Funcom dokončil bájny Conanov svet, v ktorom sa hráči musia popasovať nielen s nepriateľskými domorodcami a dravou zverou, prípadne medzi sebou, ale aj s hladom či smädom. Hra si už vo verzii s predbežným prístupom našla svojich priaznivcov, ale aj odporcov a nastal čas zhodnotiť jej výsledné kvality.

Začali sme od nuly, prakticky nahí, vybavení len vierou v boha, ktorého sme si zvolili popri pohlaví, vzhľade a národnosti hlavnej postavy. Navyše pribití na kríži, našťastie vzápätí oslobodení, ale ponechaní napospas osudu a púšti. V menu hry sme si mohli zvoliť sólo režim a kooperáciu alebo multiplayerové servery s PvP alebo PvE režimom (kde ale čakajte maximálny počet stanovený len v desiatkach hráčov). Tie oficiálne vybavené doplnkovým softvérom s ochranou proti cheaterom. Každý hráč si teda môže nájsť ten svoj režim, ktorý mu najviac vyhovuje. Predsa len je však zábavnejšie, keď sa po krajine nepotulujete sami, ale priebežne hodíte reč s inými vyhostenými, prípadne spolu niečo podniknete, vytvoríte klan, alebo sa medzi sebou pobijete. Za menší finančný príplatok je aj možnosť prenajať si vlastný server s ľubovoľnými úpravami.

Conan Exiles je predovšetkým survival hra s dôrazom na ťažbu, výstavbu a objavovanie sveta. Priestor však dostanú aj boje, ale užijete si ich až neskôr. K prenikaniu čoraz hlbšie do útrob krajiny vás prinúti už to, že pokročilé suroviny nájdete len na miestach ďalej vo vnútrozemí. A ak chcete odolávať stupňujúcim sa nástrahám a zostrojiť čoraz pokročilejší výstroj, zbrane, ale aj domy z lepšieho materiálu a s rôznorodým vybavením, musíte sa činiť.

Naše prvé kroky viedli k rieke, ktorú už lemovali stavby iných hráčov, ale aj tábory nepriateľských domorodcov, ktorí spočiatku predstavujú rovnakú hrozbu ako agresívne krokodíly, hyeny či obrie pavúky. Flóra a fauna sa postupne mení, takže sa pri spoznávaní okolia postupne objavujú  odlišné bylinožravce a mäsožravce, vyprahnutú púšť nahradia zelené lesy, ale aj zamrznuté pláne a najnovšie i vulkanický povrch a močiar.  Usadili sme sa pri vodopádoch, čo je pre začiatok dobré miesto na vytvorenie základných podmienok na prežitie.  Spočiatku sme len zbierali rastliny, popadané drevo a skaly, po chvíli sme si už priamo v osobnom inventári vytvorili prvé primitívne nástroje, ktorými sme rúbali stromy, rozbíjali veľké balvany. Nahé telo sme obliekli do primitívnych, vlastnoručne zhotovených častí odevu. 

Hlad sme zahnali vajcami a mäsom zo zvierat, na ktoré sme si už trúfli. Opekali sme ho pri ohnisku, ktoré v nočných hodinách poskytlo aj svetlo a teplo. Lebo pozor si treba dávať aj na podchladenie či prehriatie. Neskôr sme zhotovili pasce na ryby a pestovali plodiny. Smäd zahnala voda z rieky alebo dúšok z koženého mechu, ktorý sa hodí na cesty. Pred nečasom nás ochránil prístrešok, ktorý sme postavili doslova pekne od podlahy až po strechu z jednotlivých častí a zatiaľ základných materiálov.  

Vonku sme vybudovali oltár venovaný nášmu božstvu, ktorý pri obetovaní správnych vecí poskytuje rôzne bonusy a extra vybavenie. Napríklad taký božský nektár veľmi rýchlo zregeneruje zdravie. A príde čas, keď môže pomôcť aj obrovský avatar. Do vnútra domu  sme umiestnili jednoduché ležadlo, kde sme vždy precitli, keď nás čosi zabilo v divočine. Neskôr sme ho nahradili komfortnou posteľou, vedľa ktorej sme si umiestnili stolík, misky, poháre a všakovaké doplnky, ktoré sme zmajstrovali. Popri stenách sme postupne umiestnili pracovné stoly a pec, aby sme mohli spracovať suroviny, robiť z nich polotovary a napokon hotové výrobky čoraz vyššej kvality.

To všetko by však nebolo možné bez investovania skúsenostných bodov do nových receptov. Skúsenosti pribúdajú aj za bežné činnosti, ako je založenie ohňa či ulovenie zveri, ktoré sú aj začlenené medzi malé úlohy v sekcii putovania. Z počiatočných 300 receptov, ktoré boli dostupné vo verzii s predbežným prístupom, sa ich počet rozšíril na viac ako 2000, takže rozhodne je čo vyrábať. Mnohé veci sa dajú odomknúť rýchlo, tie ďalšie už vyžadujú určitý level a osvojenie predchádzajúcich technológií. No zakrátko sme ani nevedeli, do čoho sa pustiť skôr - mohli sme vyrábať skrine a nábytok, železné a oceľové zbrane, časom sme si dokázali poskladať trebuchet.  Ukuli sme rôzne časti brnení odlíšené aj podľa kultúrnych znakov, vyrobili posilňujúce nápoje, postavili studňu.

Popritom sme posilňovali aj svoju postavu ďalšími bodmi, ktoré slúžia na zlepšenie kondície a prinášajú bonusové vlastnosti. Sila, agilita, vitalita, presnosť, statočnosť, záťaž, survival - je toho dosť a vašu postavu si vyformujete podľa preferencií. Odporúčame hlavne investície do vitality, ktorá na pokročilom stupni okrem vyššej hodnoty života pridá aj jeho samovoľnú regeneráciu. Ak nechcete mať problémy s preťažením, ktoré vás poriadne spomaľuje, nahádžte body do záťaže. Útoky v priamom boji zvýši sila, ak chcete viac energie na beh či šplhanie, ktoré vám umožní liezť aj po kolmých skalách a múroch, posilňujte statočnosť.

Vďaka usilovnému zbieraniu a spracovaniu surovín, odomykaniu receptov a zlepšovaniu schopností, sme sa už čoskoro nemuseli vyhýbať nástrahám. V železnom brnení s obojručnou kovovou sekerou sme sa postavili zoči-voči pavúkom aj prekutali ich hniezdo v jaskyni, pobili niekoľko krokodílov naraz a vyplienili tábor okultistov.  S niektorými primitívnymi zbraňami je boj skôr vlažný, ale napríklad už s kamenným obojručným mečom sme zasadili parádne útoky aj s otočkou. Za systém boja by sa nemusela hanbiť žiadna akčná hra. Rýchly základný a druhý silnejší útok sa dá pekne kombinovať s obranou a uhýbaním, len si pritom treba všímať hodnotu staminy.  Blízke okolie už nepredstavovalo hrozbu, vybrali sme sa teda tam, kam sme si  nedávno ešte netrúfli  - do ruín mesta s ozbrojenými kostlivcami a okrídlenými monštrami.

Nasledovali zaujímavé momenty a stretnutia s gigantickým hadom a čarodejnicou chránenou obrovskými sochami, ktoré ožili v chráme uprostred pralesa s ľudoopmi. Prekutali sme tábory so zväčša nepriateľskými domorodcami, doslova sme porciovali  tých, čo sa nám postavili do cesty. Vymrzli sme v zasneženej krajine a roztápali sme sa v lávovej hore, kde sme sa cítili ako Frodo, keď chcel hodiť Jeden prsteň do Mount Doom. A potom sme sa opäť vrátili k remeselným prácam, prístavbe múru, výzdobe zo zvieracích trofejí, pestovaniu rastlín. Pretože Conan Exiles je predovšetkým o tom, že niečo neustále vytvárate a objavujete a potom sa tým kocháte, alebo to (najmä na PvP serveroch) použijete v boji s nepriateľmi.

V súvislosti s putovaním po krajine nám však chýbali pojazdné zvieratá. V konečnom dôsledku celá oblasť nie je až taká rozsiahla, hoci 40 km štvorcových (pôvodne 15 a ešte sú stále neprístupné zóny, kde určite niečo dodatočne pribudne) nie je tak málo, krížom-krážom to prejdete za pár hodín. Ale pešo je to neskôr dosť nezáživné. A tvorcovia to vedia. Hráči chcú jazdiť a vývojári by im radi vyhoveli, ale údajne kvôli technickým obmedzeniam to zatiaľ nie je možné. No hľadá sa riešenie a v budúcnosti by tak mali byť aj pojazdné zvieratá, maznáčikovia a čarodejníctvo. Zatiaľ poteší aspoň rýchle cestovanie po krajine s použitím obeliskov, čomu ale predchádza získanie určitého objavu a vybudovanie špeciálnej miestnosti s mapou.

Okrem toho nás mrzia bugy a rôzne chyby, z ktorých väčšinu už tvorcovia mohli odstrániť vo verzii s predbežným prístupom. Je to pomerne časté prelínanie textúr, zasekávanie v objektoch, niektoré kŕčovité pohyby a stalo sa nám, že na nás nezaútočil  boss na určenom mieste a aktivoval sa až po reštarte a opakovanej návšteve jeho sídla. AI na jednej strane prekvapí, keď vidíte ako medzi sebou bojujú rôzne živočíchy v krajine, napríklad dravce lovia antilopy. Inokedy si uvedomujete primitívne počínanie domorodcov a zvierat v boji.