Crytek sa, po rokoch strávených vo FPS priestore a obkolesený mimozemšťanmi, posúva vpred do nepoznaných žánrov. Skúša free 2 play štýl vo Warface a hlavne aktuálny, dlho vyvíjaný titul Ryse pre Xbox. Ten je diametrálne odlišný od ostatnej tvorby. Nie je to FPS, ani strieľačka, ale krok iným smerom - do histórie a sekačkového žánru.

Vývoj Ryse je poznačený odloženiami a prerábkami. Pôvodne mal totiž byť nosným Kinect titulom pre Xbox 360. Postupne, ako išiel čas a črtal sa Xbox One, bol vývoj presunutý z pobočky Cryteku do centra, kde šéfovia odstránili Kinect ovládanie, plne prepracovali titul na gamepad ovládanie a pritom náležite upravili aj vizuál. Skutočne po rokoch vývoja na Ryse nevidieť ani pixel zo starej generácie, na rozdiel od Dead Rising 3 s podobným preportovaním. V tejto oblasti je Crytek naozaj doma, dokázal vizuálne takmer dokonale zachytiť Rímsku ríšu a to od majestátnych miest až po samotné postavy.

Rímskou ríšou prejdeme v postave Mariusa Tita, veliteľa rímskych légii, ktorý sa po smrti otca vydáva za pomstou do Británie plnej barbarov. Začína tak príbeh cesty za pomstou, príbeh kráľa barbarskej Británie a jeho dcéry, ale aj cisára Nera a jeho syna. V príbehu autori hráčom ponúknu veľmi pekný aj keď historicky nepresný pohľad na päťdesiate a šesťdesiate roky nášho letopočtu. Obdobie, kedy sa civilizácia len postupne dostávala na jednotlivé časti Európy.

Crytek rozdelil kampaň Ryse na 8 kapitol s približne 8 hodinami hry, v ktorých sa dostanete z veľkolepého Ríma, cez pevnosti na pobreží Británie, až po jej lesy a jaskyne, do ktorých sa nikto neodváži vkročiť. Cestou si na vás počkajú barbari z rôznych krajín, králi, ale aj rímske jednotky. Jednoducho budete brániť Rímsku ríšu pred všetkým, čo by jej mohlo uškodiť, aj keď to bude ona sama. Autori tak v kampani zachytávajú reálnu históriu, ktorú dopĺňajú legendami v jednoduchom, ale bez okolkov naservírvanom príbehu, s priam dokonalými prestrihovými scénami. Samotných scén nie je veľa, ale povedia všetko potrebné pre pochopenie jednotlivých postáv, ich motívov a činov.

Vizuál je jedinečný, od prepracovania lokalít, cez vizuálne efekty až po animácie postáv. Umožní vtiahnuť hráča do sveta Rímskej ríše a doslova si ju vychutnávať na každom zábere a bojovom poli. Je to pôsobivé na pohľad, aj s ukážkou kontrastov veľkoleposti a krutosti danej doby. Každá lokalita z kampane je iná a ponúka odlišné výzvy, ale žiaľ aj obmedzená na jednu cestu vpred bez možnosti odbočenia. Niekedy cestu obmedzuje až príliš umelo. Popri grafike hru jedinečne doprevádza hudobná stránka a aj dabing, kde sa skutočne nie je na čo sťažovať.

Napriek pôsobivému technickému spracovaniu, má hra zásadnú chybu. Crytek nedoladil to najdôležitejšie a to hrateľnosť. Kameňom úrazu sú boje, ktoré predstavujú základ hry. Nejde ale o bojový systém. Ten je na prvý pokus od Cryteku veľmi dobre prepracovaný a má všetko, čo potrebuje mať - rozdeľuje možnosti na obranu, útok, rozrazenie obrany nepriateľa a aj úskok. Pre úspešný boj musíte tieto možnosti kombinovať podľa pohybov nepriateľov. Boje sú tak prehľadné, s dôrazom na taktiku a nutnosťou prispôsobiť ju rôznym typom nepriateľov. Plus, ak nepriateľov dokážete doraziť, môžete aktivovať kombo systém finishov. Tie ponúknu pohľad na spomalené zabíjanie nepriateľa, s vysvietením jeho postavy vo farbách tlačidiel, teda v istom štýle QTE elementov. Nie sú povinné, ale ak ich stihnete, získate väčšie bonusy.

Problémom hry je odladenosť bojov. Z neznámeho dôvodu sa zdá, akoby Crytek chcel úmyselne spraviť hru ťažšou, alebo dlhšou a to tým, že do každého nepriateľa musíte zaseknúť aspoň desaťkrát. To funguje možno v japonských sekačkách, ale v hre ladenej viac na realizmus, kde postava neseká s intenzitou 30 rán za sekundu, to nesedí. Spôsobuje to stereotyp, ktorý doslova ťahá hru do robotického ťukania do tlačidiel. Hlavne, keď sa okolo vás zhlukne päť nepriateľov, máte na nasledujúcich pár minút o monotónne ťukanie postarané. Možno by stačilo ubrať odolnosti nepriateľov a hra by dostala úplne inú dynamiku.

Samotné šermovanie je síce najväčšou častou hry, ale nie jedinou. Malým oživením a zrýchlením stereotypných bojov sú kopije, ktoré nájdete a nazbierate po ceste a môžete použiť na rýchle zabíjanie nepriateľov. Zrýchľuje to hrateľnosť a je to aj zábava, keď sa proti vám valí protivník prepichnutý kopijou. Žiaľ, táto zábava je obmedzená len na počet kopijí ktoré odnesiete. Následne už musíte znovu bojovať svojim mečom.  Meč máte len jeden, ten svoj a nemôžete si ho vymieňať za iné zbrane ani vylepšovať. 

Oproti tomu sa do vás nepriatelia púšťajú s väčšou ponukou zbraní, majú rozmanitejšie možnosti a z úzadia vás často ostreľujú šípmi. Vtedy neostáva nič iné, ako sa v správny čas chrániť štítom, alebo hádzať po nich oštepy, prípade prebrať balistu, obdobu pevného guľometu z čias rímskej ríše a rozstrieľať celé šíky nepriateľov, alebo útočiace slony. Nakoniec, ak sa proti vám postaví väčšia armáda, hra vám umožní chopiť sa celej jednotky, s ktorou vo formácií korytnačky budete postupovať vpred, zatiaľ čo vás nepriatelia budú zahlcovať horiacimi šípmi. Keď bude čistý vzduch, môžete vykuknúť a hodiť na nich záplavu oštepov.

Mimo to vám levely niekedy dajú na výber jedno z dvoch miest na vedenie útoku, alebo obrany a zároveň ponúknu jediný element, ktorý sa ešte z Kinect verzie zachoval a to hlasové rozkazy. Počas boja môžete krikom spustiť útok lukostrelcov, vystrelenie katapultu, alebo ďalších typov útokov. Vždy stačí prečítať možný rozkaz na obrazovke. Ak však nechcete kričať na televízor, môžete povel odoslať aj podržaním tlačidla na gamepade.

Za všetko získavate body do rôznych oblastí, ktoré môžete následne využiť na kupovanie upgradov v niekoľkých leveloch a niekoľkých oblastiach. Postupne si tak vylepšujete zdravie, jeho maximum, silu v bojoch, rýchlosť získavania skúseností. Síce cítiť, ako sa vám možnosti postupne vylepšujú, žiaľ stále je to málo, aby sa boje stali dynamickejšími a menej repetívnymi.

Ak by vám bola kampaň málo, dopĺňajú ju gladiátorské arény, ktoré môžete hrať sám, alebo kooperačne s jedným priateľom. Samotné arény si síce nacvičíte už v kampani, ale skutočné možnosti otvoria až v tomto móde. Uprostred kolosea sa stavajú rozmanité scény z legendárnych bojov, ktoré pred publikom zahráte, ako v divadle. Postupne dostanete úlohy a budete ich musieť plniť, presekávať sa protivníkmi a spolupracovať. Zistíte tam napríklad aj to, o koľko je pohodovejšia hra, ak sa do nepriateľov pustíte dvaja s využívaním kooperačných komb. Pozitívom je aj postupné vylepšovanie postavy za odomknuté skúsenosti, alebo výber jedného z bohov, ktorý vám dá špecifické bonusy. Tu vidieť, ako si autori zobrali to najlepšie z klasických FPS multiplayerov a presunuli to do svojho časového rozhrania, s prídavkom jedinečnej premeny scény počas bojov.

Celkovo je Ryse spracované na veľmi vysokej úrovni, vyzerá pôsobivo, rozmanito a má hĺbku, ale celé to sťahuje jeden významný prvok a to problém s bojmi. Chyba nie je v samotnom ovládaní alebo bojovom systéme, základ problému spočíva v nastavení odolnosti nepriateľov. Stačilo by doladiť tento jeden detail a hra mohla mieriť oveľa vyššie, ako dynamikou, tak aj zábavou. Takto ostáva ťažkopádna, ale napriek tomu je to jedna z mála hier, ktorá pôsobivo zachytáva Rímsku ríšu, jej boje, techniku a aj nepriateľov.

Ak obľubujete túto dobu, alebo hľadáte launch titul pre Xbox One, ktorý by vám ukázal, čo konzola dokáže, Ryse je presne pre vás. Predstaví možnosti konzoly a to aj bez toho, aby vzbudzovala dojem samoúčelného techdema, alebo nanútených efektov.