Viem pochopiť, keď niekto tejto hre udelí štvorku. Rovnako dokážem pochopiť aj hodnotenia, ktoré siahajú až k desiatkam. Remedy sa možno snažili vytvoriť hru pre každého, no Sam Lake rozhodne nenapísal hru pre každého. Nenapísal hru, ku ktorej si sadnete večer, keď prídete z práce, aby ste si oddýchli a na chvíľu vyčistili hlavu. Tu to jednoducho nejde a práve hlava je to, čo vám pri hraní musí fungovať na plné obrátky. Niekto vám počas dialógu či prestrihovej scény zazvoní pri dverách, vy odbehnete, no už ste v tom momente mohli stratiť dôležitú časť príbehu, ktorý je až nečakane komplexný a možno by som takto hneď na úvod aj prehlásil, že je tým najlepším, čo doteraz Sam Lake napísal.

Pritom v úvode tak príbeh možno ani nepôsobí. Stretávame tu Jesse Faden, ktorá filozofuje o podstate sveta okolo seba a o tom, ako svet okolo nás vlastne vnímame. Jesse pôsobí ako obyčajná mladá žena, no už od začiatku vám na nej niečo nesedí. Rovnako ako by vám niečo nesedelo na komkoľvek inom, kto by sa rozprával sám so sebou. Jesse trápi niečo z minulosti, no zároveň Jesse nie je sama. Prichádza do tajomnej budovy niekde v New Yorku, aby tam odhalila niečo, čo ju máta už dlho. No ani sama netuší, koľko tam toho zistí sama o sebe.

Čo je vlastne úlohou Federálneho úradu pre kontrolu? To sa budete sami seba pýtať veľmi dlho a Control vám bude zo začiatku dávať len kryptické odpovede. Pravdou ale je, že hra neskrýva množstvo inšpirácií v kultových dielach hlavne z televíznej obrazovky. Úlohou úradu je totiž skúmanie paranormálnych javov a ak je to potrebné, tak aj zasahovanie v prípade takýchto udalostí. A čo sa týka tých seriálov, Akty X z toho priam kričia. Rovnako aj Fringe, ktorého inšpiráciu bolo cítiť už v hre Quantum Break. No a, samozrejme, je tu veľa Lyncha. Sam Lake dokonca vytvoril lepšiu „lynchovinu“ ako sám Lynch.

Veci pre Jesse eskalujú veľmi rýchlo. V jednom momente je len obyčajnou ženou pátrajúcou po odpovediach, v druhom je riaditeľkou celého Úradu. Pravdou je, že nie úplne úmyselne. Úrad samotný totiž nie je bežnou vládnou inštitúciou a jeho pravidlá sú, povedzme, dosť svojské. V momente, keď sa Jesse chopí služobnej zbrane predchádzajúceho riaditeľa, sa sama dostáva na jeho miesto. Hra to veľmi sympaticky rieši množstvom detailov, keď napríklad jej portrét ako novej riaditeľky uvidíte na stenách po celej budove, lebo tu sa mnoho vecí deje tak akosi samo. Úrad je prepojený na riadiaciu radu z inej dimenzie a to je ďalšia entita, ktorú musíte spoznať a pochopiť jej úlohu.

Vpred príbehom vás posúva pomerne pestrá paleta postáv. S niektorými interagujete priamo a dokonca tu máte aj rozšírené možnosti dialógov. Totiž to, že okolo vás prebieha kríza ohrozujúca celý svet, nie je dôvod na to, aby ste si nesadli za stôl a neskúsili z niekoho dostať informácie o veciach navôkol. Informácie o svete však dostávate aj z rôznych vízií, zo záznamov vedúceho vedca, no je tu aj veľmi zaujímavá postava fínskeho údržbára, s ktorým zažijete aj jednu veľmi zaujímavú misiu. No a nebola by to Remedy hra, ak by množstvo ďalších detailov a zaujímavých informácií neobsahovala v podobe materiálov, zápiskov, nahrávok a ďalších predmetov skrytých kade-tade po leveloch.

Aby som to skrátil a uzavrel, Control boduje hlavne príbehom, no nie je to jednoduchý a lineárny príbeh. Musíte mu naozaj venovať svoju pozornosť a musíte sa snažiť zbierať informácie o ňom aj mimo vašej hlavnej cesty vpred. Vtedy sa o ňom dozviete najviac a taktiež sa doň dokážete najviac ponoriť, pričom odhalíte aj nečakané spojenia s inými hrami. Navyše ani dokončením hlavnej príbehovej línie nie je celkový príbeh hry úplne dokončený a stále vám tu tak zostáva priestor na ďalšie odhaľovanie. Pozitívom podľa mňa osobne je aj to, že vám hra príbehové detaily nedáva na striebornom podnose, ale počíta s tým, že viete pohnúť hlavou a niektoré súvislosti si domyslieť.

Control presne nasleduje v štýle predchádzajúcich Remedy hier a opäť je tu akýsi seriálový aspekt, aj keď inak poňatý ako v predchádzajúcich hrách. Hlavných misií je 10 a každá je akousi epizódou, pričom filmové prvky do hry vstupujú v podobe nahrávok, ktoré tu sledujete. Tie sú hrané a nie v engine hry. No a rovnako je Control akčnou hrou, kedy je príbeh rovnako dôležitý ako hrateľnosť. Občas hrá prvé husle jeden aspekt, potom zas druhý. Namiešané je to veľmi dobre a stále pred vás hra dávkuje niečo nové a niečo zaujímavé.

Lenže aj ten akčný aspekt je tu pomerne netradičný a z niektorých pohľadov môže byť najslabším článkom hry. Už som spomenul služobnú zbraň, ktorú Jesse v hre získa. A tá je vlastne vaša jediná zbraň, akú v hre budete mať. Je to pištoľ, ktorá je taktiež previazaná na astrálnu rovinu a vďaka tomu dokáže meniť svoje podoby, takže raz strieľa ako pištoľ, potom zase ako automat či brokovnica a podobne. Efekty sú tu tak rôzne, no problémom pre mňa osobne bolo, že to časom pôsobilo monotónne, lebo jednoducho stále v rukách držíte tú istú pištoľ, aj keď z nej vychádzajú rôzne druhy striel. Možno Remedy mali skúsiť výraznejšie obmieňať nielen efekty, ale aj tvary.

V mojom prípade to skončilo tak, že som získal niekoľko podôb zbrane, no nakoniec som tak či tak až do konca hry išiel len s dvomi, ktoré mi najlepšie sadli a ostatné som ignoroval. Postupne navyše v hre zbierate rôzne materiály, prostredníctvom ktorých môžete svoju zbraň postupne vylepšovať a taktiež jej pridávať sloty na vylepšenie rôznymi modmi. Mody používate vždy na daný režim zbrane, takže napríklad automatický režim spravíte presnejší a brokovnicový režim zas silnejší. Mody prichádzajú postupne v silnejších kategóriách, takže kým v úvode hry vám padne presnosť najnižšieho levelu, ku konci už nájdete takýto mod levelu 4.

Niekedy v začiatku vývoja Control možno bol nápad vystavať hru na koncepte príbuznom s Quantum Break a isté podobnosti sa tu poprieť nedajú. Totiž aj tu hlavná postava dostane špeciálne schopnosti, ktorými si môže pri boji pomáhať. A kým Quantum Break bol postavený na schopnostiach ovládania času, tu je ich ponuka pestrejšia. Základom je telekinéza, takže dokážete používať predmety vôkol seba na útok jednoducho tým, že ich hodíte po nepriateľoch. Postupne získate aj levitáciu, takže Jesse dokáže prekonávať prekážky, aké by bežne nedokázala. Je tu aj štít vychádzajúci z telekinézy, kedy sa Jesse obklopí sutinami, ktoré ju dočasne chránia pred útokmi. No a poslednou schopnosťou je ovládnutie mysle vašich nepriateľov.

Základné atribúty Jesse spolu s jej špeciálnymi schopnosťami dokážete taktiež postupne levelovať a Jesse navyše viete tiež vybaviť hneď niekoľkými modmi. Nie je to žiaden komplexný RPG mechanizmus, no hrateľnosť to spestruje a taktiež si môžete vybrať takú cestu hrou, aká vám vyhovuje. Dokonca v tom Remedy zašli až tak ďaleko, že hru dokážete prejsť bez toho, aby ste získali všetky schopnosti. Môžete sledovať záverečné titulky a pritom ste ani len nešli okolo miesta, kde získate ovládnutie mysle. To všetko pritom vychádza z unikátneho dizajnu hry, ktorý je ďalšou vecou, ktorou Remedy zabodovali.

Hra sa odohráva v budove nazvanej Najstarší dom a aj táto budova je prepojená na ďalšie dimenzie. Ak máte radi Doctor Who, predstavte si ju ako vnútro TARDIS. Neustále sa mení a hlavne je zvnútra väčšia. Toto umožnilo autorom vytvoriť v prostredí 3D akcie koncept podobný 2D metroidvania hrám. Teda máte pred sebou nejaké miestnosti a koridory, ktoré sú však veľmi členité a navyše si postupne otvoríte priestor aj tam, kam to predtým nešlo. Buď vás tam posunie príbeh, alebo aj schopnosti a nové možnosti. Z hľadiska hrateľnosti to pôsobí výborne, nehovoriac o tom, aké parádne scény si pre vás autori pri zobrazení nestability herného sveta pripravili. Zároveň sú prostredia naozaj pestré.