Aj vy ste premýšľali o tom, aké by to bolo držať v rukách Vitu, vyťukať na displeji sekvenciu do odpaľovacieho zariadenia a potom si už len počkať, ako nafúka na obzore ohnivý balón a ten praskne s ohlušujúcou explóziou? Ten sen je skutočný, existuje zatiaľ iba v podobe traileru, ktorý je prísľubom poriadne veľkého FPS zážitku, o aký sa zúfalo snaží Resistance: Burning Skies.

Séria Resistance nikdy nepatrila do spolku ťažkých kalibrov Gears of War, Killzone či Halo, bola však prémiovou značkou, o ktorú sa staralo štúdio Insomniac Games. Minulý čas je na mieste, prakticky od zavŕšenia trilógie sa štúdio z Burbanku rozlúčilo z alternatívnou minulosťou a mimozemský vírus z východu nechalo zomrieť po vydaní Resistance 3. Bez kreatívneho dozoru autorského tímu bol osud série odovzdaný neskúsenému štúdiu Nihilistic, ktoré má na triku PlayStation Move Heroes.

Resistance: Burning Skies kráča vo veľmi hlbokých šľapajách výbušných a cez vysielačku rozprávaných príbehov, v akých niet času ani priestoru na premýšľanie o tom, prečo sa hrdina pripája k domobrane, keď ho čaká rodina a prečo podniká samovražednú misiu. Autori pracujú s americkým symbolom, hrdinom je hasič a toto povolanie je v štátoch viac ako mariňák alebo policajt. Tamojšie ženy by vedeli rozprávať. Tom Riley žije v pustom New Yorku postavenom výhradne z tehál a so svojimi kolegami hasí všetko, čo treba hasiť. A k jednému požiaru má namierené práve v momente, keď americkú oblohu križujú prvé jednotky Chiméry. Invázia je v plnom prúde, obyvatelia miznú bez stopy a s nimi aj Rileyho rodina.

V tajných dokumentoch poschovávaných ako bonusy po leveloch sa dozviete čo-to o Projekte Abrahám, spomína sa Nathan Hale, ale aj tajný výskum, ktorého cieľom bolo získať kontrolu nad Chimérou a takto zmanipulované jednotky nasadiť v boji proti skutočnému nepriateľovi. O nejakej zmysluplnej zápletke nemôže byť ani reč, nasledujete navigačný maják a kosíte všetko, čo vám zafarbí mieridlá na červeno. Riley pomerne skoro začne nasledovať členku odboja všade tam, kde je nutné odraziť útoky Chiméry.

Dostanete sa tak na strechy, k vysielaču, do rozpadnutého hotela, pustých ulíc, ale aj k uviaznutým osobám, ktoré treba vytiahnuť z ohňa alebo lietadla. Nemám nič proti jednoduchej premise a priamočiaremu rozprávaniu, ale Burning Skies má vôbec problém predostrieť konflikt, z ktorého by sa vám roztriasli kolená. Ťažoba invázie nikoho netankuje, odboj tvoria štyria ľudia a hlas vo vysielačke, postavy sa neobťažujú ani zvýšiť hlas a prostredie pôsobí akoby Chiméra cez new York len prefrčala a na vás zostali iba omrvinky, ktoré treba pozametať.

O tom, že Vita má dostatočný výkon na vykreslenie prepracovaných svetov, sme sa už presvedčili, prečo však v Burning Skies je všetko pokryté textúrami v mizernom rozlíšení, ktoré nedokážu zakryť jednoduchý dizajn lokalít, nevieme. Sýte farby sú nedosiahnuteľnou métou a hra sa zahaľuje do vyblednutej hnedočervenej preexponovanej palety, takže aj modrá je biela. Burning Skies obsahuje šesticu levelov, ktorých zdolanie vám zaberie rovnaký počet hodín. Predpripravené scenáre v prísne nalinajkovanom slede vás nemajú čím prekvapiť. Pasáž so sniperkou, príchod bossa, ktorého potom bežne stretnete v neskorších častiach ako obyčajného nepriateľa, odrážanie vĺn, plazenie sa v úzkych priestoroch, prehľadávanie laboratórií. Nič čo by ste už stokrát nevykonali a stokrát nepreskúmali.

Nihilistic v duchu iných veľkých akcií zakomponovali do hry cover systém, ktorý funguje, rovnako ako ovládanie na touchscreene. Integrácia nie je bezchybná, ale hádzanie granátov ťahaním ikonky po displeji presne, kam ho chcete hodiť, aktivovanie sekundárneho módu na zbraniach, údery sekerou na blízko alebo dvojité poťukanie na zadný panel pre šprint, reagujú okamžite. Diagonálnym pohybom nabijete šíp do zbrane, ťahaním dolu zase zmeníte muníciu za výbušnú a ťahaním dvoch prstov od seba aktivujete štít. Ovládanie je intuitívne a žiaden z prvkov nevyčnieva alebo nechce, aby ste museli handheld uchopiť inak. V multiplayeri však ukazuje slabinu a tou je rýchlosť, touchscreen nedokáže nahradiť hádzanie granátu tlačítkom.

Burning Skies je prvou FPS, ktorá využíva oba analogové klobúčiky ako konzoloví kolegovia. Výsledkom je podobný zážitok z hrania ako na veľkej obrazovke, máte pod palcom mierenie bez pomocného autolocku, čo využíva aj zbraňový arzenál zostavený z ôsmych zbraní. Na jeho adresu treba povedať, že je tak obyčajný ako to len ide. Najpoužívanejšími sú stále verné útočné pušky Carbine a Bulls Eye a sniperka Six Eye. K nim si prirátajte brokovnicu s primontovanou kušou, raketomet, rotáčak chŕliaci číru energiu, druhú odstrelovačku a Auger schopnú páliť cez steny.

U každej zbrane je možné vylepšiť šesticu vlastností, no iba dve môžu byť naraz aktívne. Ide o zväčšenie zásobníkov, zrýchlenie priblíženia pohľadu cez ďalekohľad, zväčšenie výbuchov a pod. Hľadanie modrých kociek pre upgrady je spolu s tajnými dokumentami to jediné, čo autori poschovávali. Skompletovanie zbierky však nie je nutné, Burning Skies nemá vysokú obtiažnosť, hra sa spolieha na vysoký počet nepriateľov a pasáže, kde na vás útočia vlny. Ak viete, ktorú zbraň použiť a ako, máte vyhrané. K druhému zahraniu vás nemá čo prinútiť, platinovú trofej máte už po prvom dohraní.

Odpoveďou na predĺženie hrateľnosti by mohol byť multiplayer. Mohol. Neobťažuje sa byť žiadnym spôsobom originálny a predkladá dvojicu etalónov DM a TDM a jeden Survival mód k tomu, ktorý sme tu už mali v Resistance Retribution. V ňom sa každý mŕtvy mení na mutanta a spolu lovia posledného žijúceho hráča na mape. Matchmaking delí zápasy na malé (pre štyroch) a veľké (pre ôsmych), ktoré sa odohrávajú na šiestich mapách. Online využíva aj funkciu Near pre šírenie nákazy medzi priateľmi a rýchlejšie akumulovanie EXPov potrebných na odomknutie výbavy a zbraní pre loadouty.

Resistance Burning Skies je piatou hrou v sérii. Ide o zahanbujúci diel a čo je smutnejšie, že je po technickej stránke horší ako PSP Retribution z roku 2009. V niektorých momentoch som mal pocit, že ide o pokračovanie, ktoré používa geometriu a objekty šité na mieru práve PSP. Horšie ozvučenú hru nenájdete, zbrane vďaka bojazlivým zvukom nestrieľajú náboje, ale praskajú kapsle. Prvá FPS pre PS Vita to má o to ťažšie, že Nihilistic si nevie poradiť so svetom, ktorý im bol daný do rúk a výsledkom je úplne obyčajná, nezaujímavá hra s akútnym nedostatkom vlastnej identity, so žiadnou snahou posunúť žáner alebo ho aspoň spraviť aktraktívny na platforme, ktorá potrebuje herné hity ako soľ.