Nier: Automata je herný počin, aký sa len tak nevidí. A to si musíte uvedomiť predtým, ako vôbec začnete uvažovať nad kúpou hry. A to v mnohých ohľadoch. Je to pokračovanie akčnej RPG z roku 2010, ktorá ponúkla zaujímavé nápady, no už kolísala v prevedení, avšak znalosť predchodcu nie je úplne nutná. Dej síce nadväzuje a odkazuje na (dávnu) minulosť prvého dielu, no zároveň je úplne sebestačný, takže sa nemusíte báť, že by ste sa v ňom stratili. A ak sa v ňom stratíte, stratili by ste sa aj v prípade, že prvú časť dobre poznáte.

V niektorých aspektoch je hra svojská. V iných úplne jedinečná. Hlavne je však dieťaťom dvoch rozdielnych rodičov. Na jednej strane sa vrátil Yoko Taro, ktorý vytvoril univerzum Drakengard, do ktorého patrí aj táto hra, a pod ktorého taktovkou vznikol aj pôvodný Nier. Square Enix mu ale dôverovali až tak, že mu po menšom neúspechu dali opäť šancu priniesť niečo svojské. Zohnali mu však výpomoc. Jeho svet a nápady sa tu tak kombinujú s dynamickou akciou od majstrov tohto žánru – Platinum Games. A ako asi tušíte z hodnotenia vyššie, výsledok je presne taký, ako to znie. Podobné momenty neponúkne žiadna iná hra, no nie je to jazda pre každého.

Začnime ale tou jedinečnosťou. Vezmite si napríklad koncept herného príbehu. Ten tu ponúka až 26 rôznych koncov a už to je niečo, čo nečítate každý deň. V tomto prípade si však koniec nepredstavujte ako animáciu, ktorá vás čaká po skončení hry. Berte to ako koniec jednej cesty, ktorá vás však môže priviesť na inú, prípadne vám ukáže jednu z mnohých slepých uličiek. Rôzne rozhodnutia v rôznych momentoch môžu mať za následok jeden z takýchto koncov. Ak napríklad zomriete hneď v prológu, niekoho niekde zabijete, či utečiete z boja. Vtedy vám hra tento koniec a jeho následok stručne naznačí a pred očami vám prebehnú záverečné titulky.

A kým väčšina koncov je skutočne takýmito odbočkami, Nier: Automata prekvapivo dobre pracuje s vrstevnatým príbehom, ktorý je ako králičia nora, do ktorej vliezla Alica. A je len na vás, ako hlboko sa do nej odhodláte ponoriť. Prvé prejdenie vám ponúkne základy príbehu a jeho koniec, pričom však otvorí hneď niekoľko dôležitých otázok, na ktoré ale neponúkne odpovede. Druhé prejdenie vám ponúkne novú perspektívu, no už tretie a štvrté posunú príbeh oveľa ďalej, do predtým netušených vôd. Ani to vám však nemusí stačiť a môžete túžiť ísť ďalej, či hru rozohrať znova a dobehnúť ešte nesplnené vedľajšie úlohy.

A takéto pracovanie s príbehom nie je len sileným trikom. Dej hry je naozaj kvalitný a tušíte, že sa za ním skrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá, pričom s rôznymi zvratmi autori pracovali veľmi dobre. Je prakticky o strete kultúr na niekoľkých úrovniach a zároveň o nás a našom vývoji, aj keď dosť metaforicky. Útok mimozemšťanov vyhnal ľudí do blízkeho vesmíru a na Zemi teraz o kontrolu nad ňou bojujú dve mechanické formy života. Mimozemšťania zaútočili pomocou strojov – robotov v roztomilom retro sci-fi štýle, no poriadne nebezpečných. Ľudia vytvorili androidov, ktorí bojujú o planétu v ich mene. Každá z týchto foriem nesie v sebe odkaz svojich tvorcov a postupne sa vyvíja.

Hlavnou hrdinkou je 2B, z ktorej srší trošku fetiš Platinum Games, ktorý je provokatívny, no nie vulgárny alebo prvoplánový. Je androidom, do vienka však dostala akoby babydoll vzhľad s krátkou sukňou a jej vizuál je dotvorený ešte podväzkami a vysokými podpätkami. Razom však zistíte, že nechce zaujať len netradičným dizajnom, ale aj charakterom a jeho posunom. Sekunduje jej 9S, skôr prieskumný android, ktorý ale vie podať pomocnú roku a vzniká medzi nimi nečakaná a tak trochu aj zakázaná chémia, v ktorej pozadí však cítite viac z herného príbehu. Ak ho chcete odhaliť, musíte ísť hlbšie do nory.

Je to akčná RPG, no v príjemnom duchu vás prekvapí prelínaním žánrov. V úvode sa totiž tvári ako top-down rolovacia prestrelka a ešte párkrát zmení perspektívu, kým sa dostanete k tradičnej akcii v Platinum štýle, v ktorej je badať korene Devil May Cry či Bayonetty. Aj tá má ale niekoľko tvárí. Niekedy sa zmení na 2D akciu, pri pohľade zhora, či dokonca zboku, pričom sa pohybujete v trojrozmernom prostredí len v dvoch dimenziách ako pri 2.5D hrách. Nier: Automata to nepoužíva prehnane často, len vtedy, keď sa to hodí a ako spestrenie. Neskôr častejšie využijete hackovanie, najmä ako jeden z možných útokov na nepriateľov, čo je zas minihra s rôznorodou náročnosťou v štýle Asteroids.

Toto všetko vás hra nechá preskúmať prirodzene, keď sa túlate jej svetom a plníte postupne hlavné aj vedľajšie úlohy. Spustošená krajina núka relatívne otvorený herný svet, ktorý sa skladá z niekoľkých rôznych prostredí, napríklad zničeného mesta, púšte, lesa, či zábavného parku. Rôznym častiam zodpovedajú aj iné typy nepriateľov či spriatelených jednotiek. Svet nepatrí medzi tie najväčšie, no nie je ani malý. Má však veľký problém a tým sú neviditeľné steny, ktoré vás obmedzujú. Ak niekde vidíte priestor, neznamená to, že tam môžete aj ísť. A kým niekde dokážete jedným rezkým skokom skočiť na strechu budovy, inde nepreskočíte zvalený kmeň stromu. Dosť to kazí dojem z otvorenosti prostredia.

Na každom kroku narazíte na postavy, no nie všetky sú nepriateľské, aj keď sa tak tvária. Niektorí protivníci voči vám nič nemajú, ak na nich nezaútočíte. Iní vám zase okamžite idú po krku. A čím viac času s hrou strávite, tým ťažšie to v jej svete budete mať. Priateľov bude ubúdať, nepriateľov pribúdať. Hlavne ale prídete do styku s niekoľkými naozaj výnimočnými NPC, ktoré si zamilujete. A nie sú to len tie hlavné. Hra si pre vás pripravila niekoľko nečakaných momentov, ktoré zmenia váš pohľad na svet a jeho postavy. Prvá návšteva zábavného parku patrí medzi to najlepšie, čo tu nájdete, už len kvôli tomu, aký netradičný pocit to vo vás vzbudí.

Keď sa to tak vezme, hlavná príbehová línia je, čo sa týka úloh, na tom podobne ako nová Zelda. Nie je ich tu až tak veľa, ale dokážu vám zabrať slušnú porciu času. A pomedzi to stále narážate na vedľajšie úlohy. Niektoré sú tradičné „fetch questy", kde len máte niekomu niečo doniesť, inokedy zas musíte niekoho zachrániť, či niečo poraziť, sú tu však aj nápaditejšie úlohy, aspoň z hľadiska postáv a príbehu. Stále ale hovorím len o prvých dvoch prejdeniach. Z nich to prvé vám podľa štýlu hrania môže zabrať 10-15 hodín a stále budete mať počas toho druhého čo dobiehať. Ak sa do hry poriadne ponoríte, strávite v nej pohodlne cez 30 hodín, a to je slušná herná doba.

Netradične je tu riešený aj role-play. Kedykoľvek môžete meniť štýl boja svojej postavy a ako hrou prechádzate, postupne sa levelujete, takže vydržíte viac a spôsobíte viac poškodenia. Väčšie úpravy ale predstavujú inštalácie čipov. Tie môžete nechať na automatiku, no lepšie spravíte, ak sa manažmentu chopíte sami. Vtedy sa možno pokúsite odstrániť svoj systémový čip a dočkáte sa ďalšieho konca. Každopádne máte takto veľmi dobrú kontrolu nad svojou postavou a jej aktívnymi a pasívnymi schopnosťami a možnosťami. Sloty sú obmedzené, ak nejaký čip pridáte, iný musíte odobrať. A meniť môžete aj také, ako je napríklad úprava HUD a podobne.

Postupne budete tiež rozširovať svoj pestrý arzenál rôznych sečných a bodných zbraní, ktoré si môžete ďalej vylepšovať, čo vás okrem kreditov stojí aj súčiastky. Tie musíte hľadať vo svete a nie každý predajca zbraní dokáže upravovať všetky zbrane. A posledným prvom na vylepšovanie je Pod. Každý android totiž má pomocnú jednotku, ktorou je drobný lietajúci Pod. Ten ponúka palebnú silu navyše, no aj pomoc a nové možnosti. Môžete nachádzať nových, no tiež ich vylepšovať, meniť im zbrane a prepínať medzi nimi podľa potreby. A nakoniec ukážu aj svoje veľké miesto v príbehu hry, no na to si budete musieť počkať.

Akcia je naozaj na vysokej úrovni. Je rýchla, dynamická a precízna. S rôznymi zbraňami sa rozdielne narába a musíte si nájsť ten svoj štýl. Neskôr si tiež viete sprístupniť iné útoky, kombinovať ich a využívať aj špecifiká jednotlivých postáv, nakoľko 2B nie je jediná, do ktorej syntetickej kože sa v hre dostanete. Navyše nie vždy je akcia nutná. Niekedy to vyrieši hack, inokedy stačí problémovou lokalitou len prejsť, no nedostanete korisť. Na rýchly presun svetom slúžia zvieratá, ak si ich skrotíte, no tiež terminály. Škoda, že si tam autori tu a tam pomôžu lacnou barličkou a akože niektoré terminály teraz majú servisné úpravy, takže zas musíte prechádzať svetom k svojmu cieľu po svojich.

Hra tých väčších nedostatkov veľa nemá, no ďalším z nich je kolísavá vizuálna kvalita. Grafika vám vie vyraziť dych - v dobrom aj zlom význame. Narazíte tu na naozaj krásne scenérie a jedinečné momenty či architektúru sveta. Hra je neraz výborne štylizovaná, aj keď obmedzuje farebnú paletu, no s citom. A potom tu narazíte na momenty, pri ktorých cítite presný opak. Textúry v biedne nízkom rozlíšení sú doplnené fádnou štylizáciou a chudobným vizuálom sveta. Takto to kolíše dosť často. Našťastie to isté neplatí pre zvuk. Dokonca aj anglický dabing je vynikajúci a vdychuje postavám život a charakter (zvlášť B2 a A2), no nezabudnuteľná je hlavne hudba, za ktorou stojí Keiichi Okabe a jeho Monaca.

Hra v sebe skrýva aj jednoduché, no taktiež netradičné online možnosti. Nezahráte si tu multiplayer a ani nič podobné, no vo svete môžete tu a tam nájsť nejaké to telo, ktoré patrí niektorému z hráčov, ktorí na tomto mieste zomreli. Môžete telo oživiť a bude chvíľu bojovať po vašom boku. Alebo z neho zoberiete korisť. Ak zomriete, dostanete možnosť zanechať svoje telo s odkazom pre ostatných hráčov. A nakoniec, ten skutočný koniec, pred vás hra postaví aj jedno nezištné, no poriadne ťažké rozhodnutie. Môžete niekomu pomôcť, no musíte to naozaj chcieť.

Yoko Taro opäť zbúral konvencie a priniesol hlboký a prepracovaný príbeh, ktorý od vás chce, aby ste sa do neho čo najhlbšie ponorili. Platinum Games do toho vniesli poriadnu porciu zábavnej akcie, prepracované RPG prvky a skvelú prácu s hráčom a jeho vedením naprieč možnosťami aj žánrovými trópmi. Nier: Automata je navyše hra s presahom – ľudským, aj filozofickým, ktorý sa napríklad predstavil vo forme inšpirácií filozofmi, ako Kant alebo Kierkegaard. Je tu množstvo existenciálnych otázok, no zbytočne neprebíjajú herné kvality, vhodne ich dopĺňajú. Sú tu však aj nedostatky. Vedľajšie úlohy by mohli byť zaujímavejšie, nepriatelia sa často zasekávajú a neraz ich dokážete prekabátiť. A ešte sú tu nejaké drobnosti, ako napríklad občasné seknutie a podobne. Aj napriek tomu na túto hru nezabudnete. Nie je pre každého, no ak sa trafí do vášho vkusu, môže patriť medzi to najlepšie, čo ste za posledné roky hrali.