Mnohé príbehy nám môžu znieť povedome, aj keď vznikli u našich susedov za hranicami. Tradičné rozprávky totiž hranice nepoznali a aj keď s menšími obmenami, dôležité časti príbehov kolovali po celom okolitom svete v takmer nezmenenej podobe. Preto príbehy o záchrane princeznej z pazúrov zlého draka pozná každý. Sú to príbehy o hrdinstve a láske, ktoré spoločne premôžu veľké zlo, ktoré hrozí celej krajine. A ak to nebol drak, bola to zlá bosorka, prípadne čarodejník. Z ľudovej slovesnosti sa pretavili do detských kníh, neskôr filmov a aj hier. A aj to je dôvod, prečo vám táto poľská hra bude pripadať taká povedomá, ako keby vychádzala z povestí, ktoré ste možno počuli pri prehliadke niektorého zo slovenských hradov.

Hra rozpráva príbeh o krajine, ktorú si chcel podmaniť zlý temný čarodejník. Len jeden rytier sa mu v mene lásky dokázal vzoprieť, no aj tak tento čarodejník uniesol jeho milú a premenil hrdinu na kamennú sochu. Láska a odvaha sú však mocnejšie ako čary a dokázali rozhýbať kamenné telo. Spolu s rytierom sa vydávate na cestu za pomstou, záchranou svojej milovanej a tiež krajiny. Nebude to však jednoduché, keďže kamenné telo so sebou prináša aj niekoľko nešťastných nevýhod a v konečnom dôsledku to chce odvahu aj od vás, aby ste to s hrou vydržali až do konca.

Hra má totiž svoje svetlé momenty a veci, ktoré si užijete a budú vás baviť. V iných oblastiach je však poriadne nedotiahnutá a odložíte ju kvôli tomu radšej bokom. No raz za čas sa k nej vrátite, lebo by ste si hru naozaj radi užili, no nie je to až také jednoduché a pohodlné, ako by ste si želali. Poľský titul Castle of Heart je naozaj rozporuplnou hrou, ktorá má potenciál, no nedokázala ho až tak dobre využiť. Avšak napríklad spomínaný príbeh je vecou, ktorá vás zaujme. Pripomenie vám detstvo, slovenské hrady a ľudové povesti. Samotné finále je v tomto štýle vyvrcholením v tej najlepšej tradícii.

To všetko navyše dokázali autori veľmi sympaticky vyobraziť v podobe jednoduchej 3D grafiky, aj keď je hra vlastne len 2D akčnou skákačkou. Na pomery mladého nezávislého tímu však vyzerá veľmi slušne. Badať snahu presne vyobraziť fantázie a predstavy o týchto povestiach, či je to model rytiera, temný les, viachlavý drak a podobne. No taktiež do grafiky autori pridali aj šmrnc série Dark Souls a to nie je jediná oblasť, kde sa ňou inšpirovali. Vidíte to už asi aj sami, že hra vychádza z temnejšie štylizovanej estetiky. Hudba je skôr minimalistická. Priamo počas hrania sa spolieha na ambientnú zvukovú kulisu, no sú tu aj momenty, keď zaznejú výraznejšie melódie.

Reč čísiel hovorí jasne – Castle of Heart nie je dlhou hrou. Nájdete tu celkovo 20 levelov, ktoré sú rozdelené po piatich do 4 rôznych prostredí. Prostredie je, ako inak, zakončené súbojom s bossom, ktorý však nie je v samostatnej úrovni, ale na konci posledného levelu. Možno by hre prospelo oddelenie, keďže by ste po smrti nemuseli opakovať aj kúsok levelu od posledného checkpointu. Celkovo tak hra zaberie zhruba 5 hodín, no je škoda, že už po polovici sa hrateľnosť neposúva, objavujete len nové zbrane a nepriateľov, no nie mechanizmy. Ak by ste sa k nej niekedy v budúcnosti chceli vrátiť, o znovuhrateľnosť sa starajú kryštály, ktoré sú skryté v leveloch a niektoré z nich naozaj dobre. Buď vás na ceste k nim potrápia prekážky, alebo nepriatelia.

Ako budete postupovať hrou, postavia sa pred vás čoraz silnejší nepriatelia. Začnete bojovať proti obyčajným ozbrojeným vojakom, no neskôr to budú aj rôzne temné magické bytosti a duchovia, pričom vás neraz vedia potrápiť svojou silou a aby toho nebolo málo, mnohí nepriatelia sú navyše vybavení zbraňami, aby vám vedeli narobiť ešte väčšie problémy. A hlavne útočia vo väčších skupinách a z oboch strán, rôzne typy nepriateľov súčasne, takže sa stále musíte poriadne obracať. Občas to dokonca autori preháňajú a nepriateľov je na vás priveľa. Zomierať teda budete často, no, našťastie, sú tu relatívne husto rozmiestnené checkpointy.

Aj tak sa ale často radšej rozhodnete súbojom vyhnúť. Jednoducho skákať okolo nepriateľov, skákať po strechách a podobne, len aby ste nemuseli bojovať. Boj je v hre totiž veľmi neohrabaný a pripomína to, čo poznáte z Dark Souls. Čo však môže fungovať v prípade akčnej RPG, to nemusí fungovať v akčnej platformovke. Je to naozaj ťarbavé a aj keď musíte vedieť aj nedostať ranu, práve tam herné mechanizmy zlyhávajú napríklad nešikovným blokom. Tak len nepriateľov rúbete širokým spektrom primárnych zbraní, zbierate sekundárne, tie po nich hádžete a podobne. Pekne to dopĺňajú granáty, vrhacie nože a ďalšie kúsky, kde sa autori naozaj pekne pohrali s variabilitou, no škoda, že súboje nie sú zábavné.

V hre tiež narazíte na mnoho pascí, ktoré musíte prekonať. Pri niektorých sa však bude zdať, že to jednoducho nejde a aj tak v nich skončíte so stratou časti života. Začne to nastraženými kolmi a kopijami, neskôr pribudnú aj pasce na medvede, hniezda sršňov, skryté prepadliská a ohnivé pasce. Bohužiaľ je pre hrdinu voda smrteľná, takže si musíte pripísať na zoznam aj tú. Pozitívom je, že môžete pasce využiť na likvidáciu nepriateľov. Napríklad kušou zostrelíte hniezdo rovno nad hlavami nič netušiacej dvojice protivníkov. Alebo ich zapálite, lebo je nad nimi lampáš. A môžete ich aj zhodiť do vody.

Naopak negatívom je, že rovnako ako súboje aj platforming je v hre ťažkopádny a neohrabaný. Neviete dobre odhadnúť presnú vzdialenosť skoku, problém robí aj to, že postava nedopadne dobre na plošinku a zošmykne ju to dole. Takže sa neraz pristihnete, že namiesto plynulého prechádzania sa zasekávate, aby ste si dobre „vypočítali“ skok. Dosť to brzdí tempo hry. Pozitívom je, že oproti verzii pri vydaní autori v aktuálnom update dosť zapracovali na responzívnosti ovládania, ktoré síce stále nie je úplne ideálne, ale pôsobí oveľa lepším dojmom ako predtým.

Hra na základnej obťažnosti trestá každú vašu chybu, či je to zásah, ktorý ste dostať nemuseli, alebo skok, ktorý ste mali zvládnuť. Neskôr už totiž možno nenájdete časť života, ktorá by vám dokázala aspoň čiastočne pomôcť. Najväčší problém to spôsobuje pri bossoch. No aby bol dojem z trestu ešte výraznejší, v hre vám život mizne len tak – časom. Je to odôvodnené príbehom a v konečnom dôsledku by to ako herný mechanizmus vyznelo lepšie, keby súboje a platforming samé osebe neboli frustrujúce. Váš kamenný rytier totiž musí likvidovať nepriateľov a stále si dopĺňať život, aby sa nerozpadol na prach. Ak úroveň života klesne pod určitú hranicu, hra sa stáva ešte ťažšia, keďže vám odpadne jedna ruka, takže môžete bojovať už len jednou, čo je už úplné peklo.

Od vydania až doteraz bol stav v hre taký, že ste sa s týmto mohli len zmieriť. Jednoducho ste hru dali bokom, kým ste na ňu opäť nenabrali trpezlivosť. Autori však vypočuli hráčov a okrem úprav a opráv (napríklad už vyššie opísané ovládanie) aktuálnym updatom priniesli aj easy obťažnosť, ktorá hru robí oveľa prístupnejšou a ak už máte rozohranú hru na normal, len ste sa niekde zasekli, pokojne ju môžete prejsť na easy. Tu však výzva absentuje úplne. Ste oveľa silnejší, nepriatelia oveľa slabší, aj bossov razom dáte dole tak, že do nich len tlčiete a hádžete po nich všetky svoje nože a granáty. Prístupnosť je jedna vec, no zdá sa, že sa autorom nepodarilo nájsť zlatý stred.

Naopak touto aktualizáciou tvorcovia rozumne vylepšili zrozumiteľnosť hry. Predtým mohol byť problém s tým, aby ste si správne osvojili niektoré herné mechanizmy, no to teraz nehrozí a hra vás naozaj prirodzene pripraví na všetko, čo je pred vami. Lepšie tak pochopíte jednoduchý, no účinný systém levelovania, tiež powerupy a aj sila sekundárnych zbraní je vám ihneď zrejmá spolu s ich špeciálnymi efektmi, nakoľko niektoré okrem bežného poškodenia pridávajú aj oheň, blesky a iné prvky.