Nostalgia je mocná zbraň a nejeden herný vydavateľ s ňou do boja rukuje pomerne často. Výhodu majú tí, ktorí sú tu s nami už pekných pár rokov a tým pádom majú za sebou aj pestrú ponuku rôznorodých titulov. Ak sú to navyše obľúbené tituly, môžeme hovoriť o pokladniciach, z ktorých stačí staré klenoty len vytiahnuť a poriadne oprášiť. V súčasnosti je to v móde rôznych mini retro konzol, no tie celý zážitok predražujú. Ak si niekto nepotrpí na imitácii starého hardvéru, ale stále chce zážitok z hrania starých hier, k dispozícii je hneď niekoľko viac či menej nabitých kompilácií a Sega priniesla ďalšiu, ktorá je v jej ponuke doteraz najbohatšia.

Možno ste ani nemuseli vyrastať na klasickej Sega konzole Mega Drive, aj tak si v bohatej ponuke kolekcie Sega Mega Drive Classics nájdete niečo, k čomu máte vzťah. Mohli to hrať kamaráti, mohli o tom hovoriť v škole, mohli ste o tom niekde čítať a podobne. Inými slovami, je veľmi jednoduché nájsť si v tejto kolekcii niečo, s čím sa vám rovno vynoria spomienky na mladosť či detstvo. Kolekcia sa pritom neobmedzuje len na hry Segy, aj keď tie sú jej ťažiskom, no ponúka aj ďalšie ikonické hry, ktoré na Mega Drive priniesli iní vývojári.

Hier tu nájdete viac ako 50 a musím povedať, že výber je naozaj robený veľmi dobre, s ohľadom na množstvo fanúšikov Segy a ich asi najpopulárnejšej konzoly, pričom zohľadňuje aj rôzne chute tejto veľkej komunity. Odráža sa to nielen na kvalite vybraných hier, ale najmä na zastúpení žánrov. Najviac je tu klasických akčných 2D plošinoviek, ktoré kraľovali ére, kedy Mega Drive bola vonku. Pekne to ale dopĺňajú aj iné žánre – RPG, logické hry, bojovky a podobne. Snáď len výraznejšie zastúpenie racingov chýba. Absencia takého Out Runu sa chápe len ťažko. Osobne by som tu rád videl aj After Burner 2, ale v zásade je celková ponuka kolekcie naozaj dobrá a slušne vyvážená.

Poriadny závan nostalgie prichádza už pri prvom spustení, keď vlastne zbadáte menu hry, ktoré je naozaj unikátne štylizované v podobe detskej izby. Možno ste aj vy mali takú, možno ste o takej snívali. Opäť je to ale niečo, k čomu si vie mnoho z vás vytvoriť vzťah. Zo začiatku v tom môžete mať trochu chaos, no veľmi rýchlo si zvyknete, kde nájdete jednotlivé prvky či nastavenia. Aj vizuálne je táto izba spracovaná obstojne a hlavne bohato, pričom okrem knižnice hier a CRT televízie s konzolou tu zbadáte aj posteľ, prehrávač, plagáty zo Sega hier a mnohé iné prvky, ktoré pomáhajú vybudovať tú správnu retro atmosféru. Ešte aj konzola je položená na zemi, až vás to láka sadnúť si na podlahu pred vašu TV ako kedysi. Navyše čas je reálny, čiže sa v menu stmieva rovnako ako v realite.

Pôsobí to veľmi dobre a občas až tak, že sa začnete prehrabovať vo svojej virtuálnej knižnici s 53 hrami a vyberať si tú, na ktorú máte práve chuť. A nemusíte priamo ani hrať, môžete si pozerať rebríčky, či sa prehrabávať v rôznych nastaveniach, či je to nastavenie emulácie, alebo aj obrazu. Ako býva zvykom pri retro kolekciách a retro konzolách, ani tu nechýba možnosť nastavenia obrazových režimov a filtrov, aby hry vyzerali čo najlepšie na moderných TV, alebo naopak, aby ste si čo najviac prispôsobili obraz svojim spomienkam z detstva a to aj so zaoblením okrajov a pásmi cez obraz. Každé nastavenie je vysvetlené a pri niektorých máte aj „varovanie“, či to nespôsobí nejaké vizuálne glitche, keďže kolekcia hry zjavne spúšťa cez emulátor.

Nemusíte sa však báť, že by emulácia so sebou priniesla nejaké chyby. Až na možné glitche, ktoré môžu byť spôsobené určitými nastaveniami a hra vás o nich informuje, som si naozaj v žiadnej hre nevšimol problémy či nedostatky. Je pravdou, že som z nich v minulosti nehral všetky, ale Sonic hry poznajú určite mnohí naspamäť. To isté Virtua Fighter, či Altered Beast. A hry naozaj bežia tak, ako si ich pamätáte. Príjemné zistenie v porovnaní napríklad s mini verziou Mega Drive od výrobcu AtGames, kde kvalita emulácie nebola úplne presná a na niektorých hrách to bolo občas vidno.

Už skôr som písal, že si v kolekcii určite každý nájde niečo pre seba, a to bez ohľadu na to, aký žáner máte radi. Tých hier je naozaj veľa, ponuka žánrov je bohatá a to v konečnom zúčtovaní predstavuje naozaj mnoho hodín, ktoré tu dokážete stráviť. Navyše tu snáď nenájdete vyslovene zlú alebo nekvalitnú hru. Každú z nich si môžete pustiť, zahrať vo vami zvolenom nastavení a ak vás omrzí, len ju takmer okamžite vymeniť za inú. Nechýba možnosť ukladať pozíciu prakticky kedykoľvek, takže môžete byť pokojne aj 1 frame od toho, ako súperovi zasadíte smrteľný úder, stačí hru len prerušiť a uložiť. To je vec, ktorá mnohé z nich zjednodušuje. V minulosti boli možnosti ukladania pozície limitované, či dokonca absentovali úplne.

Navyše to nie sú jediné prvky, ktoré táto kolekcia priniesla pre zjednodušenie herného zážitku a jeho sprístupnenie tým, ktorí nie sú úplne zvyknutí na vyššiu náročnosť starých hier. Hry si napríklad môžete pretáčať dopredu a dozadu. Pretočením dopredu si napríklad skrátite tie desatinky sekundy, kedy čakáte na príchod nejakej plošiny. Pretočením späť môžete razom oživiť svojho hrdinu, ktorý padol v boji, či spadol do priepasti po zle vypočítanom skoku. Je to trošku podvádzanie, ale niektoré tie hry dajú naozaj zabrať.

Čo si ale osobne na tejto kolekcii cením najviac, to je množstvo obsahu, ktorý je tu dostupný na lokálne hranie, ideálne kooperáciu. Už len trojica Streets of Rage hier stojí za zahranie z tohto pohľadu. Dnešná doba často lokálnemu hraniu vo dvojici nepraje a tu nájdete naozaj slušnú nádielku hier, kde si to dokážete do sýtosti užiť. Je to podobné ako s NES Mini a SNES Mini konzolami. Ak si k tomu sadnete s priateľmi a ideálne aj rovnakými pamätníkmi, je pred vami skutočne príjemne strávený večer.

Ak takýchto priateľov máte, ale nemôžete si s nimi zahrať naživo vedľa seba, kolekcia prichádza aj s podporou online hrania vo vybraných tituloch, ktoré však nie je nijako zvlášť náročné, no zároveň je asi aj najslabšou stránkou celej kolekcie. Stačí vám nájsť si Online sekciu v izbe, zapnúť ju a dať si rýchlo vyhľadať akúkoľvek hru. Ak chcete hrať nejaký konkrétnu, môžete si želanú hru vyfiltrovať. Nechýba ani možnosť pozvať priamo priateľov. Zdá sa však, že hráčov tejto kolekcie je online dosť málo, takže nakoniec budete vďační za kohokoľvek, kto sa pripojí, bež ohľadu na hru. Počas čakania môžete hrať čokoľvek iné, len tu si už musíte dať pozor na to, že po pripojení do online hry môžete prísť o neuložený progres v singleplayeri.

Ani malý počet hráčov však nie je taký problém ako kvalita pripojenia. Sieťový kód pravdepodobne nebude práve najlepší, keďže  som snáď nenašiel hru, kde by neboli lagy. Niekde výraznejšie, inde zase slabšie, je to naozaj rôznorodé. Isté však je, že som si z ani jednej online hry neodniesol príjemný zážitok. Bolo to trhané a ak to bolo až príliš, vždy sa nakoniec niekto odpojil. Taktiež tu nechýbajú trolovia, keďže aj napriek spojeniu dvoch hráčov v multiplayeri nakoniec menu v hre ovláda len jeden (ak to tak je aj pri lokálnom hraní). Takto môže ten jeden hráč spustiť len hru pre jedného a druhý hráč sa do nej nemusí dostať.

Podobne ako pri Atari Vault, aj so Sega Mega Drive Classics kolekciou to bude bez známky. Hodnotiť niečo takéto číslom je zbytočné. Je to vlastne len pekná kôpka nostalgie a zároveň okno do jednej generácie v histórii konzol. Ponuka je pestrá, zaujímavá a aj zábavná. Sami máte možnosť hry si spestriť filtrami, ale aj novými výzvami, ktoré sú v kolekcii príjemným obohatením. Rozhodne ale treba opraviť ten nefungujúci online multiplayer, ktorý celkový zážitok ťahá dosť dole. Ak si ale chcete užiť peknú zbierku klasických konzolových titulov, či ste ich už hrali na pôvodnej konzole, alebo nie, toto je rozhodne jedna z možností, ktorá stojí za zváženie.