Hrateľnosť je nemerateľná veličina. Je síce závislá od mnohých parametrov, no neznamená to, že ju zvyšovaním kvality textúr poženiete do nebeských výšin. Hra ju proste buď má a ponúka skvelú zábavu alebo jej nepomôže ani akokoľvek vyčačkaná grafika či bohatý obsah v pozadí. Pri nových blockbusteroch síce uznanlivo prikyvujeme a hodnotíme s palcom nahor, no často sa stane, že nás viac pohltí drobnosť, ktorá možno vyzerá ako pixelová hlúposť, no v konečnom dôsledku s ľahkosťou prekonáva trojáčkových konkurentov v tom najdôležitejšom.

OlliOlli presne toto s noblesou zvládlo, o pokračovaní Welcome to Olliwood nehovoriac. Držiac sa známeho pravidla „vylepšujem to, čo sa dá a to, čo fungovalo, proste ponechám“ nám druhý diel paradoxne trpí chorobou veľkých hier a ich x-tých dielov. To isté s menšími obmenami sme tu už mali pred rokom. Ide o zápor, ktorý bije najviac do očí. Lenže stačí niekoľko minút a budete v tom znovu až po uši. A k jednotke sa už nevrátite, nakoľko tých menších úprav a vylepšení je toľko, že by išlo o zbytočný krok späť. Keď sa pozriete na okolité obrázky, možno nebudete veriť týmto tvrdeniam, pretože slová by pasovali skôr na významnú športovú sériu z dielne EA Sports, no dvojrozmerné skateboardovanie má svoje čaro. Je chytľavé a náročné zároveň.

Ak vám prvý diel ušiel pomedzi prsty, netreba to napraviť, rovno vstúpte do komnát Welcome to Olliwood. Na prvý pohľad nevyzerá OlliOlli sofistikovane alebo náročne. Kombinácia running games a prstovej virtuozity s postrehom však nič neodpúšťa a nedáva zadarmo. Zboku videnú postavu prinútite vyskočiť, previesť trik a šťastne pristáť bez zranenia. Nie vždy sa to podarí, ale reštart úrovne stlačením jediného tlačidla v žiadnom prípade nezdržuje. Nie je to žiadny simulátor, ale arkáda s presne definovanými pravidlami, ktoré musíte do posledného pixelu splniť, inak nasleduje prerušené kombo s minimálnym bodovým ohodnotením (to v tom lepšom prípade) alebo tvrdý „držkopád" a game over. Skate alebo Tony Hawk Pro Skater ponúkajú otvorený svet, prepracovaný fyzikálny model, precízne ovládanie nôh na skate a ktovie čo ešte, no OlliOlli ich doplňuje hravosťou, nesnaží sa im zbytočne konkurovať. Možno aj preto baví o trochu viac.

Ovládanie je ľahko pochopiteľné, samotné prevedenie je ale zložitejšie. Vyžaduje bezchybné a správne načasovanie trikov, ktoré chcete skutočne spraviť a nestačí len dačo vykúzliť ťahaním analógu. Keďže postavička ide samostatne dopredu a sami jej môžete prikázať maximálne to, nech sa ešte silnejšie odrazí, postačí vám k vykonaniu trikov ľavá analógová páčka. Nemôžete sa otočiť a vydať opačným smerom či nebodaj čokoľvek skúmať. Trasa, respektíve úroveň, je pevne daná. Potiahnutím páčky sa skater skrčí, podľa toho akým smerom pohybujete ďalej (oblúčik doľava, doprava...) postavička vyskočí a predvedie trik. Tých je neúrekom, napočítate ich desiatky, navyše počet stúpa kombinovaním ľavého či pravého trigeru. To už ale chce skutočne cvik a nejeden z vás si zahryzne do vyplazeného jazyka. Objavovať je čo, no netreba zabudnúť, že výskokom a správne vykonaným trikom nič nekončí. Pred dopadom musíte ešte stlačiť X, inak stratíte rýchlosť a počet bodov ako hodnotenie vašej snahy bude oscilovať medzi minimom a nulou.

To ale nie je všetko, na mapke nájdete dostatok grindovacích plôch, kde je naopak dopad automatický. Postupné kumulovanie bodov rastie dvíhaním násobiču bodov. Koľko trikov po sebe bez prerušenia ukážete, toľkokrát dostanete viac bodíkov. Príbehov s reštartom doslova pár metrov pred cieľom si napíšete sami hneď niekoľko, pretože chcete mať na konte čo najvyššie skóre. Desiatky, stovky tisícok a napokon aj milióny bodov sú adekvátnou pochvalou. Úrovne doslova nútia k tomu, aby ste ich prešli na jeden záťah. Preto je potrebné si každý trik nacvičiť, zapamätať rozmiestnenie prekážok, kde sa nachádza ktorá rampa, kedy vyskočiť, správne dopadnúť a plynulo prejsť do manuálu. Veď to sami spoznáte.

Nie je to nič pre prchkých hráčov, pretože padať budete neustále a nezachráni vás ani tutoriál. Jednotlivé úrovne nie sú vôbec dlhé a pri bezchybnom šprinte ich zvládnete dokončiť za niekoľko desiatok sekúnd až minútu. Ale tých reštartov budú stovky až tisíce. Ako už bolo vyššie uvedené, na začiatku sa ocitnete behom sekundy a nič vám nebráni skúšať to znovu.

Vo Welcome to Olliwood si postupne odomknete päticu svetov: mestský Olliwood, džungľu v Curse of the Aztec, westernovo zaprášený Gunmetal Creek, nočný horor v zábavnom parku Carnival of the Dead a sci-fi Titan Sky. Každý z nich obsahuje päť levelov – a ak sa vám podarí splniť všetky podúlohy na amatérskej obtiažnosti, môžete si vyskúšať ďalšie na pro úrovni. Aby ste sa k nim dostali, je potrebné nadobudnúť neuveriteľný skill a získať hodnotenie 5 hviezdičiek. Niekedy chce od vás hra len nahrať určitý počet bodov alebo získať určité kombo, pozbierať rôzne predmety, no v konečnom dôsledku to znamená precízne prejdenie daného levelu bez jediného zaváhania. A nie raz.

Okrem postupne odomykajúcej sa kariéry (stačí prísť do cieľa, bez získania akejkoľvek bonusovej hviezdičky za splnenie úlohy – a verte, že spočiatku sa radšej pokúsite dostať čo najďalej a až potom odomykať bonusy) sú tu aj takzvané Spots, kde na nových tratiach získavate body. Akonáhle prerušíte násobič bodov, končíte. Ziskané skóre sa zapisuje do tabuliek (za danú trať i celkovo), takže o súťaživosť minimálne medzi priateľmi je postarané. Okrem toho nesmie chýbať Daily Grind, čiže denná výzva. Môžete si ju skúsiť nanečisto, pozrieť sa čo a ako, lenže ak pôjdete na ostro, akékoľvek zaváhanie vás vyjde draho. Máte len jeden jediný pokus. Môžete si natrénovať skvelú zostavu za stovky tisíc bodov, ale ak sa zrýpete na poslednej rampe a do rebríčku sa vám zapíše nula, nemiestne si uľaví i ten najväčší flegmatik.

Obsah, ktorý Welcome to OlliWood ponúka, je vskutku bohatý a dostatočný na malú indie hru, ktorú majitelia PS Plus dostanú pre Vitu a PS4 zadarmo. Hranie je výzvou, sviatoční hráči napriek roztomilému a jednoduchému spracovaniu nemajú veľkú šancu na úspech. Lenže frustrácia je vykompenzovaná arkádovou chytľavosťou, takže to budete skúšať znovu a znovu. Zabávať sa budete aj bez toho, aby ste ovládali dokonalé triky. Vďaka rýchlej hrateľnosti postačí, ak zabijete niekoľko minút alebo polhodinku a ani vás nenapadne, že by šlo o stratený čas. Technické spracovanie stavia na retro v grafike i hudbe. Ktovie, či by OlliOlli stratilo svoje čaro, ak by bol 2D svet rovnako bohatý na detaily ako napríklad také Trine. Výkon Vity alebo PS4 Welcome to OlliWood určite nevyužije naplno, ale bola by obrovská škoda a chyba hru pre skromný vizuál zatracovať.

Pri hrách typu OlliOlli (a, samozrejme, aj jeho pokračovaní) stačí vedieť jedno: či do toho ísť a prečo. Naša odpoveď je jednoduchá. Áno, pretože to je instantná a chytľavá zábava, ktorú pochopíte behom niekoľkých sekúnd, ale dostane vás (celkovo) na dlhé hodiny. K hre sa budete pravidelne vracať, hoci len na chvíľu každý deň. Nie je to gigantické dobrodružstvo obludných rozmerov. Ponúka fungujúce herné prvky a brnká na citlivú strunu hráčov, núti ich stoj čo stoj sa zlepšovať. Ak chcete slepé prirovnanie, niečo ako Luftrausers, len tu neprdíte bomby, ale padáte na ústa zo skateboardu.