Black Mirror 2 (Posel Smrti 2)

Posel Smrti je pojem, ktorý vyvoláva najmä u tuzemských hráčov spomienky. Spomienky na jeden z najlepších adventúrnych zážitkov. Mnohým sa to možno už ani nezdá, no na zodpovedanie vyvolaných otázok v podobe príchodu pokračovania, sme museli čakať sedem rokov. Oznámenie o tom, že jeho vývoj nebude mať na starosti štúdio Future Games, stojace za prvým dielom, mnohých nepotešila, ale po prvých záberoch z hry a trailery sa obavy pomaly začali vytrácať. Nemecké štúdio Cranberry Productions hráčom sľúbilo plnohodnotné pokračovanie, nadväzujúce na predošlé udalosti. Ortieľ si nechám samozrejme na koniec.

Hra začína v roku 1993 v malom prístavnom mestečku Biddeford, v americkom štáte Maine. Teda dvanásť rokov a stovky kilometrov od diania na zámku Black Mirror. Hlavný hrdina, Darren Michaels, je študent fyziky na univerzite v Bostone. Do Biddefordu prišiel na prázdniny. Je vášnivým fotografom a preto mu jeho matka vybavila brigádu v miestnom fotoateliéri, ktorého vlastníkom je despotický starý mládenec Fuller. Ten na Darrena neustále kričí a nedá mu vydýchnuť. Namiesto toho, aby sa Darren niečomu priučil, robí Fullerovi poskoka. Jedného dňa príde do fotoateliéru krásna, mladá žena menom Angelina, ktorá si bude chcieť urobiť niekoľko fotoportrétov. Darren ju pozve dnu s tým, že ju nafotí, no Fuller mu ju preberie a pošle ho preč, pre nejaký balík. Nie je to však posledný krát, čo sa ich cesty pretnú. Angelina nie je len tak obyčajné dievča na poznávacom výlete, čo potvrdzuje aj záhadný cudzinec, ktorý ju sleduje. Po dvoch, zo šiestich kapitol hry, nás dej konečne zavedie do anglickej dedinky Willow Creek, v ktorej sa pred dvanástimi rokmi odohrala séria piatich ohavných vrážd.

A tu to začína. Konečne sa dostávame na známe miesta, ktoré vývojári vymodelovali čo najvernejšie ich predlohe z prvého dielu a my máme vďaka tomu možnosť spoznávať staré lokácie v novom grafickom kabáte. Willow Creek sa za ten čas zmenil. Ľudí je tu stále menej a menej aj napriek tomu, že po vraždách sa z neho na chvíľu stalo obľúbené miesto pre turistov, hľadajúcich rôzne záhady. Stará kliatba rodu Gordonov, Samuelov duch na zámku Black Mirror, kľúče duší,... to všetko bolo súčasťou turistického ruchu. Ľudia sa toho po čase samozrejme prejedli a Willow Creek už má časy najväčšej slávy za sebou. Z bývalého sanatória Roberta „Frankensteina“ Gordona sa stal hotel, zívajúci prázdnotou, z Murrayovho obchodu malé múzeum vrážd a slávny rod Gordonov je na pokraji vymretia. Scenáristi si dali záležať a napriek tomu, že prvý diel bol pôvodne uzavretá záležitosť, dokázali na neho naviazať bez najmenších problémov.

A teraz sa dostávam k zložke hry, na ktorú sa tak čakalo. Dabing. Je nevyvrátiteľným faktom, že pôvodný Posel Smrti zožal veľký úspech aj vďaka profesionálnemu dabingu, ktorý každému charakteru vdýchol život. Dabing mal na hru tak veľký vplyv, že kvôli odfláknutej anglickej verzii hra v zahraničí neprerazila natoľko, aby sa stala hitom aj mimo Európu. Ako je to teda s dabingom druhého dielu? Je to trošku ťažšia otázka, pretože aj keď svoje kvality bezpochyby má, na staršieho bračeka pozerá s cumľom v ústach. Pri obyčajných dialógoch mu nejde čo vyčítať, v týchto častiach odviedli dabéri prácu hodnú profesionálov. Keď však príde do tuhého, dabing miestami zlyháva a neodpovedá tak celkovému dianiu na obrazovke. Kvalitatívne zníženie je počuť predovšetkým na postavách z jednotky. Zatiaľ čo v prvom diely bol komorník Bates aj Lady Victoria starými a unavenými ľuďmi, čo bolo počuť aj na ich hlase, v pokračovaní, ktoré sa odohráva dvanásť rokov potom, ako keby obidvaja omladli. Hlavne Lady Victoria pôsobí ako zrelá päťdesiatnička a nie ako životom ťažko skúšaná, na smrť čakajúca deväťdesiatročná pani. Je to škoda keď si zoberieme do úvahy, že hra bola kvôli dabingu u nás tri krát odložená a samozrejme to je sklamanie. Ale mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Skrátka dvojka v tomto smere nedosiahla úroveň svojho predchodcu. Celkovo sa však dabing dá označiť za nadpriemerný a rozhodne nekazí herný zážitok.

V čom však pokračovanie dosahuje úroveň predchodcu, je výborná, hororová atmosféra. Príbeh hry je vybudovaný rovnako ako pred siedmymi rokmi. Šesť kapitol, medzi ktorými sa hlavnému hrdinovi snívajú nepríjemné nočné mory. Tie sú spracované veľmi sugestívne. Rovnako pohlcujúca je aj atmosféra každej obrazovky, ktorú počas hry navštívite. Pamätáte si na krásne spracovaný dážď? Tu si ho užijete do sýtosti rovnako ako detailne vymodelované prostredia, s úžasne spracovanou oblohou. Nad temnou siluetou hradu sa vnášajú ťažké, dažďové mraky, pohybujúce sa vďaka silnému vetru, ktorý ohýba starý, oschnutý strom neďaleko. Áno, obrazovky sú opäť spracované na výbornú a každá ma svoje čaro. Animácie im dodávajú život aj vtedy, keď sa na nich nachádza len Darren. Postavy sú taktiež rozpohybované viac než dobre, čo sme mali možnosť vidieť aj v nehrateľnej ukážke, v ktorej sa Darren rýchlo uhol pred padajúcou doskou. Grafike niet čo vyčítať, pretože hra skrátka vyzerá výborne.

Čo určite poteší je, že sa zachovala old-school hratelnosť. Hra neprináša do žánru vôbec nič nové, ale to vôbec nevadí, kým sa to hrá tak dobre. Riešenie problémov a herná činnosť celkovo je veľmi jednoduchá a nepočítajte s tým, že narazíte na nejaký zákys. Obtiažnosť si môžete vybrať pred spustením hry, čo sa prejaví na Darrenovom denníku.

Apropo denník. Ten je možné otvoriť v hornej časti obrazovky a čítať si v ňom nielen priebeh deja a Darrenove pocity zo situácií, do ktorých sa dostane, ale aj jednotlivé úlohy, ktoré musí vyriešiť. K nim je dokonca možné si zapnúť nápovedu. Samozrejme nesmie chýbať ani označenie všetkých aktívnych predmetov na obrazovke. Tých býva naozaj veľa a vývojárom takto musím poďakovať, že zachovali v hre miznutie nepotrebných aktívnych predmetov potom, čo ich Darren okomentuje. Pokiaľ sa vám zdá, že takto ľahkú hru prejdete za jeden večer, tak ste ďaleko od pravdy. Aj keď je hra oveľa ľahšia než jej predchodca, jeho dĺžku si zachoval a vy si tak môžete naplánovať na Posla Smrti 2 okolo 15-20 hodín čistého hracieho času. Ak si však napriek všetkému nechcete hru uľahčovať, môžete si nastaviť ťažšiu obtiažnosť, v ktorej vám zmiznú všetky nápovedy. Tvorcovia si pre hráčov pripravili menšiu vychytávku v podobe Darrenovho fotoaparátu. V hre sa ocitnú určité miesta a predmety, ktoré si budete môcť odfotiť a získavať za ne bonusový materiál v podobe artworkov, videí a minihier. A len tak na okraj. V nastaveniach si môžete nastaviť kurzor z prvého dielu.

Hudobná stránka hry je aj tento krát špičková. Hudba nehrá len pri dramatických okamihoch, ale aj pri obyčajnej prechádzke medzi obrazovkami. Je veľmi atmosférická a dokáže udržať hráča v napätí a celkový zážitok tak vynáša ešte vyššie. Hlavný motív, tiahnúci sa väčšou časťou hry je ľahko zapamätateľný a v hlave mi znie ešte teraz.

Ako som spomínal na začiatku, je čas na finálny ortieľ. Nevyhnem sa porovnávaniu s prvým dielom, keďže tomu sa vyhnúť nedá. Pokračovanie najlepšej českej adventúry od nemeckého štúdia sa nesie v podobnom duchu a atmosfére, miestami dokonca prekonávajúcej udalosti jednotky. Odpovie vám na otázky, na ktoré ste márne hľadali odpoveď, avšak prinesie nové, otvárajúce dvierka pre ďalšie pokračovanie. Celý koncept je navlas rovnaký a treba dodať, že dobrý. Po technickej stránke sa jedná o prepracované dielo, aké nevidieť každý deň a český dabing, aj keď nepreskočil latku nastavenú predošlým dielom, sa nemá začo hanbiť. Sedemročné čakanie sa vyplatilo. Druhý diel sa rozhodne nezapíše do tunajšej hernej histórie tak, ako ten prvý, no zdatne mu sekunduje a prináša dôstojné pokračovanie príbehu rodiny Gordonov a starovekej kliatby, príbehu plného strachu, temnoty a beznádeje.