Je to už nejaký ten piatok, čo svetlo sveta uzrel posledný Commandos. Séria sa do hernej histórie zapísala hrubým písmom tým, že priniesla nový žáner – taktickú realtime stratégiu a v podstate až donedávna v tomto žánri nemala veľa konkurencie. Je až podivuhodné, že taký obľúbený žáner sa dokázal dlhú dobu vyhýbať väčšej pozornosti herných vývojárov, a to až do roku 2016, kedy nám ako blesk z jasného neba priniesli Mimimi Production svoj Shadow Tactics: Blades of The Shogun. Nadšené ohlasy hráčov boli znamením, že o „Commandos hry" tu je stále obrovský záujem a viacerí vývojári si uvedomili, že je tu diera na trhu, ktorú treba zaplniť. Tohto roku nám autori Shadow Tactics priniesli aj tretí diel Desperados, ktorý svojimi kvalitami nijako nezaostáva. Takže feudálne Japonsko a divoký západ sme tu už mali. Je čas na návrat do druhej svetovej vojny, ktorý nám teraz pre zmenu prinášajú Alter Games.

Partisans 1941 sa snaží naviazať na tichý postup malého tímu za nepriateľskou líniou hemžiacou sa nacistami. Od svojho vzoru si berie to najlepšie, čo charakterizovalo žáner a zároveň prináša do hrateľnosti nové a svieže nápady. V hre sa chopíte velenia partizánskej jednotky na východnom fronte, ktorá vedie guerillovú vojnu voči nemeckým okupantom. Ste tak svedkami jej sformovania, postupne naberáte nových členov a organizujete ich každodenný život, ktorý okrem bojových misií zahŕňa aj obstarávanie proviantu a iných zásob alebo nemenej dôležitú správu tábora ukrytého v divočine.

Práve správa partizánskeho tábora je prvou zaujímavou novinkou. Jednotlivé misie sa odohrávajú s odstupom niekoľkých dní, počas ktorých posielate členov jednotky na záškodnícke akcie, zháňať zásoby, muníciu a zbrane, alebo šíriť propagandu medzi domáce obyvateľstvo. V samotnom tábore postupne staviate a vylepšujete budovy, ktoré sú pre odboj nevyhnutné. V poľnej nemocnici sa liečia partizáni, ktorí utrpeli ťažšie zranenia (tie majú reálny vplyv na ich bojaschopnosť) a taký kurník alebo lovecký posed zas zabezpečujú prísun potravy, ktorá ovplyvňuje morálku mužstva. Okrem potravín zhromažďujete tiež zásoby, z ktorých vyrábate improvizované výbušniny alebo zlepšujete štatistiky jednotlivých zbraní. Celkovo je správa tábora vítaným prvkom, ktorý rozširuje hrateľnosť.

Samotný príbeh síce nie je ničím výnimočný, no popri všetkých tých vylodeniach v Normandii, ktorých sme boli v hrách svedkami mnohokrát, pôsobí formovanie vlastnej partizánskej jednotky od úplného začiatku celkom originálne. Postavy sú vcelku zaujímavé, aj keď väčšiu hĺbku v charakteroch nenájdete. Každý partizán sa líši nejakou viac alebo menej užitočnou schopnosťou. Ide ale prevažne o známe archetypy: hrdina s nožom, medik, zlodej ktorý odvádza pozornosť, špecialista na boj na diaľku a podobne. V praxi však tieto schopnosti veľkú úlohu nehrajú, keďže postavy sú väčšinou všestranné, len špecialisti sú vo svojej úlohe omnoho efektívnejší.

Za zmienku stojí taktiež levelovanie a strom schopností. Postupne si u každého partizána odomykáte bonusy pre konkrétny typ zbrane, nové schopnosti, alebo zvyšujete efektivitu pri liečení, v boji nablízko a podobne. Ide ale o veľmi príjemné spestrenie hrateľnosti, ktoré dodáva hre väčšiu hĺbku. Spomenúť treba aj anglický dabing, ktorý síce nie je zlý, ale z nejakého dôvodu partizánom na východnom fronte chýba akýkoľvek náznak ruského prízvuku, čo hlavne zo začiatku pôsobí prinajmenšom podivne.

Ďalšou kladnou novinkou je samotný systém boja. V Commandos ste mali možnosť obsluhovať strelné zbrane priamo vy, alebo ste umiestnili vojakov do statických pozícii, kde dokázali pokryť len úzke zorné pole (avšak často až s prehnanou efektivitou). V Desperados 3 ste odkázaní len na ručné mierenie alebo na plánovanie rýchlej akcie. Partisans idú ale vlastnou cestou. Členov jednotky viete poslať do krytov, odkiaľ sami kontrolujú bojisko. Ich efektivita, presnosť a šanca na zásah ale závisí od zvolenej zbrane, špecializácie jednotlivcov na určitý typ zbraní, vzdialenosti od nepriateľa a morálky alebo zranenia. V konečnom dôsledku tak ide o veľmi zábavný mix faktorov a vaša príprava na prestrelky je kľúčová, lebo zlé rozhodnutie vie rýchlo obrátiť karty v prospech nepriateľa.

Bohužiaľ, presným opakom zábavného otvoreného konfliktu je nudný kradmý postup, ktorý však najviac charakterizuje tento žáner. Nejde ani tak o to, že by na ňom bolo niečo vyslovene zle, ale je taký nemastný-neslaný, čo sa o Desperados a Shadow Tactics určite tvrdiť nedá. Pohybujete sa z krovia do krovia, nožom po jednom likvidujete nacistov, prípadne si kedykoľvek spomalíte čas a odstránite naraz viacerých. Umelá inteligencia je veľmi nepredvídateľná, avšak v zlom zmysle. Nepriatelia niekedy nepočujú prestrelky za prvým domom, inokedy reagujú na nepatrné detaily. Ak vás spozorujú, nemáte fakticky žiadnu šancu na útek, pretože vás prenasledujú po celej mape a bežia priamo po vašich stopách ako lovecké psy, takže sa nikde neskryjete.

Z toho tiež vyplýva azda najväčšie negatívum celej hry, ktoré mi spôsobovalo nespočetné frustrácie – nahrávacie časy. Rýchle nahratie hry občas trvá aj desať sekúnd, čo je pri tomto žánri neprijateľné. Presun hry na SSD ho zrýchlil len nebadane, ak vôbec. V porovnaní s Desperados a Shadow Tactics kde bol ,,quick save/quick load“ prezentovaný ako súčasť hrateľnosti je to veľká škoda.

Ďalším veľkým neduhom hry sú dvere. Áno, čítate správne. Obyčajné dvere sú najväčším nepriateľom partizána. Otvárate ich síce obyčajným kliknutím myšou, ale partizán ich otvorí, zavrie, zasa otvorí a keď ho konečne pošlete do budovy, buď sa mu zabuchnú pred nosom, alebo ich odignoruje a veselo obehne celý dom k inému vstupu. Netreba dodávať, že vás tak skoro vždy spozorujú a vy môžete zasa nahrávať hru a trieskať si hlavu o stôl. Čerešničkou na torte je potom fakt, že po nahratí hry sa všetky dvere zatvoria a úplne tak zmiznú napríklad pasce, ktoré ste do nich strategicky umiestnili. Okrem dverí je veľmi zmätočná aj samotná orientácia v interiéroch a kliknúť správne na skriňu, v ktorej sú zásoby, chce často veľkú dávku trpezlivosti.

Čo sa týka technického stavu, ten nie je ani zďaleka ideálny. Na nižšom hernom notebooku s GTX 1060, i7-7700 HQ a 16 GB RAM som sa pohyboval okolo 35 FPS a na niektorých rozsiahlejších mapách padalo snímkovanie aj na 20, čo už je na hranici hrateľnosti. Grafických nastavení na výber máte len pár a tak neostávalo nič iné, len sa s tým zmieriť.

Keď už som spomenul mapu, výhrady mám aj k prostrediu. Graficky hre nie je veľmi čo vyčítať, avšak rozmanitosť úrovní je veľmi malá a začne vás nudiť už po niekoľkých misiách. Neprospieva ani fakt, že väčšina animácií efektov je dosť fádna a napríklad taká explózia vlaku, ktorý máte za úlohu vyhodiť do vzduchu, je odprezentovaná len formou statického obrázku na konci.

Partisans 1941 do svojho žánru v konečnom dôsledku prináša najmä dlho očakávaný návrat do druhej svetovej vojny. Správa partizánskeho tábora a šikovne vymyslený otvorený boj sú zaujímavou novinkou, avšak nudný tichý postup, ktorý je nosným pilierom žánru, monotónne prostredie a technické neduhy zanechajú trpkú chuť na jazyku. Ak však máte Shadows Tactics a Desperados 3 prejdené skrz-naskrz a zvyknete spávať s baretom na hlave a nožom pod vankúšom, Partisans 1941 vás určite dokáže zabaviť. Aspoň na čas, kedy nám Mimimi Production prinesú ďalší klenot, na ktorom už pracujú.