Nie je tomu ani celý rok, čo autori série Close Combat z amerického štúdia Atomic Games na výstave PAX oznámili vývoj prevratnej budgetovej multiplayerovej akcie s názvom Breach. Nedostatok financií dostatočne kompenzovali časom, ktorý venovali vývoju a trailery boli dôkazom ich nemalého sebavedomia. Úžasné taktické možnosti, maximálne zničiteľné prostredie vo videohrách vôbec, intenzívna akcia a mnohé iné, to všetko nám veľkolepo sľubovali. Ako ďaleko boli od pravdy? Podarilo sa aspoň čiastočne naplniť svoje sľuby?

Aj napriek tomu, že hra je len čisto multiplayerovou záležitosťou, tak nám autori servírujú aj nejaké to pozadie. Síce len veľmi jednoduché, ale predsa. Zúčastníte sa bojov Special Activities Division, podnože CIA, proti teroristom. Ide o tradičnú schému, na ktorej reáliách stavia hra svoje základy. Čiže aspoň sa nám do rúk dostane skutočná technika a vybavenie a nie len anonymné fiktívne zbrane, ako tomu bolo napríklad vo fiasku menom Blacklight.

Pre hráčov je prichystaných niekoľko hlavných lákadiel, pozrime sa teda bližšie na to, či reálne fungujú aj v praxi. Napríklad spomínané prevratné a reálne vojenské taktické možnosti sme mohli využívať na šokovanie a prekvapenie protivníka a tak isto na nadobudnutie výhody. Je síce pravdou, že hra je trošku pomalšia ako býva zvykom, no aj tak sa stále nejedná o nič, čo by vybočovalo zo zaužívaných štandardov. Okrem toho ponúka aj celkom prekvapivú možnosť krytia sa za prekážkami, čo v rámci FPS určite nepatrí k bežným javom. Možno ste sa po prečítaní predchádzajúcej vety potešili, no prezradím vám, že radosť bola predčasná. Možnosť je to síce pekná, no v skutočnosti aj dosť nedotiahnutá. V prípadoch, kedy skutočne funguje, sa dá veľmi dobre využívať a nazbierate si vďaka nej pekných pár fragov, no často sa kryť jednoducho nemôžete, lebo hra prekážku nepovažuje za vhodnú, aby ste sa o ňu prilepili. Pri krytí navyše často dochádza ku kolíziám polygónov (hlaveň zbrane prechádza stenou), no aj napriek tomu vás súper dokáže zasiahnuť. Zvlášť pri záznamoch z Killcam budete v takýchto prípadoch pociťovať chvíľky frustrácie.

Ďalším z veľkých lákadiel Breach mala byť jednoznačne deštrukcia. Prostredie v hre sa pred vydaním pýšilo takými prívlastkami, ako najzničiteľnejšie a podobne. Skutočná situácia je však trošku rozporuplná. Nemôžem autorom uprieť snahu, s ktorou k zapracovaniu deštrukcie pristupovali a na niektorých miestach ju je aj vidno. V prvom rade na obyčajných budovách, ktoré nemôžu byť dlho používané na ukrývanie. V tomto konkrétnom ohľade sa tak Atomicom takmer podarilo priblížiť k švédskym DICE, aj keď treba dodať, že nie tak efektne a kvalitne. To by sa vzhľadom na budget dalo prehliadnuť. Horšie je to so všetkým ostatným, kedy terén a objekty ako stromy úplne postrádajú akékoľvek možnosti zničenia a lepšie na tom nie sú ani alternatívne trasy. Tie zohrajú pomerne dôležitú úlohu. Nájdeme tu množstvo skrytých tunelov aj mostov, ktoré sa pomocou trhavín dajú jednoducho odstrániť a odrezať tak súperom jednu z možných ciest. Deštrukčné zóny sú však v týchto prípadoch namapované dosť viditeľne a krkolomne. Pôsobí to komicky, lacne a určite nie uveriteľne. Väčšie štruktúry majú taktiež predpísané len niektoré určité miesta, ktoré je možné zničiť.

K deštrukcii treba jedným dychom dodať aj informácie o fyzike a technickom spracovaní. Fyzikálny model sa pýši PhysX licenciou, no to je asi tak všetko, čo na ňom predznamenáva akúkoľvek kvalitu. Samotná fyzika je spracovaná lacno. Nechajme teraz bokom podivné fyzikálne zákony, ktoré sa prejavujú pri deštrukcii, zamerajme sa len na fyziku objektov. Okrem už spomínaných kolízií s prelínaním objektov často narazíte na levitujúce objekty. Nie je ničím výnimočným, keď po zničenom dome vo vzduchu narazíte na dosky. Postavám takisto chýba akýkoľvek reálny podklad a tak mŕtve postavy padajú ako príde. Pri disponovaní sniperkou vám zas bude chýbať akákoľvek balistika, nakoľko sa zdá, že náboje lietajú po priamkach. A aj napriek tomu, že fyzika je pomerne slabá, tak si na výkone vyberá svoju daň, čo najviac pociťujú hráči konzolovej verzie, kde pri väčších výbuchoch framerate pravidelne výrazne klesá, niekedy až na neznesiteľnú úroveň.

V rozporuplných medziach sa držia aj ďalšie aspekty. Grafická stránka je veľmi jednoduchá a na konzolách obzvlášť nevýrazná. Efekty taktiež nepotešia hráčovo oko, nakoľko neponúkajú nič, o čo by ste mohli stáť. V tomto treba aspoň pripočítať body PC verzii, ktorá jednak eliminuje výrazné framedropy a potom ani od hardvéru nečaká zázraky. Úplne obyčajná je aj zvuková stránka, kde za najlepší element by sa dali označiť zvuky zbraní, no ani tie nie sú žiadna sláva.

Hráčom Breach ponúka na výber päť klasických tried: Rifleman, Gunner, Sniper, Support a Recon. Líšia sa rovnako, ako tomu je napríklad vo veľmi obľúbenom Bad Company 2, teda zbraňami a vybavením. Každá trieda má niekoľko úrovní, ktorým prislúchajú prvky výzbroje a výstroje a na tieto úrovne sa dostávate získavaním expov za zabitia a asistencie. Systém prideľovania bodov sa mi doteraz nepodarilo dobre pochopiť, nakoľko sa pohybuje v istom rozmedzí a tak dokážete za dva rovnaké killy dostať dve rôzne bodové ohodnotenia. Aktuálnej úrovni vašej postavy zodpovedajú aj dostupné perky a gadgety, z ktorých sa môžete vždy vybaviť jedným z danej kategórie. Na perkoch obzvlášť treba oceniť fakt, že tu prakticky nenájdete také, ktoré by zvýhodňovali svojho nositeľa a tak je nováčik stále rovnocenným súperom aj skúsenému hráčovi, ktorý má už odomknutých podstatne viacero vecí. Navyše hra obsahuje síce obmedzené, ale celkom dobre využiteľné možnosti úpravy postáv, čo sa výbavy týka.

Počet tried je plne vyhovujúci, to sa však nedá už povedať o počte máp. Tie sú v hre vlastne len štyri, ale ich počet sa umelo navyšuje na päť nočnou verziou jednej z nich. Treba však podotknúť aspoň to, že žiadna z máp nie je slabá a z dizajnérskeho hľadiska sú dve dokonca pomerne podarené. Vo všetkých prípadoch sa jedná o rozsiahlejšie a členitejšie priestranstvá, ponúkajúce už spomínané alternatívne cesty. Skromnejší je aj počet herných režimov, ktorých je tiež len päť. Neponúkajú nič, čo by sme tu ešte nemali. Ku klasike TDM autori pridali ešte Sole Survivor (variácia na Last Man Standing), Retrieval (bežne známy pod názvom Capture The Flag), Infiltration (založený na obsadzovaní územia a jeho držania), no a nakoniec aj niečo originálnejšie a tým je mód Convoy. V ňom má jeden tím za úlohu eskortovať konvoj a druhý mu má v tom zabrániť.

Realita máp a režimov je však bohužiaľ taká, že ľudí je málo a aj to málo sa venuje dookola len TDM na tých istých mapách. Breach v posledných dňoch zaznamenal pomerne veľký odliv hráčov a dosť často sa na mape nestretne ani tých 16, pre ktorých sú určené. Nie je sa čomu čudovať, hra prinajlepšom zapadá do priemeru, pričom konzolovú verziu obzvlášť zrážajú technické chyby a nedokonalosti. Sieťový kód nie je práve najstabilnejší a občas hosťovanie hry padá. Breach nemožno odporučiť a aj keď nie je úplne najhorší, tak nevidím dôvod, prečo by ste oň mali stáť. Je to len ďalšia nevýrazná multiplayerovka, ktorá zapadne prachom v záplave väčších, kvalitnejších a dokonca aj free titulov.