to je asi tak všetko. Ostatné postavy sú už trocha inak na tom a najvýstižnejšie vyjadrenie by bolo asi, že sú aj slabšie vyvážené. Nájdeme tú niektoré postavy výborne nahovorené, iné zas slabšie a niektoré iné trpia podobným problémom ako Darren, akurát vo väčšom meradle. Príkladom poslednej skupiny by mohli byť napríklad komorník Bates a Lady Victoria spolu s Lady Eleanor.

Pri opisovaní grafickej stránky sa mi nedá nespomenúť výtvarný štýl, ktorý aj keď samotná grafika nemusí pôsobiť práve najlepšie, tak hre dodáva náboj, vďaka ktorému bude radosť pozerať na obrazovku. Pritom sa nejedná len o vyššie spomenuté zmeny v prostredí a počasí, ale hlavne o úžasnú kresbu, na ktorú narazíte. Postavy v detailnosti nemôžu konkurovať možno ani ostatným v žánri, ale aspoň sa na ne nenazerá väčšinou z detailu ani polodetailu. Na druhú stranu, hra má sympatické HW nároky, ktoré potešia veľké množstvo hráčov. Zvuková stránka, vynímajúc dabing, taktiež stojí za povšimnutie a to nielen vďaka hudobným motívom, ale aj rôznym efektom. 

Čo viac dodať? Pokračovanie sa skvele vydarilo, aj keď od neho dali prsty preč pôvodní autori a jeho vývoj sprevádzali rôzne odklady. Príjemný dabing, prístupnosť už naozaj úplne pre každého, skvelý zvuk a mrazivá atmosféra, ktorá by sa dala krájať. To je len krátky zoznam devíz, ktoré Posel Smrti 2 ponúka a vyčnieva nimi nad konkurenciou. Priam elektrizujúco skvele spracovaný príbeh potom nenechá nikoho chladným a taktiež by si ho ani nikto nemal nechať ujsť. Navyše vám už teraz prezradím, že na konci hry sa neuchránite pred sprškou nadávok spustených na autorov. Nič výrazne nepokazili, ale otvorený koniec s odkazom na pokračovanie (aj keď majoritná časť príbehu je tu ukončená) niekedy v budúcnosti jednoducho naštve. My chceme plnohodnotný koniec a to hneď! Aspoň to trocha odčinili rôznymi bonusmi v podobe artworkov a minihier, ktoré predĺžia už aj tak výbornú hraciu dobu (niečo okolo 15 hodín). Kašlať na všetky kvázi revolúcie, keď rokmi overený koncept vo výborných rukách stále skvele funguje a dokáže strhnúť ako málo vecí na trhu.