Nová hra od CI Games (pôvodne City Interactive) v spolupráci s tímom Deck 13 si už pri predstavení získala pozornosť hráčov. Lákavý názov, charakteristika produktu a intro nabudili hlavne priaznivcov Dark Souls, pretože hra sľubovala povedomý obsah a boje proti masívnym bossom. Neboli to iba plané reči, ale výsledok, bohužiaľ, nie je až taký skvelý ako sme dúfali.

Na začiatku je výber druhu mágie. Každý z troch setov, hádka, klam, útecha, zahrňuje štyri kúzla, ktoré si  osvojí a zveľaďuje hlavný hrdina. Základným prvkom je vždy modlitba, pri ktorej vznikne nehybný dvojník, čo slúži na odlákanie nepriateľa. Na základe výberu magickej školy sa pritom regeneruje život, energia, ktorá je potrebná pri fyzických útokoch alebo magická energia na zosielanie kúzel. Ďalšie kúzla môžu posilniť hrdinu, zmiasť protivníka a nechýbajú špeciálne útoky, napríklad efektné baranidlo.

Výber mágie je dosť dôležitý, pretože spolu s povolaním definuje vaše primárne schopnosti a štýl boja. Ak preferujete hrubú silu a ťažké brnenie, vďaka ktorému znesiete viac rán, optimálnou voľbou je bojovník. Je zručný s mečom a štítom, slušne sa oháňa aj sekerou, je však dosť pomalý. Naopak, rýchly a flexibilný je zlodej, ktorý preferuje dýky, ale tie spôsobujú menšie poškodenie nepriateľom. Kompromisom je klerik s vyváženými vlastnosťami a bojovým kladivom, s ktorým má síce slušný dosah a ničivú silu, ale je dosť nemotorný. Vždy je však možnosť zmeniť zbraň a jednotlivé kusy výzbroje a keď aj vhodne investujete skúsenostné body, môžete výrazne ovplyvniť parametre postavy bez ohľadu na jej pôvodné zameranie.

Skúsenosti sa, samozrejme, získavajú hlavne v boji, ktorý sa veľmi nelíši od štýlu Dark Souls a bude vyhovovať priaznivcom tejto hry. Základom je štandardný útok doplnený o silný výpad, ktorý je žrútom energie. Bez nej sú ataky neefektívne, ale v pokoji sa rýchlo doplní. Protiútok súpera zmierni obrana štítom, ale aj tak je vhodné byť stále v pohybe. Úhybné manévre sa mi veľmi neosvedčili a počas nich ma protivník spravidla zasiahol. Obiehanie okolo cieľa má lepší efekt a navyše sa tým zvýši šanca zasiahnuť nechránené miesto protivníka.  

V bitke si môžete vybrať bojový postoj a držať zbraň v jednej alebo dvoch rukách. Na základe výberu budete mať lepší útok alebo obranu. Bez kúzel a takzvanej runovej päste by však bol boj monotónny. Už preto, že (na rozdiel od nepriateľov) nemáte k dispozícii kušu ani iné strelné zbrane. Vyvolanie zúrivosti alebo útoku z tieňa pomôže a z diaľky spacifikujete súperov výbojmi, magickými strelami alebo výbuchmi, ktoré vyvoláte runovou päsťou. Keď do tejto podpornej zbrane vložíte správnu runu, jej účinok je ničivý a slabších nepriateľov spacifikuje dvomi ranami.  

Medzi bežnými nepriateľmi sa vyskytujú démoni, kreatúry a niekedy aj ozbrojenci z radov ľudí. Nájdete tam niekoľko zaujímavých zjavov, ale sortiment nie je až taký široký. Za zmienku stojí tyran, ktorého nezabijete dovtedy, kým vo váze nenájdete jeho srdce. Najväčšiu výzvu predstavuje zhruba desiatka bossov. Niektorí sú zaujímaví a občas treba nájsť ich slabé miesto, ale často ich jednoducho musíte ubiť k smrti, čo pri obmedzenom počte liečivých odvarov a pomalom pití nie je vždy jednoduché. Neskôr sú už bossovia dosť tuctoví, akoby vývojárom dochádzala fantázia a už nevedeli nič nové vymyslieť. Navyše s blížiacim sa finále cítite, že vám tvorcovia hádžu do cesty ďalších bossov už len preto, aby sa predĺžila herná doba. Tá môže značne presiahnuť aj desať hodín, ale rozhodne to nie je rozsiahlymi lokalitami.

Čas sa naťahuje zabíjaním tých istých nepriateľov, ktorí sa v prípade vášho úmrtia všetci znova respawnujú. Oživujú sa aj vtedy, keď prechádzate z jednej lokality do druhej, aj keď ste ju krátko predtým vyčistili. Platí to aj keď použijete portál a pri nahrávaní hry. Potom sú tu, samozrejme, bossovia, kde je ale prirodzené, že ich nezdoláte na prvý raz. V tejto súvislosti lezú na nervy zle umiestnení bežní nepriatelia, ktorých musíte stále znovu zabíjať, keď padnete, lebo vždy stoja v ceste, keď idete k bossovi po odvetu.

Skúsenosti získate aj plnením úloh, ktoré sa priebežne objavujú v hre. Väčšinou sú nepovinné, aj keď hra má aj nosný príbeh s primárnymi cieľmi. Dej vás neohúri, ale aspoň viete, prečo sa musíte z chrámu prebojovať k portálu, ktorý vedie do domoviny démonov a padlých pánov. Hra príležitostne dáva priestor aj dialógom, ktoré nie sú riešené najhoršie a kde občas máte aj možnosť voľby. Hoci sú to spravidla  banálne možnosti, napríklad či pomôžete nešťastníkovi alebo nie. Ale pomoc môže znamenať aj to, že mníchovi odseknete ruku, aby ho nezabil jed. Môžete sa venovať aj zbieraniu lebiek pre démona alebo artefaktov, ktoré hľadá zlodejka Yetka, čo sa vám občas pripletie do cesty.

Nadobudnuté skúsenosti nosíte u seba dovtedy, kým nenarazíte na kontrolné body - črepiny, kde sa vám aj dopĺňa veľmi limitovaný počet liečivých odvarov, ktoré smiete používať. Na týchto miestach máte dve možnosti. Môžete si uložiť postup a tým aj skúsenosti, čo vám zaručí, že o ne neprídete v prípade úmrtia. Čím viac skúseností však máte u seba, tým vyšší je bonus pri zabíjaní nepriateľov. Súčasne však riskujete, že XP stratíte, hoci na mieste skonania potom nájdete, čo po vás zostalo.

Druhou možnosťou je pri črepine premeniť skúsenosti na body kúzel alebo atribútov. Voľba je na vás a stačí podržať patričné tlačidlo a preliať získané hodnoty do jednej z položiek. Body kúzel odomknú alebo vylepšia až na tretiu úroveň vaše štyri magické schopnosti. Bodmi atribútov napríklad zvýšite silu, takže máte silnejšie útoky a unesiete ťažší náklad. Bez patričnej sily síce môžete používať aj pokročilé zbrane, ale s výrazným postihom. Vitalita zas pridáva život, viera množstvo magickej energie a tiež zlepšuje efekt kúzel. Výdrž umožní viac fyzických útokov  pri pomalšej únave v boji. Obratnosť sa hodí pri boji rýchlymi ľahkými zbraňami a šťastie vám zvýši šancu na lepšie odmeny z pozostatkov protivníkov a objavenie zaujímavých predmetov.

K cenným nálezom patria runy, ktoré sa dajú použiť na odomknutie niektorých dverí a truhlíc, ale v prvom rade na vylepšenie výbavy. Najskôr ale musíte nájsť démonického kováča, ktorý sa neskôr dokáže premiestniť do iných vyhní, na ktoré narazíte pri putovaní. Kováč identifikuje runy a ak pritom obetujete nejaké skúsenosti, môžete získať runu na vyššej úrovni. Runy vkladáte do vybraných zbraní a kusov výbavy, ktoré majú jeden alebo viac otvorov. Tak získate odolnosť voči ohňu a jedu alebo sa vám zvýši útok a zlepší obrana pri blokovaní. K ďalším spotrebným predmetom patria úlomky povolaní, mágie, energie a atribútov, ktoré dočasne zvyšujú regeneráciu, privolajú vášho ducha s uloženými skúsenosťami alebo pridajú cenné body na vylepšenie postavy. Niekedy narazíte aj na zvitky s odkazmi, ktorých obsah objasňuje a dopĺňa dej hry.

Asi do polovice hry som sa ešte slušne bavil, potom nastúpil stereotyp a snažil som sa prebojovať do finále už len z povinnosti. Ubíjajúcimi faktormi sú hlavne opakované boje s neustále sa oživujúcimi nepriateľmi a prechádzanie tými istými lokalitami, ktoré sú vlastne len dve - chrám a domovina démonov, hoci zahrňujú  niekoľko menších zón. Objavujú sa síce nové cestičky a odomknú dvere, čo boli predtým zavreté, ale aj tak veľkú časť území prechádzate niekoľkokrát, takže ich už poznáte naspamäť, hoci postupujete bez mapy. Neraz vás dokonca pomýli spleť starých a nových chodieb a nejasné zadanie miesta, kam máte ísť, takže zbytočne blúdite. Aspoň nejaké spestrenie predstavujú výzvy, ktoré vás čakajú  pri vstupe do magických portálov. Tie sa otvárajú len vtedy, keď padne lokálny boss. Občas je na druhej strane len niekoľko truhlíc s odmenami, inokedy musíte poraziť vlny nepriateľov alebo prejsť temným územím, kde protivníci útočia z tmy.

Aj napriek postupne narastajúcemu stereotypu napokon prišlo dôstojné, hoci predvídateľné a neoriginálne finále. Neviem, či Lords of the Fallen  niekomu stojí za opakované prechádzanie hry, v každom prípade, môžete s postavou začať odznova, ale zostanú vám získané zbrane a kúzla a k tomu si môžete osvojiť ďalšiu magickú školu. Multiplayer ani žiadny doplnkový režim hra nemá, takže okrem odinštalovania inú možnosť vlastne ani nemáte.

Graficky patrí Lords of The Fallen k tomu najkrajšiemu, čo je momentálne na trhu. Dark Souls II je vizuálne určite aspoň o dve triedy nižšie. Pri lordoch sa však na niektorých miestach slušne zapotí vaša zostava a kolíše framerate.  Niekedy si všimnete aj chyby v textúrach, ktoré sa týkajú najmä vašej postavy, hlavne keď sa na chrbte prekrýva plášť a štít. O technických chybách ste už určite počuli z viacerých zdrojov. Osobne som mal problém hru rozbehnúť, ale potom fungovala takmer bez problémov, až tesne pred finále začala častejšie padať, ako by chcela dostáť svojmu názvu. Verím však, že to pár záplat spraví.