THE SUICIDE OF RACHEL FOSTER |
THE SUICIDE OF RACHEL FOSTER |
V čase vydania Gone Home sa hráči rozdelili na dva tábory - jedna skupina hru milovala, druhá na nej nenechala jedinú nitku suchú. Nenáročné adventúrenie v podobe walking simulátorov rozbúrilo pokojné hladiny hardcore hier a prinieslo do príbehových dobrodružstiev zábavu, ktorá nekladie príliš vysoké nároky na herné skúsenosti, avšak dokáže zapôsobiť atmosférou. Nie príliš dlhá herná doba síce zvádzala k dileme, či to stojí za to a ide o hry v skutočnom slova zmysle. Áno, ide. Často nám kratšie príbehy vyvažovalo skvostné ponorenie sa do nich.
Mali sme ich hneď niekoľko a stačí spomenúť len pre mňa osobne najlepšiu dvojicu: Firewatch a The Vanishing of Ethan Carter. Podarí sa preraziť novinke od uznávaného tvorcu adventúr v starom štýle, nemeckého Daedalicu? Treba priznať, že hneď úvod ma presvedčil len a len o tých najväčších ambíciách skúsených vývojárov. Nielenže sa The Suicide of Rachel Foster snaží navodiť atmosféru filmového The Shining, ale je dej, hoci je zasadený do prvej polovice 90.rokov, sa odohráva v priestoroch, kde čas zastal pred desiatimi rokmi. Čo je dnes lukratívne a príťažlivé obdobie. Doslova vražedná kombinácia. A napriek pesimistickým obavám to funguje, hoci niekedy to až príliš citeľne zaškrípe ako vŕzgajúce pánty otvárajúcich sa dvier rodinného dedičstva, ľudoprázdneho hotela, ktorý vyžaduje nutnú rekonštrukciu.
Hlavnou protagonistkou je Nicole Wilson. Žena, ktorá bojuje za svoje práva a svoju silu dáva niekedy až príliš energicky a feministicky najavo. Po desiatich rokoch sa vracia do rodinného a dnes už opusteného hotela. Nik z jej príbuzných už nežije, obaja rodičia skonali, otec a astrofyzik Leonard len nedávno a na Nicole je, aby sa vrátila do svojho domova a navždy sa ho zbavila. Vybaviť posledné formality, podpísať všetky papiere, dohodnúť sa s právnikom a následne môže hodiť minulosť úspešne za hlavu. Lenže cestu jej skríži snehová búrka, ktorá obráti plány hlavnej hrdinky naruby. Nielenže sa ocitne sama v hoteli, kde musí stráviť niekoľko nepríjemných dní osamote, ale zároveň ju vynárajúce spomienky z minulosti dostanú do tvrdej konfrontácie s jej životom.
The Suicide of Rachel Foster v žiadnom prípade nie je horor. Nebude vás tu naháňať žiaden duch, hotel nebol postavený na indiánskom pohrebisku. Ale ponúka napínavé momenty, takže budete v napätí prechádzať opustené priestory za sprievodu nepríjemne mrazivých ruchov. Neraz sa otočíte na vŕzganie alebo buchot, prekvapí vás tieň: ale to sa len víchrica pohráva so stromami. Nicole sa sem nechcela vrátiť. Nemá chuť a silu tráviť čas na mieste, ktoré ju pred desiatimi rokmi poznačili na celý život. Po tom, čo jej otec zviedol Rachel Foster, kamarátku Nicole, ktorá zostala tehotná a následne spáchala samovraždu, utiekla z domova a nechce mať nič spoločné nielen s rodinou, ale ani jej dedičstvom. Nepríjemné spomienky sú ťaživým bremenom, ale žiaľ sa objavujú len veľmi sporadicky bez akejkoľvek intímnejšej interaktivity. Smrť trpko zasiahla obe rodiny a ako to napokon v skutočnosti bolo, či Rachel spáchala samovraždu alebo nebodaj možno stále žije, kto je za jej úmrtie zodpovedný a kto sa ho snažil vytesniť zo spomienok – to sa dozviete počas hrania, pričom o zaujímavé zvraty nie je núdza.
Vašim cieľom je prežiť niekoľko dní, čo činí približne tri až štyri hodiny hrania. Každý z dní je vlastne samostatným questom, kedy musíte splniť jednoduchú úlohu, ktorá pozostáva z prostého nájdenia cesty na vybrané miesto, kde musíte niečo aktivovať. Niekedy to trvá chvíľu, inokedy v útrobách strávite desiatky minút. Prechádzky opusteným hotelom majú niečo do seba a ak sa rozhodnete vnímať prostredie okolo seba bez toho, aby ste neustále bežali dopredu, užijete si. Nie je to síce tak malebné ako pri Dear Esther, veď The Suicide of Rachel Foster sa odohráva výhradne v interiéroch, no jednotvárnosť vás nestihne zdrapiť svojim nudou zoschnutým kýpťom. Ale chcelo by to aspoň nejaký moment prekvapenia, celý hotel pôsobí až na zopár momentov až príliš civilne a obyčajne. Mnoho dverí je zatvorených a v podstate len beháte chodbami, ktoré spájajú prázdne miestnosti.
Interaktivita sa opiera o preskúmanie zopár predmetov, zväčša absolútne nepodstatných a nezaujímavých. Ak aj nájdete nejakú kresbu, vôbec netušíte k čomu sa vzťahuje, nedočkáte sa ani komentáru hlavnej protagonistky. Jediným spojivom s okolitým svetom, ktoré narúša všadeprítomné ticho je Irving z FEMA. Plachý muž dáva na Nicole pozor, vo vybraných momentoch sa prihlási o slovo a prostredníctvom jedného z prvých mobilných telefónov (tzv. tehla vo vrecku) prehovorí zopár viet. Inokedy mu zas Nicole reportuje spozorované skutočnosti alebo si žiada radu, kde nájde napríklad jedlo, ako nahodiť kotol v podzemí a podobne. Vývoj oboch postáv badať, avšak až príliš skokovo a aj nemotorne a nečakane.
Na vybudovanie akéhokoľvek vzťahu medzi oboma postavami po vzore Firewatch to však medzi oboma takmer vôbec neiskrí, hoci tu badať malé náznaky. Príbeh Nicole sa otvára len pozvoľna, zo začiatku nie je ničím zaujímavý. Nepomáha ani niekedy až arogantné vystupovanie plné ženskej hrdosti, ktoré by dovolilo posunúť vzťah čo i len do priateľskej roviny. Neberte to v zlom, avšak aj štandard, kedy žena potrebuje pomôcť, má svoje čaro a kult ženskej osobnosti, ktorá je nezávislá, je prezentovaná možno až príliš umelo a nasilu. Všetko sa dá do pohybu až v poslednej fáze hry, avšak je až príliš neskoro a prerod postáv je možno až príliš umelý. Dabing je teda skôr skromný a je škoda, že dialógov nie je omnoho viac alebo sa aspoň Nicole neozve, nevysvetlí niektoré momenty z minulosti, nekomentuje dianie na obrazovke.
Technickému spracovaniu sa nedá mnoho vytknúť. Po grafickej stránke je The Suicide of Rachel Foster spracovaná výborne, zamrzí len mizivá interaktivita a minimálny počet animácií. Hotel pôsobí pusto a zanedbane, to je výborné, no všetko je až príliš statické. Pri otváraní dverí či tajných priechodov alebo spustení mikrovlnky uvidíte len ruku hlavnej protagonistky ako sa o niečo snaží. Inak nenatrafíte na žiadnu živú bytosť. Zopár záberov na chabé herecké výkony nahraných na video nestojí za reč. Hudobná vložka takmer úplne absentuje, no nevadí to gradovaniu a budovaniu napätia. Omnoho väčší priestor je venovaný zvukovým efektom a napriek tomu, že na vás nič nebude vyskakovať spoza rohov, môžem použitie slúchadiel len a len odporučiť. Priestorový zvuk má svoje čaro.
The Suicide of Rachel Foster nie je klasická adventúra, na akú sme z produkciu Daedalic Entertainment zvyknutí. Táto mierna odbočka od rozhovorov, používania predmetov a ich kombinovania ustúpila pred naratívnym odhaľovaním tajomstiev minulosti. Nie je to na škodu, občas podobný kúsok, pri hraní ktorého sa sústredíte na príbehovú líniu a nemusíte toľko skutočne „hrať“, padne vhod. Škoda len, že The Suicide of Rachel Foster postupne stráca dych a keď už začne dej gradovať, je to všetko príliš narýchlo. V tom Daedalic nespoznávam. Akoby boli finálne nápady neotesane zapracované do inak zaujímavého príbehu s tým, že hru treba silou-mocou vydať. Napriek tomu môžem The Suicide of Rachel Foster zaradiť medzi to lepšie, čo v žánri walking simulátorov nájdete a ak dostanete chuť na príjemne mrazivý príbeh na jeden večer, chybu nespravíte. Len neočakávajte takú skvelú zábavu ako pri Firewatch či The Vanishing of Ethan Carter.
RECENZIE HRÁČOV |
PC
PS4 Xbox One Vývoj: Daedalic Entertainment / ONE-O-ONE GAMES Štýl: Adventúra Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|