Stealth hry od legendárneho Thiefa z roku 1998 prešli veľký kus cesty. Žáner zmenil časové obdobia i hrdinov, ale stredoveký zlodej má stále čosi do seba. Bývalá séria Eidosu zaznamenala za 15 rokov výrazné hry a tohtoročný príspevok bol zaujímavým oživením i posunom na novú generáciu konzol. Ale tie herné prvky sa menia: svet, interface, hrdina, interakcie s okolím. A teraz ale bude reč o inom zlodejovi.

Styx: Master of Shadows je menší projekt od tvorcov Of Orcs and Men a niektorí spoznajú aj postavy či štýl sveta. Má pôsobiť ako prequel, ale znalosť minulej hry nie je potrebná a produkt prichádza na iné platformy. Hlavným hrdinom je goblin (a vyzerá ako hrbáč od Zvonára u Matky Božej v Paríži), ktorý v metropole vybudovanej okolo Stromu života chce ukradnúť vzácny artefakt. Rezonuje aj konflikt ľudí a elfov kvôli vzácnej látke amber. Počiatočné pletky sľubujú zaujímavú spleť udalostí, ale nikdy sa poriadne nerozvinú. Rasy nie sú pútavo vykreslené (kopa fantasy využíva elfov, Styx nijako extra), nenájdete silné zlomy v príbehu či motivácie postáv. Na začiatok to stačí, ale keď sa hlbšie ponoríte do hry a sveta, dej vychádza naprázdno. Animácie už ani nevyhľadávate, skôr sa chcete venovať hrateľnosti.

Aspoň hrdina je spočiatku zaujímavý. Žiadny tuctový krásavec z RPG, ale typ skúšaný osudom a ešte aj zapletený do príbehu tak, že morálne nemáte dôvod držať mu palce. V tomto svete nie je nik vykreslený ako cnostný víťaz a náš hrdina tiež neváha kradnúť, mordovať, kuť pikle, čím sa odlišuje od iných. Ale niekedy vám napadne myšlienka, či nerobí to isté ako iné rasy, len pre väčší osobný prospech. Lenže po čase sa o zeleného protagonistu prestanete zaujímať, lebo dej sa nikam neposúva a on nie je veľký činiteľ.

Goblin síce opticky nevyzerá na šikovného akrobata, ale po rozľahlých leveloch sa pohybuje umne. Už v prvej polhodinke sa ukáže nepriama cesta naprieč levelmi. Styx nemašíruje cez dvere či mreže, skôr sa šplhá na rôzne rímsy, lavíruje na trámoch, lezie v tuneloch, obchádza, čo sa dá. Možnosti pohybu sú dobré, no občas budete bojovať s ovládaním. Platí to najmä pri PC verzii, kde treba kameru ovládať myšou a pri častej zmene uhla pohľadu nestačíte reagovať včas. (Pri konzolovej verzii to zrejme nie je problém, keď využijete pravú analógovú páčku). Keď sa iba hýbete vpred, ešte sa to dá zvládnuť a hra radí aj pri šplhaní, ktorú rímsu voliť alebo aký stupienok je dostupný. No keď dôjde k boju, kamera sa zvláda ťažko. Niežeby ste mali prejsť do dynamického módu: naopak, čo najdlhšie chcete byť nespozorovaný, nenápadný a pomalý. Aby ste si mohli premyslieť, čo a kedy urobiť. Nechápte ma zle, ale ladnosť pohybu a súčinnosť kamery sú esenciálne atribúty kvalitnej stealth hry. Bez nich vás čaká ešte ťažšia úloha ako pri ideálnych podmienkach. Statické momenty sú fajn, premyslené ataky typu zoskočenie a podrezanie hrdla zozadu i upratovanie obete fungujú. Ale keď sa dostanete do akcie, už vyskočia prvé problémy interface, veľa tlačidiel, ovládanie kamery a máte čo robiť.

Stealth techniky sú dobre podané a Styx môže využiť pár špinavých trikov. Šikovné pohyby sú fajn, ale treba myslieť aj na upratovanie tiel obetí (našťastie skriňa i prekážky čakajú nablízku). Systém ničenia a zhasínanie svetiel je fajn, hodiť piesok do lampy dáva zmysel a popritom budete manipulovať s predmetmi a používať páky mechanizmov. Nečakajte väčšiu variabilitu, páka otvára dvere na inom konci levelu a smerujete ďalej. Môžete sa krčiť, plaziť, ostať v tieni (hra nemá ukazovateľ svetla ako legendárny Thief, musíte použiť intuíciu). Dokážete vyskočiť na nepriateľa zozadu a ideálne je dopadnutie na mäkký povrch ako koberec a nie na dlážku. Nápadov je spočiatku dosť, ale ich kadencia sa postupe zníži a nasleduje repete. Napriek tomu je stealth systém spracovaný nadpriemerne a tvorcov môžeme pochváliť za rozmanité prvky. Tie si kupujete či získavate postupne medzi levelmi: chmat nepriateľa, lepšia neviditeľnosť, efektnejšie zabitie z úkrytu.

Zaujímavý nápad v žánri je využívanie klonov. Dokážu za vás vykonať úlohy - hýbať páčkami, čeliť pasci a vytvoriť umelý tím, čo ľahšie odláka stráže či využije predmety. Prístup do inventára je fajn a koliesko myši výborne preletí cez predmety. Ukazovateľ zdravia treba živiť červenými flaškami a špeciálne schopnosti, ako tvorbu klonov, riešite cez látku amber, čo je ekvivalent many. Nemáte jej nikdy dosť, ale regeneruje sa a ak jej budete mať skutočne dostatok, využite aj chvíľkovú neviditeľnosť.

Nepriateľov je v hre pomerne veľa a ich možnosti sú široké. Často patrolujú v presile a už dvaja predstavujú veľkú výzvu. Styx je čistá stealth hra, žiadny prechod do alternatívnej akcie nepríde, tá je spracovaná dosť zle, čo je zrejme úmysel a nástroj na zvýšenie obtiažnosti. Ak sa dostanete do konfliktu so strážou, hra sa prepne do bojového módu, kde môžete jedine odvrátiť útok v správnom čase, inak vám ubudnú dieliky zdravia. Načasovanie sa opäť spolieha na vašu intuíciu (či skúšobné klikanie) a keď pár úderov odvrátite, príde čas zaútočiť, doraziť súpera (a upratať telo). Je to náročná a frustrujúca aktivita už pri jednom súperovi, takže vopred zabudnite na to, že sa hrou presekáte v miestnostiach, kde budú na vás číhať aj štyria. To je prehraný boj. Vôbec sa nepúšťajte do lokalít s veľkou vervou, ale okľukou, z výšky, z tunela, zboku a sledujte, kam sa nepriateľ pozerá či aký má vzorec správania.

Postup relatívne veľkými levelmi je boj s pozornosťou i schopnosťami. V druhej polovici hry zistíte, že herný svet síce má rozsiahle lokality, ale začínajú sa opakovať, prídu len ich variácie. Dostanete sa do dverí, ktoré boli pôvodne zamknuté, objavíte cestu, čo bola zatarasená a autori sa snažia ohýbať dizajn a umelo natiahnuť dĺžku hry aspoň na 15 hodín. Lenže grafika po čase ukáže monotónnosť, lokalita väzení, zámkov a všetky časti okolo stromu pôsobia po prvotnej majestátnosti už fádne a sú okukané.

Styx je hra, ktorú je možné rozdeliť na dve polovice. Prvá je nadpriemerná, rýchlo sa učíte, užívate si svet a možnosti zlodeja. No potom vás čaká návrat do tých istých lokalít, presila nepriateľov, málo užitočných predmetov a ešte aj slabý súbojový systém (ktorému sa občas nevyhnete) a slabšie tempo do konca hry. Prvotný dobrý pocit sa vytratí a už si tento svet nedokážete užiť naplno.

Styx: Master of Shadows je dobrý pokus a pre fanúšikov stealth hier slušná alternatíva, ale k špičke žánru má ďaleko. Aby sa tam dostal, musel by mať variabilnejší svet, lepší príbeh a aj kameru. Takto poteší pamätníkov a úzku skupinu hráčov pripravených na klasickú výzvu, ale neprináša nič zvláštne a nové.