Keď v roku 2014 vyšiel titul Lords of the Fallen z produkcie CI Games, vkladali sme do neho nádeje ako do perspektívne silného konkurenta Dark Souls série. Nakoniec v recenziách (napríklad aj v tej našej) dopadol celkom nemastno-neslano, ale hra si našla svojich fanúšikov. O pár rokov neskôr a po vyčerpaní zarobených dolárikov na porade v centrále CI Games pravdepodobne došlo k takémuto rozhovoru:

„Okopírovali sme Dark Souls a celkom nám to prešlo.“
„Ok a čo teraz?“
„Použijeme, čo máme, a prejdeme na mobilné platformy.“
„Znova v štýle Dark Souls?“
„Nie, to by nám neprešlo. Skopírujme niečo iné.“
„Hmmm, Infinity Blade?“
„Áno, to by šlo.“

Lords of the Fallen pre mobily je vernou kópiou Infinity Blades so všetkým, čo k tomu patrí. Ako jeden z troch dostupných bojovníkov sa staticky presúvate medzi arénami, bojujete s podobnými príšerami, vylepšujete postavy a vybavenie a znova sa presúvate. Koncept, ktorý je ako ušitý na nenáročné krátke hranie na autobusových zastávkach (a keď hovoríme o autobusových zastávkach, reálne máme na mysli toalety) v Infinity Blade fungoval hneď v niekoľkých pokračovaniach. Krátky pohľad na výsledné hodnotenie v tejto recenzii naznačuje, že v prípade Lords of the Fallen muselo dôjsť k viacerým kolosálnym prešľapom a ani dobrý a osvedčený základ hrateľnosti Infinity Blade nie je dostatočne silným pilierom, aby uniesol celú ťažobu nedokonalosti novinky.

Poďme pekne poporiadku. Príbeh je nepodstatný. Prichádza temnota, blabla, monštrá, blabla, traja hrdinovia, ktorí zachránia svet. Blabla. Stačí to na to, aby sme sa prebíjali hordou pekelných monštier? Stačí, takže v príbehu problém zakopaný nebude.

Proklamovaní traja hrdinovia nie sú k dispozícii od začiatku. Úvod patrí rytierovi menom Harkyn, po pár leveloch sa sprístupní zlodejka Yetka a ešte o čosi neskôr sa k nim pripojí palatín Kaslo. Na prvý pohľad vyzerajú postavy dostatočne rozlične - rôzne kombá, rôzne kúzla... Lenže po ochutnaní ponuky zisťujete, že kombá až také rozličné nie sú, kúzla má každá postava len tri a sú také zúfalo neoriginálne, až to bolí. Nakoniec asi zakotvíte pri palatínovi, pretože jeho liečenie (fíha, kto by to očakával) vám neraz zachráni kožu.

Koncept hry je vystavaný na plnení questov, ktoré spočívajú zásadne z jedného typu úlohy - zabi. Zabi takú príšeru, zabi takého panáčika, ukonči život zlému bossovi. Cestu k bossovi stráži 4 až 5 radových bojovníkov, pričom platí, že každý bojovník je samostatný súboj v samostatnej aréne. Bitky si môžete okoreniť plnením nepovinných výziev: zablokuj päťkrát nepriateľský útok, vykonaj 10 diagonálnych útokov a podobne. Vyhraté súboje znamenajú skúsenosti a zlato. Skúsenosti sa prenášajú do získavania levelov (a vylepšovania kúzel), peniaze slúžia na nákup a výrobu nového vybavenia. Výbavu je okrem kupovania možné aj vyrábať z ukoristených surovín.

Zásadný problém celej hry je súbojový systém. Keďže už dlhší čas spomíname Infinity Blade, určite máte predstavu o tom, ako strety s protivníkmi prebiehajú. Ťahaním prstov po obrazovke mobilu útočíte, snažíte sa vyvolať kombá, uskakujete alebo sa bránite. Žiadny voľný pohyb, žiadne zložitejšie ovládacie schémy. Pre potreby mobilnej hry ideálne. Bohužiaľ, ovládanie je v tomto prípade pomerne neresponzívne, ťažkopádne a spomalené. Blokovanie a kúzlenie sú z pohľadu gameplay mechaník príliš silné, rovnako si to zrejme mysleli autori, a tak zaviedli na blokovanie i mágiu prísne obmedzenia. Pri každej bitke máte limitovaný počet použití blokovania (rytier si ich vie pomocou kúzla doplniť), mágia sa sprístupňuje až po niekoľkých desiatkach sekúnd súboja. Inak by bitky trvali pár sekúnd. Veľmi podivná pomocná barlička – nedovolíme hráčom používať základné súčasti hrateľnosti len preto, aby súboje trvali o niečo dlhšie.

Nezvládnuté ovládanie tvorí iba prvú polovicu problému súbojov v Lordoch. Druhou je pocit, ktorý z nich budete mať. A ten sa blíži k absolútnej apatii. Kombá a údery totiž v drvivej väčšine prípadov vôbec NEZASIAHNU vašich nepriateľov. Jednoducho mávate kladivom, mečom a dýkami pol metra pred telom oponentov a im odteká životodarná energia, ako keby ste sa im vŕtali v črevách s rukou zaborenou po lakeť v telesných dutinách. Je to jednoznačne chyba animátorov a grafikov. Asi nebolo dosť peňazí na prerobenie všetkých prvkov, aby aspoň naoko vytvárali dojem reálneho kontaktu dvoch bojovníkov.

Opakovanie prostredí, protivníkov a úloh sa vo svetle mizerného súbojového systému vôbec nezdá také závažné, no na úplný záver si nechávame ešte jeden „tromf", ktorý Lords of the Fallen pochováva hlboko pod zem. Týmto tromfom je cena. Koľko si myslíte, že by takáto nedotiahnutá hra mohla stáť? Euríčko, maximálne dve? Na to zabudnite, autori majú tú drzosť a na svoje „veľdielo" zavesili cenovku 10 eur.

A to ešte nie je koniec srandy. To, že aplikácia ponúka mikrotransakcie, je také trochu predvídateľné. Lenže Lords of the Fallen zachádza aj v tejto oblasti ďaleko za hranice prístupného. Dovolí vám nakúpiť všetky mince, predmety, komponenty a odvary naraz (čo možno samo osebe až taký zlý nápad nie je). Tipnite si cenu. Ďalších 5 eur? 10? Nie, je to 50 - slovom „päťdesiat" eur. Takže celková suma za hru je krásnych a „úplne zaslúžených" 60 eur. Za túto sumičku dostanete ešte jednu nezanedbateľnú súčasť navyše - technické problémy. Hra mrzne, sama od seba sa ukončuje, padá, nepriatelia zamŕzajú v animáciách, občas stuhnutie protivníka znamená tiež stuhnutie celej hry. Máme ešte vôbec pokračovať?

Je ťažké nájsť na Lords of the Fallen čo i len štipku pozitívnosti. Táto hra je jednoducho nepodarok. Veľký, zlý a drahý nepodarok. Obchádzajte ho míľovými krokmi a CI Games, už to nikdy, skutočne NIKDY s takýmto odpadom na nás neskúšajte.