Muselo byť neuveriteľným peklom pre IO Interactive vložiť päť stupňov obtiažnosti do ich posledného titulu Hitman Absolution, ktorým vrátili na obrazovky najštýlovejšie oblečeného hrdinu. Holohlavý zabijak s vytetovaným čiarovým kódom na záhlaví svojim obetiam nedáva na výber. Má kontrakt s jasne definovaným cieľom a u nič netušiacej obete si môže nanajvýš klásť rečnícku otázku, ktorá zbraň jej najviac pristane. Struna na krku alebo žulová busta na temene? Takto Hitman pracuje, v tichosti, nepozorovaný, napriek tomu vám dáva na výber. Neexistuje zlá odpoveď, to otázka samotná je zavádzajúca.

Stealth hry sú principiálne o trpezlivosti, pozorovaní a jednom úkone, ku ktorému vedie niekoľko hodinová príprava a strategické plánovanie. IO Interactive na rozdiel od tohtoročného Dishonored umožňuje prechádzať sa pri svojom cieli aj stáť vedľa neho a popritom plánovať únikovú cestu, pretože tak zabijaci premýšľajú. Sila Hitmana vždy spočívala v neuveriteľnej satisfakcii z čistej práce, známky Silent Assassin na konci a vedomia, že by niekto tušil, odkiaľ prišla smrteľná rana a že ste to urobili v brnení samuraja. 

Dnes sme si zvykli, že voľby v hrách sú naservírované takmer na striebornom podnose. Hitman Absolution dovoľuje vystúpiť z tieňov a siahnuť po strelných zbraniach. Hra vás dokonca k tomu aj povzbudzuje a v záverečnom finiši, kedy doslova príbeh šprintuje, tomu možno ani neodoláte. Vidíte úzku cestu, v ktorej sú výklenky pre zakrádanie a preplnený level stráží patrolujúcich po stále tých istých trasách. Prečo by ste strácali čas predstieraním a hrou na schovávačku, keď ich môžete pokropiť samopalom? AI vás netrafí ani z metra a keby aj, nízka úroveň obtiažnosti sa postará o nesmrteľnosť.

Hitman Absolution robí chybu, že vám dáva vôbec na výber (A je ju ťažké ignorovať) a vy ju urobíte, ak siahnete po easy alebo normal. Hra bola navrhovaná pre stealth a nie akciu, ktorá vám dovolí prefrčať hrou pod sedem hodín. Ak preferujete vysoké tempo, prestane fungovať systém vlastnoručne aktivovaných checkpointov, čo je absolútnym návratom do čias minulých, kedy neexistoval quick save. Pocit bezpečia nenahrádza mechanika pokusu a omyl a bodová penalizácia, ak vás identifikujú, objavia telo alebo spacifikujete nevinného, sa zdá byť neúčinnou. Áno, v Hitman Absolution existuje zlá voľba a stojíte pred ňou pred každou misiou. A od nej sa potom odvíja, akú hru budete hrať.

Tou ďalšou drobnosťou, ktorá vás bude prenasledovať, je rozloha lokalít. Puritáni zaplačú, ale ich kompaktnosť, kedy doslova vidíte na koniec, kde obyčajne stoja dvere, vás oberá o prieskum prostredia, počúvanie dialógov, hľadanie alternatívnej cesty či zosnovanie nehody pre svoj cieľ. Úlohy sú segmentované, čo vám dovoľuje riskovať a prejsť do ďalšej časti oddelenej cutscénou alebo checkpointom, kde vás stráže nespoznajú. Hitman Absolution sa učil u svojich predchodcov a narazíte aj na oveľa komplikovanejšie a rozsiahle misie, drvivá väčšina je však rozdrobená. V jednej vám stačí vojsť do obchodu a vyzdvihnúť oblek.

Agenta 47 opäť prenasleduje minulosť a svoje Silverballery otočí aj na svojho zamestnávateľa - Agentúru. Tá je ochotná ísť aj cez mŕtvoly kvôli malej chránenkyni, po ktorej poľuje aj banda prahnúca po peniazoch. V hre ide o pár miliónov a IO Interactive prostú story obsadili postavami so zvrátenými chúťkami. Vykresľujú ich ako maximálny odpad provinčných mestečiek, ktorí si nedovidia na kraj nosa. Protagonisti a záporáci sú vystrihnutí ako z béčkových filmov, u ktorých viete, že nedopadnú dobre. Nerobí vám problém ich potom jeden po druhom odstrániť. A v tom hra vyniká. 

Hitman Absolution si na rozdiel od iných zakladá na zmene oblekov, ktoré vás dostanú do bezprostrednej blízkosti cieľa. V policajnej uniforme sa však nemôžete motať okolo hliadok, pretože smena spozná kolegov. Rovnaké je to medzi kuchármi, poslíčkami, mechanikmi, šoférmi, záhradníkmi a pod. A v hre sú ľudia všade. Prechádzajú sa, sondujú, sliedia, ohovárajú zamestnávateľa, napodobujú Batmana, vyhrážajú sa a zomierajú na desiatky spôsobov. V šachte, zapichnutí, elektrifikovaní, rozmetaní výbuchom, rozomletí, rozmliaždení pádom z výšky, po páde lustra atď.

Hitman sa nemusí vôbec spoliehať na zbrane, ktoré si nevyberáte, ale improvizujete s tým, čo nájdete v prostrediach. Bodovací systém sleduje každú jednu akciu. Čo považuje za nevhodné zabijaka, je ohodnotené mínusovými bodmi, naopak čistá práca sa cení najviac, aj upratovanie mŕtvol. Vďaka prevlekom sa môžete promenádovať hore dolu, plánovať, hľadať a potom uderiť. Malá rozloha levelov až tak proces neuľahčuje, nastražiť pascu bez vedomia, kam sa budúca obeť pôjde pozrieť, sa bez sledovania nezaobíde. 

Práca v tichosti je ťažká, stráže a ľudia sú takmer všade, čo je na stealth hru neobvyklé. Početnosť prekonáva Assassin’s Creed, no dav robí len krovie, stojí a zavadzia.  Minimapa nezobrazuje profil miestnosti iba pozíciu postáv, takže musíte pracovať s tým, čo vidíte a predpokladať, že vševidiaci skript vás spoza rohu neodhalí. AI vidí všetko, hra nemá jasne definované hranice, kam by ste nemali vojsť, ak nemáte uniformu alebo kde nemáte čo robiť. Hitman Absolution vyžaduje pri snahe o najvyššiu možnú známku pokus systém omyl a výsledky stoja vždy za to. Vzhľadom na absenciu manuálneho ukladania pozície je zdolanie levelu bez spustenia poplachu veľkou odmenou ako aj detonácia plastickej trhaviny alebo sabotáž benzínového čerpadla.

Okrem davu, do ktorého sa môžete schovať, si môžete pomôcť prostredím, ako je vysoká kukurica, nepozorovaný presun po vypustení pary alebo zníženie viditeľnosti či obyčajné odlákanie pozornosti hodenou tehlou. Manipulovať s hliadkami môžete a keď príde k najhoršiemu, zaleziete do vetracej šachty alebo počkáte, kým pátracia akcia neutíchne zalezení niekde v skrinke. AI si pamätá, koho hľadala, ak nájde telo, vie identifikovať podozrivú osobu, ale osobne mi pripadalo, že je až príliš jasnozraká a spúšťa poplach aj bez toho, aby sa dívala vašim smerom. 

Na splynutie s davom zase slúži systém Instinct, ktorého aktiváciou si Hitman zakryje tvár a obyčajne má krátke okno na to, aby sa schoval do bezpečia. Okrem toho, vidíte aj postavy cez steny a body záujmu. Inštinkt sa plní zabíjaním a plnením úloh, na vysokých obtiažnostiach sa svojvoľne nedopĺňa, čo vás núti do častého odvádzania pozornosti a improvizácie napríklad otvorením sejfu alebo častým prezliekaním. Bodové ohodnotenie odomyká schopnosti postavy, zbieraním predmetov si kompletujete zbraňový arzenál aj garderóbu a ocenené sú aj challenge previazané na špeciálne úkony, ako boj na telo či preferovanie struny.

Znovuhrateľnosť v prípade Hitman Absolution je garantovaná, navyše hra disponuje módom Contracts, kde sa dajú vytvárať vlastné scenáre. Nie je to editor celých úrovní, no jeho potenciál je obrovský a nebojím sa povedať, že mnohé modifikované misie (s vlastnými podmienkami a viacerými cieľmi) predčia tie od IO Interactive.

Autori postavili Hitman Absolution na svojom vlastnom engine Glacier, jeho dominantou je svetelný model a zvukový dizajn. Každý level má iný nádych so sýtymi farbami, rôznou dennou dobou aj počasím. Engine zvláda plynulý prechod z interiéru do exteriéru s vysokým počtom postáv bez jediného poklesu frameratu. Tu treba poznamenať, že review kód mal problémy so stabilitou a trikrát bolo nutné hru reštartovať vždy na miestach, kedy mala nasledovať cutscéna alebo renderované prestrihy, ktoré trpia viditeľnou kompresiou a pristálo by im vyššie rozlíšenie.

IO Interactive pre béčkové postavy zabezpečili áčkový dabing a ten im dodal nezameniteľný charakter. Keith Carradine v úlohe záporáka Dextera odvádza brilantnú prácu pri honení svojho ega. Obsadenie hry pôsobí lacne (príde aj na militaristické mníšky, dementných synov, nadržané ženy), no ľahkému príbehu robia službu a nedegradujú ho. V istých situáciách vám bude ľúto, že tak rýchlo ako prichádzajú na scénu, sú z nej aj odprevadení vo vreci na mŕtvoly. 

Hitman nie je rýchly ako Ezio alebo Connor. Je metodický, plánuje. V prestrelke nemá šancu, ale dajte mu rôzne kostýmy a bude vám dýchať na krk, predtým než si uvedomíte, že je neskoro vykríknuť. Hitman Absolution mení dynamiku v závislosti od voľby obtiažnosti. Nevie byť dobrou akciou, ňou ani nie je, no v stealth žánri je ako doma. Ani po šiestich rokoch nezabudol ako splynúť v dave a budovať napätie aj tým, že potrestá každý chybný krok a vezme vám pocit bezpečia absenciou ukladania pozícií.