Vlastne je tak trochu zázrak, že je tu séria Darksiders ešte stále s nami po tom, čím všetkým si prešli vydavatelia, autori a aj samotná značka. Nikdy síce nepatrila medzi tie najsilnejšie a najznámejšie, no oznámenie a vývoj dvojky boli aj tak dôvodmi na radosť pre obrovské množstvo fanúšikov, ktorých si výprava štyroch jazdcov apokalypsy získala. Navyše, predsa len sú to štyria jazdci, takže by bola len škoda, ak by skončila po dvoch z nich. Aj preto si myslím, že treba dať klobúk dole pred THQ Nordic a Gunfire Games, že sme sa trojky nakoniec dočkali. A hra tu nie je len kvôli tomu, aby tu bola. Naozaj sa s ňou snažili, no možno sa na nej mnohé problémy za tie roky nakoniec nepekne odrazili.

Darksiders séria je zároveň veľmi zaujímavým úkazom v hernom svete tým, že teraz tu už máme tretiu časť a aj keď sú všetky tri vlastne sekačky s pohľadom z tretej osoby, každá je v skutočnosti dosť rozdielna a aj keď jadro zostalo rovnaké, tie ďalšie prvky na ňom sa nechávali ovplyvňovať inými hrami na trhu. Pomer akcie, hádaniek a skúmania prostredia sa tak vždy menil a každá hra tieto tri piliere ponúka v inom pomere. Áno, aj Darksiders III ponúka isté obmeny v rámci hrateľnosti a vlastne sa ani nedá presne prirovnať k svojim predchodcom, keďže si ide svojou cestou a skúša niečo iné, no k tomu až neskôr.

Kým niektoré zmeny sú skryté hlbšie, iné si všimnete na prvý pohľad. Jednou z nich je aj to, že tentoraz hráte za ženu. Tretím jazdcom je totiž Fury, ktorá síce patrí k nežnejšiemu pohlaviu, no je rovnako neľútostná a nebezpečná ako jej dvaja súrodenci, ktorých už poznáme. Oproti nim je však arogantnejšia a ambicióznejšia. Mnohými podceňovaná, no naozaj silná. Jej charakter je zo začiatku vykreslený len veľmi povrchne, no postupom času zistíte, že sa v nej skrýva viac, ako sa zdá na prvý pohľad. V hre si totiž prechádza zaujímavým prerodom a každý nový boss je pre ňu posunom vpred nielen po stránke bojových schopností, ale tiež po charakterovej stránke. Aj preto je Fury na konci niekým iným ako na začiatku.

Dej trojky je poprepletaný s predchádzajúcimi dvomi, takže vás nemôže prekvapiť, že narazíte na rovnaké udalosti, ale možno z iného uhla pohľadu. Fury doň vstupuje so svojou vlastnou agendou. Koniec sveta totiž prišiel pomerne nečakane a jazdci v ňom majú pomerne netradičné miesto. Nemajú byť skazou ľudstva, to už je dávno stratené v súboji medzi nebom a peklom. Jazdci bojujú za rovnováhu. A kým War chcel prísť tomu celému na kĺb (a nakoniec je on obvinený z toho, že je ľudstvo fuč) a Death sa pokúšal očistiť meno svojho brata, Fury má zaujímavejší cieľ. Apokalypsa totiž z klietky vypustila 7 smrteľných hriechov v podobe naozaj vynikajúco nadizajnovaných démonov, ktorých musí nová hrdinka loviť.

Nezostáva to však len pri tom. Postavy tušia, že za tým všetkým bude oveľa zložitejšia schéma, v ktorej pravdepodobne plnia len úlohu užitočných pešiakov. Musíte však prísť na to, kto rozohral túto nebezpečnú hru a čo to vlastne pre vás znamená. Dokonca prídete aj do kontaktu s ďalšími jazdcami, aby sa ich príbehy viac preplietli (a v jednom momente sa autori naozaj pekne pohrali s očakávaniami). Zároveň je to aj cesta samotnej Fury, ktorá chce síce najmä dokázať svoje schopnosti, no časom sa stáva niečím iným. Tie hriechy sú vlastne súčasťou jej samotnej a konfrontáciou s nimi sa ako postava posúva ďalej. Zachová si svoj drsný a sarkastický štýl, no možno vo vašich rukách zachráni nejakých tých ľudí a neznesie zo sveta nejakého anjela.

Príbeh možno má svoje menšie problémy s tempom a dávkovaním (ešte väčšie problémy vedia aj do príbehu priniesť technické nedostatky), no rozhodne by som povedal, že dokáže zaujať nielen hráčov pôvodných dvoch hier, ale aj nováčikov. Intro vie dobre predstaviť svet a samotná trojka veľmi dobre prezentuje, o čo tu vlastne ide. No a potom sú tu postavy. Niektoré sú dôležité viac, iné zas menej, do príbehu však zapadajú veľmi dobre. Nie sú to len jazdci a hriechy, ale napríklad aj Maker, ktorý sa postavil na stranu ľudí a dá vám ponuku, ktorá sa len ťažko odmieta. A tento je len jedným z viacerých, na ktorých na svojej púti narazíte.

Pravdepodobne je po príbehovej stránke trojka asi zatiaľ najlepšia zo série, len sa do deja musíte poriadne ponoriť. Nie je len o toľko omieľaných hriechoch. Je o mocenskom boji, do ktorého vstupuje hneď niekoľko ďalších tvárí, na ktoré narazíte a s ktorými sa musíte vedieť aj porátať. Z toho všetkého tu odhalíte pomerne dosť, no zároveň hra hneď niekoľkými vecami naznačuje možnú štvorku, či je to samotný koniec (hádam ste nečakali, že Darksiders III neponúkne otvorený koniec), nejaký ten naozaj podarený zvrat, alebo aj Strife (štvrtý jazdec) a jeho úloha.

Fury je v základe vyzbrojená bičom, ktorým si hravo poradí s nepriateľmi a ak sa oň budete starať, pomôže vám neskôr aj v boji proti démonom, anjelom a hriechom. Navyše neslúži dobre len v boji, ale tiež pri prekonávaní prekážok, keďže sa ním viete prichytiť o správne nastavená potrubia a iné predmety a hojdať sa medzi platformami. Na útoky bičom pritom slúži len jedno tlačidlo a kombá vytvárate buď počtom stlačení, alebo nejakou modifikáciou, napríklad úskokom, či útokom z výskoku. Nie je toho síce málo, ale zároveň to až taká variabilita nie je. Našťastie to týmto nekončí a Fury v priebehu hrania získa okrem základnej aj štyri ďalšie podoby.

Tieto sú v hre označované ako Hollow formy a každá so sebou prináša hneď niekoľko zmien. Líšia sa vizuálne, takže Fury naberie vždy trochu inú podobu, no hlavne so sebou prinesú novú zbraň s novými schopnosťami, no a tiež novú možnosť prekonávania prekážok a riešenie hádaniek. Ohnivá forma dokáže páliť pavučiny a vysoko skákať (aj keď kamera by v tomto ohľade mohla byť viac nápomocná v tom, kam sa dá vyskočiť). Vďaka bleskovej zas viete využívať vzdušné prúdy a dostať sa na horšie dostupné miesta. Force je zameraná na silu v boji a tiež chodenie pod vodou. No a Stasis hovorí sama za seba, teda dokáže dočasne zastaviť veci, čo opäť pomáha v boji, ale aj dostať sa tam, kde to predtým nebolo možné.

Hollow formy si odomykáte progresom a ak ich už máte, môžete sa medzi nimi prepínať, no musíte si uvedomiť, že nefungujú vždy a napríklad pod vodou si ohnivú neaktivujete. Keďže má každá forma vlastnú zbraň, prichádza aj s vlastným setom útokov, ktoré si musíte osvojiť, čo už súbojový systém naozaj slušne spestruje oproti tomu, čo ponúka základ. Síce je princíp útokov rovnaký, ale prakticky s päticou rozdielnych zbraní. No a to isté platí aj pre progres hrou. Už od začiatku budete bežne vo svete narážať na lokality, kde je viac ciest, no niektoré sú pre vás zatiaľ nedostupné. Môžu viesť k ďalším bossom alebo len na skryté miesta, kde môžete niečo získať, či niekoho zachrániť.

Celkovo Darksiders III narába so svojím svetom veľmi zaujímavo a vlastne pozostáva z akýchsi hubov, odkiaľ sa vetvia pomerne lineárne (aj keď stále s odbočkami) cesty na konkrétne miesta. Svet je lineárny a aj vetvený zároveň, pričom aj keď sa vrátite na už prejdené miesta, tak len kvôli tomu, aby ste sa odtiaľ dostali niekam, kam to predtým nešlo. Dizajn sa pohybuje od zničeného mesta, cez rôzne podzemné tunely, pavúčie diery, peklo, až po chrámy, takže niekde sa vám svet páči viac, inde menej. Záleží od vkusu. Problémom sveta sú však loadingy, ktoré prídu vždy, keď z takéhoto „hubu“ prebehnete na jednu z lineárnych ciest alebo naopak. Kazí to tempo a aj dojem z dotiahnutia hry, keď všetko na chvíľku zamrzne, aby sa načítala ďalšia časť sveta pred vami. O to horšie je, ak nejakou častou len prebehnete a máte tri takéto loadingy v jednej minúte. Prípadne keď na takomto nešťastnom mieste bojujete.

Každá časť sveta má vlastných nepriateľov, takže sa nemusíte báť, že by ste neustále stáli proti tým istým. Líšia sa navyše aj typmi. Niektorých dokážete kosiť aj viacerých naraz, inokedy si musíte dávať poriadny pozor, aby ste neskončili mŕtvi po pár úderoch. Veľmi záleží na tom, kto proti vám stojí. Aj bez ohľadu na to však súbojový systém v trojke prešiel zmenou smerom k Dark Souls sérii, kde to už bez uhýbania jednoducho nedáte a neustále si musíte strážiť pozíciu a uskakovať. Zameranie na konkrétneho nepriateľa by síce mohlo byť vyriešené inteligentnejšie, ale dá sa na to zvyknúť. Musíte si strážiť život, vhodne ho dopĺňať a presne útočiť, aby ste rozrazili obranu či uštedrili čo najsilnejší úder.

Ak totiž zomriete, nečaká vás nič príjemné. Checkpointy sú vo svete pomerne ďaleko od seba, takže vás niekedy čaká aj poriadna „štreka“, aby ste sa dostali tam, kde ste zomreli. Na tomto mieste vás navyše čaká balík duší, ktoré ste pred smrťou stratili. Aspoň v tomto ohľade to nie je až na takej úrovni ako Dark Souls, čo by fanúšikovia prvých dvoch Darksiders hier asi neocenili. Checkpointy okrem toho plnia aj ďalšie funkcie. Je to miesto na rýchle cestovanie po svete, teda z jedného checkpointu sa viete prepraviť na iné, ktoré ste už objavili. No taktiež tu nájdete obchod. Duše slúžia ako platidlo pre Vulgrima. Buď ho nimi nakŕmite a získate skúsenostné body, alebo za ne nakúpite vylepšenia a predmety, či už na liečenie, alebo na posilnenie útokov či obrany priamo v boji, čo sa neraz hodí a mali by ste si čo najskôr osvojiť prácu s inventárom.

Skúsenostné body môžete investovať do troch vetiev. Buď si zlepšíte zdravie, základné útoky, alebo špeciálne útoky. Pod ne spadá aktivovanie hnevu, čo predstavuje slabšiu formu špeciálnych útokov, no rýchlejšie sa dopĺňa. Silnejšou formou je Havoc, na ktorý si však viac počkáte, no Fury zmení na skutočnú beštiu, ktorá trhá všetko navôkol. Vylepšovať si viete aj samotné zbrane, na čo musíte zbierať materiály a vylepší vám ich váš starý známy Maker. Navyše záleží aj na tom, ako vlastne hráte, takže sa toho snažte plniť čo najviac a taktiež tam choďte čo najčastejšie, aby ste nepremeškali žiadne vylepšenie, ktoré pre vás môže Ulthane pripraviť.

A kým to všetko zatiaľ znelo veľmi dobre, v Darksiders III je aj niečo, čo veľmi kvalitnú hru sťahuje tak veľmi dolu, že si to vlastne ani nezaslúži. Je tu množstvo nepríjemných bugov, ktoré celý kladný akčný zážitok veľmi zhadzujú. Samozrejme, môžete hru celú dohrať a nezažijete nič vážnejšie. No môže sa stať aj to, že hru dohrať nebudete môcť kvôli jednému z mnohých hlúpych game-breaking bugov, ktoré vám ju rozbijú, zničia vám uloženú pozíciu a podobne. Jeden bug vám môže preskočiť predelovú scénu, ďalší zase spôsobí, že sa hra z nahrávacej obrazovky už nikdy nepreberie. V lepšom prípade hru vypnete, zapnete a úspešne vám načíta aspoň poslednú pozíciu. V tom horšom môžete skončiť ako ja a musíte začať odznova. Je až neuveriteľné, v akom zlom stave vaša hra môže a vlastne ani nemusí byť.

Okrem toho ale technická stránka nie je až taká zlá, aj keď na grafike napríklad vidieť, že THQ Nordic majú k najbohatším vydavateľom ešte ďaleko. Darksiders III nevyzerá najlepšie, ale ani najhoršie. Znie však veľmi dobre, za čo vďačí veľmi slušnej hudbe a najmä výbornému dabingu, kde exceluje hlavne Cissy Jones (známa z Firewatch) ako Fury. Postave dodáva hĺbku a je zábavné sledovať jej prerod v podaní tejto herečky. Skvelý je aj dizajn monštier, hlavne bossov, kde síce súboje sú o tom, aby ste do nich bili toľko, koľko sa do nich zmestí, no aj tak je každý inou výzvou s inou taktikou, ktorej sa musíte prispôsobiť a naozaj skvele vystihujú podstatu týchto hriechov. Je tu toho naozaj veľa, čo by ste si na Darksiders III mohli zamilovať, no je tu toho aj veľa, čo vás môže privádzať do zúfalstva. Ak ste fanúšikmi, choďte do toho. Ale buď počkajte na opravné patche, alebo sa obrňte poriadnou dávkou trpezlivosti a nezabudnite ani na modlitbu za to, aby sa práve vám aspoň tie najhoršie bugy vyhli. Toto je totiž pre niekoho snáď aj deviatková hra, pre iného zas padá aj pod 5 a najhoršie na tom je, že to všetko je len o náhode.