Desať rokov trvalo, kým sa dostal port  El Shaddai na počítače. Pôvodná hra vyšla len na Playstation 3 a Xbox 360. Dosť zapadla, ale vyhrabala sa na svetlo sveta, aby opäť zažiarila. Dobové recenzie boli totiž vysoko nadpriemerné a hráči si hru obľúbili. A to najmä pre jej vizuálnu stránku a autorský odkaz.

Japonský dizajnér Sawaki Takeyasu, ktorý pracoval na legendách, ako Devil May Cry, Steel Battalion, Okami alebo Fatal Frame: Mask of the Lunar Eclipse, si v roku 2011 strihol sekačku, ktorá sa v mnohom odklonila od iných hier. Ostala svoja, niesla si posolstvo a my to teraz vieme zhodnotiť aj v rámci toho, ako obstála v skúške časom.

Veľkou výhodou je zvolená grafická stránka, ktorá nemá šancu zostarnúť – už vo svojej dobe bola celkovo iná a nedá sa porovnávať s inými titulmi. Pomáha si štylistikou a jednoduchosťou. No zároveň ponúka nádherné až snové pohľady, ktoré vedia ponúknuť nášmu vnímaniu čosi viac než je bežné. Najlepšie sa vyníma grafický štýl v dvojrozmernej rovine, pomáhajúc si rôznymi tieňmi a efektmi. El Shaddai má dušu, čo je príhodné, pretože dej je doslova božský a pracuje s našou vierou a náboženstvom.

Hra vychádza z knihy Henochovej – čo je apokryf, biblický text, ktorý nepatrí do Biblie. Hlavným hrdinom je Henoch, ktorého úlohou je nájsť padlých anjelov a predísť tak možnej apokalypse, lebo hrozí, že ju Boh zošle na Zem. Tajomno je tu cítiť od prvej chvíle. Sprevádza vás pán v čiernom obleku s mobilným telefónom pri uchu, u ktorého môžete hru aj ukladať. Je to divné, ale taká je celá hra, ktorej akoby chýbala nejaká forma.

Jedná sa o hack and slash, kde sú dominantou samotné súboje. Cestou k nim sa hra mení na 3D a 2D platformovku, ktorá je jednoduchá. Skáčete, ničíte pár nepriateľov, až skončíte u nejakého bossa, ktorý je tuhším orieškom. Lenže vo chvíli, keď vám hrozí smrť, môžete stlačiť tlačidlá prvej pomoci a ste opäť v hre v plnom zdraví. Súboje ako také vedia byť zdĺhavé, najmä ak máte nevhodnú zbraň na daného zloducha.

Zbrane si viete meniť len podľa protivníka a nie prehadzovať podľa toho, ako si zmyslíte. Čiže sa môže stať, že jednou a tou istou zbraňou budete hrať aj hodinu bez možnosti voľby. Má to svoje čaro a musíte si na to zvyknúť. Nestalo sa mi, že by som sa zasekol niekde na dlhšie. Toto nie je hra, ktorá má byť výzvou, zároveň ani nie je priveľmi jednoduchá. Je rozumne vyvážená a stále ponúka niečo nové.

Počas progresu úplne chýba HUD, nevidíte, koľko máte života. Zároveň je však stav poškodenia je viditeľný na samotnom hrdinovi – prichádza postupne o rôzne štíty a ochranné vrstvy, až zostane úplne bez rúcha a môže umrieť. To isté platí aj o protivníkoch. Nepriatelia môžu bojovať na blízko aj na diaľku, rovnako ako vy. Niektoré obrovské monštrá skosíte rýchlejšie a ľahšie ako malých drobcov. Ale to závisí aj od použitej zbrane a vašej obratnosti.

Prechody medzi súbojmi, ktoré rozprávajú audiovizuálny príbeh, sú najkrajšie, len sa tak nesiete a vdychujete atmosféru, ktorú rušia len menšie nezrovnalosti. Mená anjelov a iné častokrát ani nemusíte zachytiť, no napriek tomu to baví a nepustí. Desať rokov ubehlo bez nejakých známok zostarnutia a straty hodnoty – povedal by som, že skôr naopak. Poznámku mám len k spracovaniu ovládania, ktoré mi na klávesnici nesadlo do rúk, tak som použil gamepad. Pri ďalšom spustení som však mohol hru ovládať len ním a nie opäť aj klávesnicou. Snáď to tvorcovia to opravia.

Grafické spracovanie občas skrýva nástrahy. Kvôli jednoduchej palete farieb sa mi stávalo v 3D rovine, že som pri skákaní namiesto na plošinu skočil do jamy, pretože som si myslel, že je to tiež plošina. To je daň za grafický štýl, ale môže to byť občas frustrujúce pre hráča. Čo sa týka zvukového sprievodu, tam niet čo vyčítať. V tomto smere sa autori vyhrali k našej spokojnosti. Veľkým nedostatkom je dlhá doba načítavania úrovní, nehral som hru na SSD disku, tam by to bolo možno lepšie, ale tento fakt bol vyčítaný už pri Xbox 360 a Playstation 3.

El Shaddai: Ascension Of The Metatron je príjemným pripomenutím z minulosti, ktorá vie byť stále aktuálna a pripomína nám, že niekedy by sme mohli dať aj starším titulom šancu. Najmä tým, ktoré sme ešte nehrali. Občas sa objavia poklady podobné ako tento. El Shaddai má svoje muchy, ktoré mal aj v čase svojho vzniku, tie nezmizli, ale nie všetko musí byť dokonalé.