Styx: Master of Shadows

 Novinka Styx: Master of Shadows je stealth akčná adventúra z dielne Cyanide. Aj napriek tomu že hra nedostala nejako veľkú mediálnu masáž, možno povedať, že tentoraz Cyanide vyšli správnou cestou a to aj napriek tomu, že za nimi nestojí nejaké super veľké dielko.

Celým dejstvom hry vás prevedie goblin Styx, ktorého môžete poznať z hry Of Orcs and Men. Master of Shadows je vlastne prequel tohto dielka a tak logicky trochu objasňuje Styxové dobrodružstvo.

Hovoríte si, či je Master of Shadows ďalšia tuctová stealth akcia, ktorá ničím nevyniká? Možno to tak je, ale je tu niečo, čo je potrebné poznamenať. Hra totiž vie prekvapiť. Z mála dokáže urobiť hru, ktorú si užijete. Ak nie zo začiatku, tak možno neskôr.

 Už od začiatku na mňa dýchala atmosféra Pána prsteňov, Thiefa a Assassin Creed. Samozrejme neberte ma doslova, a nerobte z toho veľké závery. Z Pána prsteňov som cítil podobný svet, samozrejme nie je to tu žiadna Stredozem, ale okolitý vonkajší svet na mňa dýchal podobnú náladou. Škoda, že to je svet, ktorý moc neuvidíte, pretože váš maličký goblin sa bude schovávať za múrom a tajomne sa skrývať nepriateľom. V Assassin Creed som zase videl istú podobnosť v lezení po stenách. Styx nešplhá do prevratných výšok, aby potom zo strechy skočil do vozíka so slamou, ale kvôli tomu, aby sa dokázal tajne presunúť z miesta A do miesta B musí občas zvoliť aj iný spôsob. Lezenie po rôznych rímsach, rebríkoch alebo železných lištách nie je žiadnou výnimkou.

Najbližšie má hra k Thief, s ktorým je Styx mnohokrát porovnávaný. Lenže tu nie je moc čo porovnávať s Garrettom. Možno práve tohtoročné vydanie Thiefu fanúšikov série nepotešilo a tak si radi zahrajú podobnú hru, od ktorej nič nečakajú.

Hneď od začiatku som bol milo prekvapený a to bude asi kľúčová známka v hodnotení. Až sa mi nechcelo veriť, že táto maličkosť mi dovedie zlepšiť náladu. Hneď od začiatku som totiž zasadol k počítaču a viedol Styxa jeho dobrodružstvom, ktorý žije vďaka jantarovému elixíru, ktorý mu dáva špeciálne schopnosti. Jeho cieľom je dostať sa k zdroju tejto tekutiny, čo je world tree - tzv. Veľký strom uprostred mestečka. Musí sa infiltrovať do Tower of Akenash, kde niekoľko desiatok alchymistov báda nad srdcom stromu. Medzi tým ako sa to Styxovi podarí sa však stretne s niekoľkými ľuďmi a elfami, ktorí mu skomplikujú cestu a zároveň sa dozvie niečo z jeho tajomnej minulosti. Vďaka tomu nám príbeh z Of Orcs and Men bude dávať väčší zmysel a zároveň si dokážeme lepšie predstaviť, aký je zmysel života takého malého Goblina vo svete elfov a zlých ľudí, ktorí všetko neznáme nazývajú monštrami.

 Hneď od začiatku pochopíte, že ste úplne bezbranné malé stvorenie, ktoré sa musia schovávať pred očami iných. Vďaka tomu využívate až originálne spôsoby pohybu. Stačí využiť priestor pod stolmi, posteľami alebo skrinkami, pod ktoré sa v poriadku vojdete celý. Zhasnete pochodne a pozdĺž steny môžete pokračovať v ceste za splnením úlohy. Kým vás nikto neuvidí je všetko v poriadku. Prostí civilisti budú vrieskať, ako na lesy a to pochopiteľne priláka najbližší hliadku. Ak vás však nachytá priamo hliadkujúci vojak, nemáte žiadnu šancu sa ubrániť. Môžete okolo neho skákať, vyhýbať sa ranám, ale nemôžete utiecť. Ste tak nútení v správnu chvíľu, vystrčiť dýku a prepichnúť ho,  alebo zomrieť a skúsiť úloha znova. Žiadne schovávačky v tme alebo útek, stráže vás vždy dopadnú. Za golier pekne vytiahnu do výšky svojich očí, vynadajú vám a následne prepichnúť mečom.

Počínanie styxa je tak oveľa viac komplikovanejšia. Našťastie sa vďaka ukazovateľom nad hlavami NPC dozviete, či o vás už vedia a alebo máte voľnú cestu. Tento ukazovateľ sa zmení zo žltej na červenú - kedy od podozrenia vás idú okamžite nájsť. Ak stráže majú podozrenie ich správanie je chvíľkami až vtipné. Spýtajú sa či je niekto v tom temnom kúte, ale už sa tam nejdú pozrieť. Máte tak šancu sa schovať do barelu, kanála a alebo truhlice, kde sa mimochodom dosť dobre schovávajú mŕtve telá.

 Celkovo som od začiatku mal problém s kamerou, ktorá si občas robí svoje a moc mi nevyhovuje. Zvlášť pri lezení po stenách, kedy preskakujete z lišty na lištu, mi moc kamera nepomohla. Občas som sa vďaka tomu dosť zdržal, pretože musíte počkať, až vám hra sama ponúkne, teda napíše, kedy možno kláves pre skok stlačiť. Do toho pohyb po rímsach vďaka nej tiež nie je ukážkový. Občas sa stane, že sa Styx otočí inak ako potrebujete a vďaka tomu sa vám ani nezachytne na nej. Namiesto toho rovno letí niekoľko desiatok metrov k zemi, kde sa pochopiteľne rozmazávať ako nič. Preto je treba svoje kroky voliť s rozmyslom. Chýba istá jednoduchosť, ktorá by celkové plnenie úloh zrýchlila. Takto sa síce čoskoro naučíte ovládanie, ale ona kamera vie pekne skomplikovať hranie aj po niekoľkých hodinách.
 Hranie vám dovedie skomplikovať taky fakt, že v nej nie je žiadny auto-heal, a tak ste odkázaní na elixíry života. Aj napriek tomu, že tu nie je žiadne veľké nebezpečenstvo, pokiaľ sa držíte skrytý. Občas sa však musíte s hliadkou stretnúť, a do toho občas ešte nechtiac skočíte z väčšej výšky než sa styxovi páči. Vo finále potom zistíte, že ak dodržiavate všetky pravidlá goblina, ktorý nechce byť vidieť, tak je hra rovnaká pokiaľ ju hráte na ľahkú a alebo ťažkú ​​obtiažnosť. Obtiažnosť akurát pridáva silu hliadkujúcim vojakom, takže im stačí vás udrieť raz, zatiaľ čo na easy vás mláti najmenej trikrát.

Je nutné poznamenať, že váš Styx je vážne závislý feťák. Jeho láskou je jantár. Bez neho má jasné abstinenčné príznaky, ktoré sa prejavujú bolesťou hlavy, stratou pamäte a nevrlosťou. To všetko na Styxovi spoznáte a pochopíte hneď po niekoľkých prvých minútach, že jantár je veľmi dôležitá vec v hre. Vďaka nej dokáže Styx získať určite špeciálne schopnosti. Dokáže vytvoriť klon, ktorý mu môže pomôcť v boji, taktiež sa tento klon dokáže dostať do priestorov, kam by inak Styx nemohol. Hodí sa to tak pri plnení úloh, ktoré nemožno jednoducho splniť. S klonom totiž môžete ovládať všetky potrebné páčky na otvorenie brán, bojovať s hliadkou alebo niečo dôležité preniesť.

 Jantár tiež dovedie pomôcť k neviditeľnosti, ktorá síce trvá chvíľočku, ale aj tak môže pomôcť v boji. Teda skôr k úniku. Možno navyše utekať všetkými smermi, nie ste odkázaní plniť misie jediným spôsobom. Takmer vždy si môžete vybrať kadiaľ chcete ísť, či k tomu použijete výstup do výšky alebo sa budete potulovať v pivniciach. Niekedy sa vám dokonca podarí pekne zablúdiť a musíte sa vrátiť opäť späť a nájsť inú cestu. Je jasné, že vďaka tomu strávite u hry oveľa viac času.
Je na škodu, že prostredie sa opakuje. Niektoré tajné chodby mi prišli úplne rovnaké. Navyše s pribúdajúcim časom v temných zákutiach zisťujem, že mi skutočne vadil fakt, že prostredie je stále rovnaké - plné tmy a kamenných stien. Málokedy sa stretnete s nejakou zmenou, ktorá by veľmi zmenila spôsob hrania. Navyše sa stále potulujete v temných zákutiach. Je to škoda, chcelo by to oveľa väčšiu variabilitu prostredia. Raz sa treba potulovať v noci, raz cez deň, raz po strechách, raz úplne niekde mimo budovy.

Misie sú relatívne krátke a vždy vám k tomu pomáha ukazovateľ, ktorá vám navyše počíta metre ako ste ďaleko od splnenia úlohy. Občas však zistíte, že aj keď ste na mieste, tak vlastne na ňom nie ste. Ste napríklad o poschodie nižšie a alebo vyššie a tak sa opäť musíte vrátiť a nájsť inú cestu.

Úlohy končia väčšinou tým, že prejdete dverami do ďalšej časti "mapy" a tým sa vám automaticky otvori ďalšie. Dvere za vami zabuchnú a vy môžete pokračovať v ceste. Ďalšími úlohami si zlepšujete svoje schopnosti, ktoré do hry pridávajú RPG prvkami. Styx si môže vylepšiť rôzne vlastnosti, ktoré však vylepšujú akurát plnením misií. Možno tak vďaka nim vylepšiť zakrádanie, okrádanie alebo napríklad schopnosti, ktoré bude vedieť váš klon. Niektoré tie drobnosti sú však úplne zbytočné a v boji sa vám ani hodiť nebudú. Jediné, čo bodne je tréning súbojov, kedy môžete použiť niekoľko druhov zbraní. Nie je to však zbrojný arzenál ako z Grand Theft Auto. Vrhacie nože, dýka, pár mečov - nič extra, ale pre Goblina praktické veci. 

 Je tu niekoľko vecí, pri ktorých som vyložene pozeral ako puk. Či už to bola situácia, kedy goblin pozoruje kľúčovou dierkou, čo sa deje na druhej strane dverí alebo otváranie týchto dverí, kedy sa tajomne rozhliada okolo seba a pozoruje, či ho niekto pri tom nesleduje. Niektoré animácie tak pôsobili možno oveľa viac realistickejšie než sa môže zdať. Ďalším drobným plusom je napínavá hudba, ktorá podkresluje tajomné situácie. Samozrejme nie je to národný orchester, ktorý ponúkne niekoľko desiatok skladieb, ale aj to málo stojí za to a skutočne dokáže skvele doplniť momentálny stav na obrazovke.

 Za cenu tejto hry nemožno očakávať bohvieako napínavú stealth akciu, ktorá bude baviť niekoľko hodín. Lenže za tú cenu to všetko dostanete. Nakoniec zistíte, že Styx: Master of Shadows sa dá hrať takmer 20 hodín. Navyše ho rozbehnete na maximálne detaily na priemernej debne a do toho sa ani nebudete hrýzť nudou. Je tu bohužiaľ haprujíca kamera, ktorá celý ten stealth systém podkopáva. Každou minútou v hre navyše zisťujete, že atmosféra okolo vás je presne to, čo tu padne ako prdel na hrniec. Navyše k tomu spomeňme fakt, že v poslednom čase už nejaké tie stealth adventúry vyšli a žiadna sa nemôže styxovi rovnať.

Styx: Master of Shadows je jednoznačné prekvapením na stealth pôde. Dokáže dokonca zabaviť oveľa viac ako niektoré tohtoročné počiny. Navyše za krásnu cenu dostanete hru, ktorú budete chcieť skúsiť dohrať ešte raz. Hranie navyše zaberie takmer 20 hodín a nie je to čas, ktorý by príliš nudil. Práve naopak.