Fínske štúdio Remedy si pre Quantum Break vytvorilo vlastný engine a nazvalo ho Northlight. Pre vývojárov ale nie je len kúskom technológie. Je nástrojom na rozprávanie príbehov. V rukách Sama Lakea a jeho partie sa totiž technológia mení na niečo viac. Mení sa na príbeh. Príbeh, ktorý vás strhne. Do ktorého sa môžete vžiť. A teraz po prvý raz v histórii štúdia aj príbeh, ktorý si sčasti napíšete podľa seba a už len budete sledovať, ako sa pre postavy v ňom mení. Max Payne načal evolúciu rozprávania v podaní šikovných Fínov, Alan Wake ju posunul na úroveň zručného spisovateľa, Quantum Break v niektorých momentoch robí rozprávača z vás.

Keď nazriete na koniec času ako takého, neskončíte dobre. už roky nám to dokazuje kultové britské sci-fi Doctor Who, teraz sa pridáva aj Quantum Break. Paul Serene a Jack Joyce boli dlhé roky priateľmi. Potom sa ich cesty rozišli. Jack sa stiahol, z Paula vyrástol vizionár, aj keď trochu zahľadený do seba. Nestratil však s Jackom kontakt úplne, na svojom prelomovom diele pracoval so svojím bratom Williamom. A bol to práve William, ktorých ich opäť spojil. A rozdelil. Quantum Break je príbehom dvoch postáv – protikladov. Kým však Alan Wake bol založený na tradičnej dichotómii svetla a temnoty, dobra a zla, tu je to pestrejšie a Remedy priznali aj množstvo odtieňov šedej medzi tým.

Je to jednak povahou dvojakej podstaty diela – hra a seriál. Ale taktiež aj kvalitným scenárom. Dynamika deja sa prelieva z jednej strany na druhú a kým by sme ešte mohli priznať, že tu je kladný hrdina, v prípade záporáka to nie je také jednoznačné. Práve naopak. Ak by sme vychádzali z toho, že antagonista je hýbateľom deja, je práve Jack antagonistom a Paul protagonistom. Časť hry a seriálu ho dokonca posúva do popredia. A aj keď väčšinu času preberáte kontrolu nad Jackom, je len jednou z mnohých figúrok na šachovnici. Aj keď veľmi dôležitou. Nie je akčný hrdina ako napríklad Nate Drake. Zbraň síce zručne ovláda, no najmä zo začiatku je vidieť, že sa v tejto situácii neocitá s nadšením.

Aj keď je Quantum Break v oboch svojich podobách sci-fi dielom, každým pixelom, každým políčkom filmového pásu je uveriteľný. Možno o tom ani nevieme, no podobne nešťastný pokus by sa mohol stať aj dnes v CERNe. Čas by sa začal rúcať, jeho línia prelínať, až by úplne zastal a tým by vesmír skončil. Doslova hltáte každý jeden vedecký detail, tešíte sa, kedy sa z prichádzajúcej katastrofy odkryje viac. No veríte tomu všetkému aj vďaka postavám. Herec Aidan Gillen si z Game of Thrones neodskočil náhodou. Intrigy, zákulisný boj o moc, to všetko nájdete aj tu. A taktiež jeho dve tváre. Rozumiete mu. Možno by ste sa sami takto správali. A hra vám dá možnosť tak aj spraviť.

A musíte si uvedomiť, že tieto tri postavy sú len špičkou ľadovca. Shawn Ashmore (Iceman z X-Menov) ako Jack čerpá najmä zo svojej charizmy, aj keď rozhodne nie je zlým hercom a tu to potvrdzuje, no v seriálovej časti má len málo priestoru. Dominic Monaghan (Charlie z Lost) sa excentrického Williama zhostil veľmi slušne a keď konečne zistíte, čo za povahou jeho postavy stojí, získa si vás. Najzaujímavejšie postavy sú ale v pozadí. Či už je to tajomný Martin Hatch, ktorého stvárnil Lance Reddick (Fringe) a skvele zastiera jeho skutočnú agendu. Alebo Courtney Hope ako Beth Wilder, ktorá je podobne štylizovanou postavou a netušíte, čo od nej môžete čakať. Seriál navyše túto pestrú paletu postáv doplní o ďalšie, ktoré vám rozvinie hra v skrytých odkazoch a naopak.

V Quantum Break nemožno oddeliť hru od seriálu. Žijú v symbióze, je to jeden organický celok. Ak z neho vyberiete jednu časť, prestane zvyšok dávať zmysel. Nemôžete sa sústrediť len na akčnú hru a ignorovať príbeh. Rovnako sa nemôžete sústrediť len na Paulovu spoločnosť Monarch a jej interné dianie v seriálovej časti. Je to síce komplikovaný, no čarovný koncept, ktorý, našťastie, výborne funguje. Navyše doň ale vstupuje ešte jedna časť, akýsi prostredník medzi hrou a seriálom, ktorý vám dáva do rúk možnosti najväčšieho vplyvu na dej.

Junction Points sú križovatky medzi hrou a seriálom. Po každej z prvých štyroch kapitol, no pred seriálovou epizódou. Preberáte kontrolu nad Paulom a vďaka jeho možnosti vidieť následky svojich činov v budúcnosti musíte zvoliť cestu, ktorou sa vyberiete. Vidíte náznaky toho, čo by vaše rozhodnutie mohlo znamenať, pričom nie iba okamžite, ale aj neskôr v budúcnosti. Ak vám niekto robí problém, môžete si vybrať cestu silou, ktorá vám ale prinesie nepriateľov a neskôr pomôže Jackovi. Alebo zvoliť skôr PR prístup, ktorý Jackovi získa spojenca ihneď, no vám pomôže aj o niekoľko kapitol neskôr. Križovatky ponúkajú naozaj slušné vetvenie udalostí a nie je to len o dvoch voľbách, ale o ich postupnom nabaľovaní, ku ktorému sa pridajú aj drobné zmeny v hre. Ktovie čo sa stane, ak si v hre nájdete čas na opravenie rovnice na tabuli...

Aj napriek tomu všetkému je Quantum Break v jadre poctivou akčnou hrou presne v Remedy štýle, ktorý kombinuje bohatú akciu s prepracovaným príbehom, ktorý do toho zase dáva trošku adventúry, skúmania. Nie je to revolučná akčná hra, dalo by sa povedať, že na pomery Remedy skôr štandardná, no stále zábavná so slušnou ponukou variabilných zbraní a nepriateľov, ktorí vás vedia potrápiť (najmä tí, ktorí tiež disponujú časovými schopnosťami). To všetko sa ale mení v momente, kedy do boja zapojíte časové schopnosti. Niekedy to pôsobí ako obrátený bullet-time, uzavriete nepriateľa v časovej bubline a napálite do neho plnú dávku, prípadne ho v bubline chytíte s plynovou bombou, vystrelíte a užívate si divadlo. Rovnako sa môžete nepriateľom aj uhýbať, odhodiť ich časovou vlnou, či použiť štít.

Jediná vec, ktorá mi v akčnej zložke chýbala, bola úplne obyčajná rana päsťou zblízka. Zjavne sa Remedy nepoučili z Alana. Sú tu situácie, kedy by sa päsť náramne hodila. Našťastie neskôr, vďaka vylepšeniam schopností, získate aspoň čiastočnú náhradu. Podobne si ale viete vylepšovať aj iné schopnosti. Po leveloch sú rozhádzané chronónové častice, ktoré môžete zbierať a následne investovať do vylepšení v jednoduchom RPG systéme. Schopnosti trvajú dlhšie, sú silnejšie, prípadne sa k nim pridá nejaký bonus alebo dodatočný efekt, ako je napríklad Time Rush zakončený úderom zblízka.

Quantum Break obsahuje 5 herných aktov, každý sa delí na niekoľko misií a sú až prekvapivo otvorené. Ponúkajú alternatívnu cestu pri postupe, niektoré časti môžete prejsť nepozorovaní, inde sa prestrelkám nevyhnete. Akty sú ale hlavne plné skrytých materiálov, ktoré skvele rozširujú príbeh a jeho kontext. Prostredníctvom mailov spoznáte bližšie postavy zo seriálu, nájdete v meste podivné graffiti, dozviete sa viac o celom experimente a aj o tom, že situácia skutočne nie je čierno-biela. Toto všetko dopĺňa časovú líniu hry, no pozor, vrátite sa v nej späť, zmeníte niektoré svoje rozhodnutie a to môže ovplyvniť aj vami objavené predmety. Každopádne sa ale oplatí občas trochu odbočiť, nikdy neviete, čo vás tam čaká. A ak sa naozaj posnažíte, nájdete aj hromadu zaujímavých easter eggov.

Ovplyvňovanie času má v hre navyše ešte jednu rovinu a tou sú hádanky. Nie sú veľmi časté, ale rozhodne hre prospievajú. Možno ste už postrehli rôzne porovnania Quantum Break s Half-Life 2, no podľa mňa nie sú na mieste. Až na túto oblasť. Obe hry fungujú veľmi dobre aj bez hádaniek, no fyzikálne a v tomto prípade najmä časové hádanky ponúkajú pridanú hodnotu. Nerieši sa vtedy príbeh, nebojujete o život, snažíte sa len vrátiť čas s istým predmetom tak, aby ste sa dostali ďalej. Adrenalínovou verziou sú pasáže s útekom v dobe, keď sa už čas naplno rúca okolo vás. Obrovský stutter napríklad chytí loď na moste a uprostred všetkej tej deštrukcie, ktorá sa posúva v čase dopredu a dozadu, musíte nájsť tie stotinky, kedy sa oplatí použiť niektorú z vašich schopností, aby ste sa z tejto šlamastiky dostali. Na prvý raz je to neuveriteľne vypätá situácia a hlavne sa na ňu výborne pozerá.

Každá idylka raz skončí a inak to nie je ani v prípade Quantum Break. Remedy sú majstrami svojho remesla, ale jedna vec im už od začiatku nejde – finálne konfrontácie. Kráčate síce rôznymi cestami, dopracujete sa k záverečnej výzve z rôznych dôvodov, no aj tak k nej dôjde, čo ale nemusí byť na škodu. Ten finálny súboj je ale akoby z inej hry. Nehodí sa sem, môže byť zbytočne frustrujúci a je príliš generický. Poznáte to, nepriateľ má poskokov, svoje fázy, porazíte poskokov a keď dôjde do zraniteľnej fázy, zaútočíte. V Souls sérii sú kvantá podobných súbojov, no tam nikomu neprekážajú, keďže zapadajú do herného konceptu. Tu nie.