WORLD OF TANKS BLITZ |
WORLD OF TANKS BLITZ |
Už ani neviem, v ktorom článku som to písal, ale naozaj bolo pri pohľade na úspech Switchu a všetky tie porty z ostatných platforiem divné, že sa tejto platforme prakticky úplne vyhýbal Wargaming. Dokonca už aj Gaijin si chcel otestovať pôdu na platforme Nintenda (aj keď jeho port Blades of Time dopadol príšerne), no Wargaming nič. Nikto od neho neočakával veľkú konzolovú verziu World of Tanks, Warships alebo niečo podobné, ale World of Tanks Blitz je z jeho portfólia ideálnym titulom pre hybrid od Nintenda. No dlho nič, až sme sa zrazu bez nejakých veľkých ohlásení jedného dňa dočkali vydania.
To je dôležité hneď z niekoľkých ohľadov. Nejde pritom len o popularitu značky či fakt, že to je ďalšia obrovská 3rd-party multiplayerovka na Switchi. Najzaujímavejšie na nej je to, aké rozsiahle crossplatform možnosti totiž ponúka. Primárne je to záležitosť určená pre mobilné zariadenia, ale zahrať si ju môžete aj na PC hneď na niekoľkých platformách, no a teraz sa k tomu pridala konzola. Hráči naprieč týmito platformami môžu hrať spolu aj proti sebe, takže ich je v hre neustále dostatok, aj keď je jasné, že nie všetky platformy to majú priamo v boji rovnaké. Je tu ale možnosť bojovať len s hráčmi, ktorí hrajú s rovnakým ovládaním ako vy.
To sú rozhodne zaujímavé správy pre tých, ktorí hru buď nepoznajú, prípadne ju poznajú len letmo. Ak ju ale hrávate, toto všetko už viete. V tom prípade vás však stále môže zaujať, že Switch verzia neprišla len s crossplatform podporou, ale aj crossprogress podporou. Ak ste teda hrali na mobilných platformách alebo PC, stačí sa vám tu prihlásiť so svojim starým účtom a prenesiete si všetky svoje štatistiky, tanky, hernú menu, jednoducho všetko. A to je vec, ktorú jednoducho treba kvitovať v dobe, keď stále tieto prvky nie sú štandardom, aj keď by už mali byť.
World of Tanks je skôr arkádovo ladená tanková multiplayerovka zameraná na historické tanky z obdobia 2. svetovej vojny a okolo nej. Proti sebe v nej stoja dva tímy tankistov, pričom vzhľadom na zameranie hry je na každej strane 7 hráčov. Tí jednak bojujú o obsadzovanie konkrétnych bodov na mape, ale zároveň aj medzi sebou. K víťazstvu tu tak existujú dve cesty, obe dokážete využívať, aj keď je pravda, že zničenie celého nepriateľského tímu je rýchlejšie a svojím spôsobom aj zábavnejšie.
Osobne si myslím, že sa hry netreba báť, aj ak ste podobné hry predtým nehrali. Nehovorím teraz o jej kvalitách ani nič podobné. Skôr o tom, že samotný herný zážitok je smerovaný k tomu, aby ste doň skočili intuitívne a stačí vám na to len krátky tutoriál. Naučíte sa tu, ako sa pohybovať s tankom, ako strieľať, že musíte čakať na opätovné nabitie a aj na to, kým sa vám otočí hlaveň. Je to síce arkáda, ale nejaké základné reálne princípy tu fungujú, takže si musíte osvojiť aj ovládanie tankov, ktoré zodpovedá tomu, ako by ste očakávali, že sa tank hýbe v realite. Takto málo stačí na to, aby ste sa dostali do svojej prvej bitky s najjednoduchším tankom na najnižšej úrovni, no a potom je to už len na vás, aby ste sa štverali vyššie.
Bohužiaľ, nie všetko je v hre vystavané takto intuitívne a používateľská prívetivosť je pre túto hru neznámy pojem, čo sa týka všetkých rôznych obrazoviek, garáže a neviem čoho všetkého. Hra vám síce množstvo notifikácií a obrazoviek chce vysvetliť a predstaviť, no na niektoré ďalšie veci výrazne zabúda a občas vás tak necháva zbytočne tápať. Vy si chcete v garáži, v nastaveniach, v battle passe, v odmenách a neviem kde všade len rýchlo spraviť svoje a následne sa vrhnúť do ďalšej bitky. Nechcete sa medzi tým všetkým preklikávať, hľadať a skúšať. Nepomáha tomu ani čeština, ktorá je síce kvalitná, ale z nejakého dôvodu tu nie je preložené všetko. Nehovoriac o tom, že samotné menu je naozaj zložito a neprehľadne štruktúrované. Ovládať ho na Switchi inak ako dotykom v handheldovom režime je utrpenie.
Blitz sa orientuje na menej tankov, menšie mapy a rýchlejšie zápasy, čo sa na Switchi hodí. Jedna vec tu ale rýchla nie je, a to postup. Nájdete tu okolo 4 stovky rôznych strojov a tie sa delia do tierov/úrovní, ktorých je celkovo 10. Silnejšie a lepšie tanky nájdete vo vyšších úrovniach, pričom práve vyššie vám otvoria aj hodnotené a realistické zápasy. V úrovniach sa posúvate pomocou výskumu v technologických stromoch, na čo potrebujete zbierať skúsenostné body a hernú menu. Istým spôsobom sa tak dá povedať, že aj nižšie úrovne sú ešte stále tutoriálom, kedy toto všetko zbierate a zlepšujete sa v hre, učíte sa taktiky, mapy a podobne.
Pre mnohých ale môže byť problémom to, že je progres vpred naozaj dosť pomalý, čo je, samozrejme, odraz free to play modelu. Na takmer všetko si u síce viete zarobiť hraním, ale potrvá to poriadne dlho. Ak čakať nechcete, môžete vytiahnuť peňaženku, zaplatiť si prémiový účet, prípadne rovno battle pass, z ktorého sa vám po odohraných bitkách budú sypať odmeny. Osobne si však myslím, že je progres trochu príliš pomalý a celkovému dojmu nepomáha ani to, že vám hra často tlačí pod nos, že o niečo prichádzate, ak neplatíte, najmä v battle passe. Tento štýl nemám veľmi rád.
Pomaly ale postupujete, prípadne si zaplatíte a skôr sa dostávate k lepším a silnejším tankom. Má pre vás tak väčší zmysel všímať si ich delenie do tried, ktoré sú tu štyri: ľahké, stredné a ťažké tanky, ktoré sú doplnené stíhačmi tankov. Každá trieda má v boji inú rolu, iné výhody a aj nevýhody. Navyše sa tanky výrazne líšia aj v rámci tej istej triedy, takže napríklad dva ťažké tanky ponúknu rozdielne herné zážitky, čo treba kvitovať. Líšia sa totiž v 6 základných parametroch, ako rýchlosť, pancier, HP a podobne. Môžete si tak presne nájsť stroje, ktoré vyhovujú vášmu hernému štýlu a tomu, ako chcete hru hrať. A to dokonca aj podľa toho, ktorým národom „fandíte“.
Stroje si totiž sprístupňujete v rámci národných technologických strojov, ktorými napredujete od najnižšieho po najvyšší stupeň a neraz aj v celej šírke všetkých dostupných tried. Nechýbajú tu silne zastúpené národy, ako USA, Nemecko, Sovieti a Británia. Čína, Japonsko a Francúzsko pôsobia dosť chudobne a ponúkajú menej strojov. No ak by ste chceli napríklad československý strom a iné národy, nenájdete ich tu. Je tu len pár tankov vyzbieraných z rôznych národov, ktoré sú zaradené do európskeho stromu, no ten je naozaj veľmi chudobný.
V stromoch však neskúmate len ďalšie tanky, ale aj ich postupné vylepšenia, vďaka čomu sa v boji stávate silnejšími, no vždy vás matchmaking dáva proti rovnakým úrovniam, takže sa nemusíte báť, že proti jednotke pôjde desiatka. Na konkrétnych tankoch si už potom môžete vylepšovať aj vybavenie, muníciu, spotrebné doplnky (napríklad zvýšenie výkonu motora, balíček na uhasenie požiaru...), prípadne vzhľad, ak sa chcete vybaviť nejakým maskovaním, pričom hra okrem bežných vzorov ponúka aj vzácne. No a vylepšujete si aj posádku, a to pre každú triedu, keďže práve posádka vám v boji dáva ďalšie bonusy a vy si vyberiete, ktoré sa vám hodia. Môže to byť rýchlejšie obsadenie bodov, presnejšie mierenie, zvýšenie priebojnosti, zlepšený dohľad a podobne. Je tu toho veľa a hre to veľmi pekne pridáva na hĺbke, no zároveň sú to ďalšie veci, ktoré sú tu veľmi pomalé a za ich zrýchlenie si môžete zaplatiť.
Samotné boje sa veľmi líšia vzhľadom na mnohé faktory. Jedným z tých hlavných sú mapy, ktorých hra ponúka 18 a sú veľmi pestré z hľadiska prostredia, terénu, veľkosti aj počasia. Narazíte tu na mestá, púšť, zasnežené krajiny, ruiny hradu a ďalšie, pričom variabilitou naozaj potešia a vyžadujú si od vás ich znalosť a aj rozdielne taktiky. Ďalším faktorom je samotný matchmaking a ten už nie je úplne ideálny. Úrovne síce vyberá vyrovnane, no pre hráčov to už tak neplatí a v tímoch sú neraz veľké rozdiely. Občas si až pripadáte, že hráte s botmi. Nepomáha ani absencia komunikácie v tíme.
Boje sú ale zábavné aj napriek týmto neduhom a dokonca by som povedal, že sa viac bavím pri hraní nižších a stredných úrovní ako pri tých vysokých. Dostanete síce silnejšie a lepšie vybavené tanky, ktoré toho viac vydržia, ale akosi trochu chýba tá zábava. Pri mnohých z týchto bitiek som sa prichytil, ako sa viac bavím napríklad mapou ako samotným hraním. Zato k takému Vickersu Mk. F z úrovne 1 som sa vracal aj neskôr, keď už som mal dostupné lepšie tanky. Stredné úrovne si zachovávajú zábavnosť týchto nižších, no zároveň sú už aj samotné tanky komplexnejšie a zaujímavejšie. V každom prípade si však boje zachovávajú aj výraznú strategickú zložku a celý tento mix na Switchi stále funguje. Skrývate sa za sutinami, pomaly vykukujete, zamierite v snajperskom režime a vystrelíte.
Už trošku nefunguje audiovizuál, ktorý jasne vychádza z mobilných koreňov, no mám dojem, že by Switch zvládol ešte o trošku lepšiu grafiku a rovnako aj zvuky. V garáži sú síce modely tankov pekné, no priamo v boji už slabšie. Rovnako mapy nepôsobia vizuálne práve najlepšie. Na druhej strane je to ale asi hra na istotu, aby Wargaming bez väčších problémov dosiahol 1080p na TV a 720p v handhelde pri pevných 30fps. Ten spomínaný zvuk nie je práve zlý, v rámci mobilných hier vyniká, no na konzolovom poli to až tak nezaujme. Hudba je tu však fajn a rovnako aj české hlásenia vašej posádky, aj keď sa veľmi skoro stanú veľmi repetitívne.
Nakoniec je to tak pre World of Tanks Blitz poctivá sedmička a výhodou v prípade takýchto hier je to, že to nie je konečná známka. Wargaming hru bude posúvať ďalej, vylepšovať, pridávať nový obsah a snáď aj meniť k lepšiemu. Základy tu však sú veľmi dobré, plná crossplay podpora je skvelým krokom a poteší napríklad aj zakomponovanie pohybového mierenia, ktoré z vás spaví obávaného súpera. Ak teda máte radi akciu, historickú techniku a multiplayerovky, oplatí sa vyskúšať. Koniec koncov, je to zadarmo.