Čo by ste urobili, keby ste mohli vymazať svoju tragickú spomienku? Mať silu a technológiu zbaviť sa traumatického zážitku? Urobilo by vás to šťastnejších? Nie je snáď pravdou, že spomienky utvárajú toho, kým sme a na ich základe sa vieme v budúcnosti rozhodovať? Kým by sme boli bez nich? Len prázdna schránka schopná tých najzákladnejších pudov alebo šťastní a vyrovnaní občania?

Priveľa otázok na začiatok, viem, ale kto iní ako Francúzi sú ochotní obetovať peniaze a ostatné zdroje, aby sa filozoficky zamysleli nad temnou budúcnosťou, ktorá to umožňuje? Remember Me neobsahuje žiadny vojnový konflikt, hrdinom nie je žiaden vojak s medailou cti a psom po jeho boku, ale mulatka Nilin. DONTNOD Entertainment si idú nekompromisne za svojím a je im jedno, že hry s hlavnou ženskou postavou sa predávajú o 75 percent horšie ako mužskou. Vízia bez kompromisov.

Nilin je lovcom myšlienok a prebúdza sa v Bastile, najznámejšom väzení v Neo Paríži. Na nič iné okrem svojho mena si nespomína, no aj to stačí, aby ju bachar poslal na opätovný dôkladný výplach pamäte. Pár minút pred zákrokom ju ale cez augumentáciu Sensen na temene hlavy, ktorá primárne slúži na vyňatie myšlienok a má ju každý občan Neo Paríža, kontaktuje vodca odboju Erroristov a pomáha jej utiecť. Nilin tak pomaličky začína rozmotávať klbko sprisahaní, no aj to, že ani jej ruky nie sú úplne čisté.

Tak ako hrdinka cestuje slumami, ktoré obýva chudina a zákerní Lurkeri, čo sú stvorenia, ktoré prišli o všetky čriepky svojej pamäte, až po vysoké mrakodrapy korporácie Memorize, tak sa postupne rozpamätáva na veci, ktoré jej boli odňaté. Jednou z nich je aj kontaktný bojový systém založený na linkovaní tlačidiel (v budúcnosti podľa DONTNOD Entertainment až na elitu nevlastní nikto osobné strelné zbrane). Postupne sa rozpamätá na dlhšie a smrteľnejšie kombá, no najlepšie na tom je, že sa dajú prispôsobovať podľa potreby.

Do slotov sa vkladajú útočné, liečiace, časové alebo linkovacie elementy Pressen, pričom tie na konci sú efektívnejšie. Základom je trojúderové kombo, ak doň vložíte časové a healovacie prvky, tak nielen že spôsobíte nepriateľovi poškodenie, ale si aj doliečite časť zdravia a znížite odpočet S-Pressen, čo sú vlastne špeciálne vlastnosti Nilin, ktorými môže omráčiť nepriateľov, stať sa na moment neviditeľnou a zozadu jednou ranou odpraviť elitné komando, alebo donútiť robotických nepriateľov bojovať za vás, či len v zbesilom tempe rozdávať rany všade navôkol. Ich použitie je okrem odpočtu závislé aj na Focus bodoch, ktoré sa dobíjajú mlátením protivníkov. Tí sú vo veľkých počtoch a ich obľúbenou taktikou je prerušiť vaše kombá v tom najlepšom. Nilin sa však preskočením protivníka dokáže elegantne uhnúť a pokračovať v kombe.

Novinkou Remember Me, ktorú si nepamätám zo žiadnej inej hry, je remixovanie pamäte. Ide v podstate o variantu interaktívnych videí, kde pozmenením určitého detailu na scéne zásadne zmeníte pohľad na vec niektorej dôležitej postave. Tak napríklad alternujete pohľad lovkyni odmien, ktorá potrebuje peniaze na drahú liečbu manžela. Zámenou vpichovaného séra, odtrhnutou dýchacou maskou a otvorením zámku na rukách jej ale myslenie zmeníte tak, že manžel počas operácie zomrie. Tak už nechce peniaze na ďalšiu liečbu, ale pomstu lekárovi vykonávajúcom zákrok. Vo výsledku vás už nechce zajať, ale pridať sa na vašu stranu, ak jej pomôžete.

V inej scéne zasa Nilin vštepí vysokopostavenému dôstojníkovi myšlienku, že zabil manželku, ktorá ho pôvodne len opustila. Na tomto základe spácha samovraždu. Jednotlivé pamäťové bloky môžete ľubovoľne pretáčať tam a späť a skúšať rôzne varianty interaktívnych predmetov, aby ste dosiahli požadovaný efekt. Na konci dokonca pozmeňujete remix v remixe. 

Remember Me je priamočiarou akciou s takmer nulovou šancou zablúdiť. Odbočenia existujú len vo forme krátkych uličiek alebo skrytých miest, kde sa nachádzajú vrecká zvyšujúce život alebo Focus. V zaľudnených lokalitách okrem predskriptovaných častí nemôžete s nikým prehodiť pol slova a interakcia s inými ako predom vyhradenými predmetmi, ako sú spínače a tlačidlá, neexistuje. Zopár miniquestov by tiež nebolo na škodu a niektoré momenty si o ne vyslovene žiadali. Možno ich aj pôvodne autori plánovali, no nakoniec (z časových alebo iných dôvodov) nepoužili. Hra vás tiež až príliš vedie za ručičku - všetky objekty, na ktoré je možne vyliezť alebo skočiť augumentácia označí malými šípkami. Ak hra vyhodnotí, že sa až príliš dlho zdržiavate na jednom mieste, ponúkne tzv. AugEye, ktoré vás priamo nasmeruje k potrebnej prekážke alebo riešeniu.

Remember Me tlačí para z Unreal Enginu a máte sa teda skutočne na čo pozerať. Je neuveriteľné, čo s týmto, síce často updatovaným, no bradatým enginom dokázali nedávno ľudia z Irrational Games v Bioshock Infinite, no pri pohľade na Remember Me sa môžu ísť hanbiť do kúta. Tam, kde by ostatní použili len natiahnutú textúru, si francúzi každý jeden objekt pracne vymodelovali. V celej hre musí byť okolo tisícky takýchto drobných modelov, čo je pre veľký tím grafikov peklo a pre malý tím, akým je parížske DONTNOD Entertainment, absolútna šialenosť.