Remember Me

Titul by chcel, aby sme si na neho po dokončení spomenuli. To sa ale nestane.

pridal Vivaldi 5.7.2013 o 9:27 pod používateľské recenzie

5.0

Spomienky sú jedna úžasná vec. A všetci si často povieme, ako radi by sme niektoré zlé veci zabudli, a náš život by bol oveľa krajší. Nemusí to však byť pravda. O tom sa nás snaží presvedčiť najnovší futuristický titul od DONTNOD v spolupráci s CAPCOM. Videli sme však už veľa vízií budúcnosti a „Remember Me“ to bude mať v konkurencii ťažké, ak bude chcieť ostať nezabudnuteľný. Najmä, keď urobí dojem absolútne priemernej hry.

Keď som sa prvýkrát o tomto diele dopočul, veril som, že to bude hra minimálne do prvej desiatky najlepších hier roku 2013. Bohužiaľ, Remember Me absolútne nenaplnil moje očakávania.

V úvode si užijete nádhernú grafiku a fantastický tutoriál, kde sa zoznámite s hlavnou hrdinkou Nillin. Pred úplným výplachom pamäte vás kontaktuje neznámy hlas, ktorý si hovorí Edge a pomôže vám utiecť z väzenia „La Bastille“. Osvojíte si základné ovládanie a hneď po ochutnávke čerstvého vzduchu vás čaká aj prvý boj so skokanmi. Okrem toho ešte nesmiem zabudnúť spomenúť fantastický Neo Paris. Na postavách i prostredí sa odviedol kus veľkej roboty.

Je ale veľká škoda, že sa zainvestovalo do perfektného obrazu, ale iné veci, ktoré mali túto hru zdvihnúť vyššie výrazne zaostali. A napriek úvodnému zážitku a začiatku vynikajúceho príbehu sa moja spokojnosť začala znižovať. Čo to spôsobilo?

V prvom rade veľká lineárnosť a koridory v hre. Nemám rád, keď sa nám predstaví nádherné prostredie, ktoré nemôžeme preskúmať a hra nám postaví do cesty „neprekonateľné“ prekážky ako je dav ľudí a krabice, ktoré by ste v reálnom živote obišli, prekročili alebo preskočili. Ale Nillin nie. Rovnako vtipne pôsobí fakt, že nie je problém urobiť poriadny výskok ak sa potrebujeme dostať k záchytnému bodu na streche. Ale v prípade, že skočíte na rovnej ceste, vyzerá to akoby Nillin vyskočila sotva 10 centimetrov. Alebo sa nedokáže zachytiť rohu hlúpej bedne, ktorá jej je sotva niečo vyše hlavy.

To ale nie je jediná vec, pri ktorej cítite maximálnu lineárnosť. V prvom rade musíte každý level prejsť presne nalinajkovanou trasou. Žiadne možnosti experimentovania alebo hľadania najlepšej cesty. Tu je cesta presne určená a nemôžete z nej uhnúť. Ďalej tu máte množstvo obchodov, barov a reštaurácií, ktoré vám ponúkajú rozličný tovar za ceny, ale sú tam asi len preto, aby sme vedeli, čo sa v budove nachádza. Nemôžete vôjsť dnu, nemôžete zájsť na koláč, ani sa poobzerať. Ale prečo? Ja by som sa práve rád do tých lokácií pozrel. Na čo nám dávate informácie, ktoré sú zaujímavé, ale nedajú sa nijako využiť? Zbytočné. A ja som chcel vidieť o toľko viac.

Hre nemôžem rovnako odpustiť problémy s kamerou, ktoré som mával dosť často. Vrhne sa na vás obrovské množstvo nepriateľov a dostanete sa ku stene a nevidel som absolútne nič. Plus keď si do toho človek ešte pridá nie najkvalitnejšie ovládanie na PC, vznikali z toho bezvýchodiskové situácie.

A nakoniec príbeh. V momente ako mi ho Epizóda 0 načrtla bol som zvedavý a chcel vedieť, čo sa stane. Viac však chodíte vyznačenými cestami z bodu A do bodu B. A príbehu sa počas prvých štyroch epizód dotknete len veľmi zľahka. Gameplay tu je vyslovene na úkor príbehu. A miesto toho, aby sme zisťovali nejaké zaujímavosti len bojujeme s nepriateľmi alebo lozíme vyznačenými chodníkmi. A trvá to maximálne po koniec prvej epizódy, keď to začne byť repetetívne. Žiadne odbočky, málo secretov, žiadne vedľajšie questy.

Od piatej epizódy však dostávame ucelenejšie informácie a konečne sa aj niečo viac dozvieme. Nie je to síce úplne ideálne, ale dokážem sa s tým stotožniť. Keby sme mali príbeh takto predostretý celý čas, a keby sme sa predtým nevŕtali vo veciach, ktoré boli absolútne nezaujímavé, bol by som oveľa spokojnejší. Musím však pochváliť veľmi kvalitný záver, ktorý bol rozhodne zaujímavým a uspokojivým rozuzlením.

Zlé podanie príbehu však súvisí aj s postavami. Dokopy tu nenájdete skoro nikoho, kto by sa dal označiť za zaujímavú postavu. Dosť za to môže fakt, že nič moc o nikom nevieme, a to čo sa dozvieme sú väčšinou len útržky. Nič konkrétne. Málokedy pochopíte príčiny jednania postáv, alebo ich spoznáte. Taktiež som očakával oveľa viac. Keby nachádzame nejaké zápisky, správy, čokoľvek čo by nám postavy viac priblížilo, bolo by to oveľa zaujímavejšie. Jediné postavy, ktoré máme možnosť spoznať sú Nillin a pár osôb, ktorým sa bude vŕtať v spomienkach.

Tu by som sa však zastavil, nakoľko tu máme konečne jednu zo zaujímavejších častí hry. Remixovanie pamäte patrí medzi najfantastickejšie momenty hry, kde bude vašou úlohou prostredníctvom jednotlivých predmetov v spomienke ju upraviť tak, aby slúžila vášmu zámeru. Toto sa mi veľmi páčilo a užil som si to skutočne naplno. Problém je len to, že týchto častí je tu skutočne len veľmi málo a sú krátke. Toto je práve to, čoho som chcel v hre vidieť oveľa viac. Je to niečo nové a veľmi zaujímavé. Je veľká škoda, že si toho v hre moc neužijeme.

A áno. Občas tú máme aj nejaké jednoduché hádanky, ktoré v prípade že správne počúvate pomôcky pri ich lúštení, nebudete mať žiadny problém. Sú relatívne jednoduché a dajú sa ľahko pochopiť. To je fajn, aspoň človek neostane zaseknutý v hre, pre zložité hlavolamy. Ich zložitosť bola podľa mňa primeraná.

Ostáva už len ohodnotiť boje a nepriateľov. No musím priznať, že tu máme niekoľko typov protivníkov, pričom na každého platí celkom iná metóda boja a obrany. Toto bolo veľmi zaujímavé, nakoľko ste museli dobre zvážiť techniku útoku. Musím dokonca priznať, že mnohí nepriatelia mi prišli zaujímavejší, než všetky postavy v hre. Na boj používate údery a kopance, ktoré môžete skombinovať do rôznych kombo útokov, alebo môžete použiť jeden z piatich špeciálnych útokov, ktoré si postupne počas hry odblokujete. Kým ale kombo útoky nie sú až také efektívne, ako to bolo napríklad pri DMC, špeciálne schopnosti budete využívať pravidelne. Dokonca sa stanú akousi hlavnou metódou boja, nakoľko päste a kopance často zmôžu len veľmi málo.

A aby som nezabudol, sú tu aj 3 súboje s bossom. A hoci prvý vyzeral ako lacný vtip, kde dokážete poraziť Kida X skoro s minimálnymi problémami, ďalšie dva sú veľmi vydarené. Musíte veľmi precízne využívať vaše útoky, včas vedieť uskočiť a rovnako využiť vaše špeciálne schopnosti.

Celkovo keď to ale vezmem, tak „Remember Me“ obsahuje veľa vecí, ktoré sme videli už v iných a lepších tituloch. Futuristický príbeh, kde sa dá veda zneužiť sme videli aj v Deus Ex: Human Revolution, kde sme sa dočkali aj krásneho otvoreného sveta a boje s lezením po strechách mi zase veľmi evokovalo Assassins Creed. Bol by som však oveľa radšej, keby hra miesto toho prišla s niečím vlastným. Najmä, keď si musím priznať, že oba tituly boli podľa mňa výrazne kvalitnejšie a zaujímavejšie.

Už mi neostáva nič iné, len udeliť záverečné hodnotenie. Pôvodne som chcel dať tejto hre 6/10 - fajn. Taký dojem na mňa totiž celkovo titul spravil. Ale s prihliadnutím na ten obrovský potenciál, ktorý sa tu premrhal, žiadne vedľajšie questy a najmä keď si priznáme, že hra svoje najlepšie zbrane vytasila z celkových 10 hodín dokopy asi na jeden a pol hodiny, nemôžem to urobiť. Táto hra mohla preukázať oveľa viac. A to sklamanie je aj dôvod, prečo som sa rozhodol tejto hre udeliť 5/10, čo je priemerná hra.

Je mi to veľmi ľúto, najmä keď si vezmem, koľko zaujímavých nápadov Remember Me priniesol. Dúfam však, že si tvorcovia z DONTNOD vezmú ponaučenie a nabudúce nám predvedú niečo viac. Som si istý, že na to majú. Len treba na stôl vyložiť svoje najlepšie karty. Remember Me však bohužiaľ asi ostane čoskoro v zabudnutí.

Plusy:

- grafika a soundtrack

- remixovanie pamäte

- variácie nepriateľov s rozličnou obranou

- špeciálne útoky

- zaujímavý príbeh

- boj s 2. a 3. bossom

- hádanky

Mínusy:

- krátke (9-10 hodín)

- utopenie vynikajúceho príbehu v gameplayi

- nezaujímavé postavy a málo informácií o nich