Kto by to bol pred rokmi povedal, že sa raz budeme utiekať k hrám, ktoré graficky aj hrateľnosti presne napodobňujú štýl hier, aké sme hrávali v druhej polovici 90. rokov. Vtedy sme čakali na každý kúsok pokroku, ktorý prinášal nové zážitky a krajšie zážitky. Quake, Blood, Redneck Rampage a ďalšie klasiky aj napriek tomu všetkému zostali v našich srdciach a teraz po rokoch, keď už sa grafika naozaj blíži k realite, zisťujeme, že v mnohom sú tie klasiky dodnes neprekonané. Síce zostarli graficky, ale stále ponúkajú čistú akčnú hrateľnosť, kde nejde o nič iné, než o likvidovanie stoviek nepriateľov pestrou paletou zbraní v komplexne navrhnutých úrovniach, čo jednoducho nestarne.

Takýchto hier je tu už viac, no DUSK patrí medzi tie najlepšie. Je tu už od roku 2018, kedy hra vyšla na PC, no na Switch port sme si museli počkať až doteraz. Autori totiž odmietali kompromisy a chceli na hybridnú konzolu od Nintenda priniesť čo najlepšiu verziu. A ono sa im to podarilo ešte viac, ako by ste čakali. Vylepšili engine, pohrali sa trošku s hrou samotnou a pridali aj nejaké tie novinky šité na mieru platforme. Výsledok je prekvapivý v mnohých ohľadoch, no rovno prezradím to najdôležitejšie – DUSK je stále výborná hra.

Až na príbeh, ten tu fakt nevyšiel. Niežeby v podobných hrách niekedy hral prvé husle, Quake ani Blood ani ďalšie hry na príbehoch tiež nestavali, no tu chýba aj nejakú to nutné minimum, ktoré vám dá zámienku na likvidovanie kultistov, démonov, armády, posadnutých výskumníkov a neviem čoho všetkého. Ale z popisu vyššie aspoň máte nejaký základný nástrel toho, o čo tu ide. Kdesi v zapadnutom mestečku prebiehajú experimenty, ktoré sa samozrejme vymknú spod kontroly, takže musíte zobrať kosák do ruky a porátať sa s tým, čo sa na vás valí.

Na druhú stranu, aj keď príbeh by určite zniesol aj hlbšie spracovanie, tak atmosféra je spracovaná dosť dobre. Celé to pôsobí tak lovecraftovsky povedome, pritom stále originálne. Inšpirácia tu je tak jasná, aj keď možno len podvedomá zo strany autorov, takže nie je prehnaná a hra má stále vlastnú identitu. Krásne do nej zapadajú jemné hororové nádychy. Nie je ich veľa, len raz za čas prechádzate temnými koridormi, kde na vás niečo vybehne, no potom zase kosíte armádu nepriateľov vo veľkom štýle, čo hre prospieva a autori vlastne aj trafili vydanie. Vonku sa stmieva, za sebou máme Dušičky, pri hrách sa o niečo radšej teraz aj zľakneme.

Podobne ako klasické strieľačky v dobách dávno minulých je aj DUSK členený na tri samostatné kapitoly, každá je rámcovaná nepriateľmi, témou a aj prostredím. Prvá epizóda je tak napríklad zasadená do oblastí okolo mestečka. Budete tak pobehovať po kukuričných poliach, barinách a podobne. Druhá epizóda sa presúva do vojenských či výskumných komplexov, kde sa hlbšie ponoríte do tajomstiev tohto sveta. Tretia epizóda vás zavedie do alternatívnej dimenzie, kde už naozaj musíte bojovať o holý život v prostrediach plných nepriateľov.

Každá kapitola má 10 levelov, takže vás v hre čaká celkovo 30 levelov naprieč kampaňou. Niektoré sú dlhšie, iné kratšie, takže ich naozaj dokážete prejsť už za pár minút. Časy od vývojárov vás k tomu dokonca priamo vyzývajú, takže si na konci každého levelu, s ktorým ste sa „trápili“ 20 minút, pozriete, že vývojárom trvalo jeho prejdenie len 3 minúty. A to vás motivuje skúsiť si ich zahrať znovu, veď už viete, kde sa nachádzajú jednotlivé kľúče, takže by ste to za tie 3 minúty mohli stihnúť. Samotná dĺžka hranie ale závisí od toho, akú obťažnosť si zvolíte, takže si z hry viete spraviť prechádzku ružovou záhradou, ale aj poriadnu výzvu v štýle starej školy. Je to len na vás a aj preto herná doba môže lietať od nejakých 6 do 10 hodín celkovo. Natiahnuť to dokáže aj Endless režim, kde môžete bojovať proti nekonečným vlnám nepriateľov na 4 mapách a jedna z nich teraz paroduje hrad z Maria.

Pritom je hra presne v štýle starej školy prešpikovaná aj desiatkami skrytých miestností, kde nájdete ďalšiu muníciu, lekárničky či mince, ktorú v tejto hre nahrádzajú štít. Takže sa oplatí aj skúmať skryté a tajné kúty, aby ste si v boji trochu pomohli napríklad viac nábojmi do dvojhlavňovej brokovnice, ktorá uľahčí likvidovanie všetkej tej hávede. Zo starej školy však vychádza viacero princípov hry, nie iba skryté bonusy. Napríklad systém farebných kľúčov, aký sme spoznali už v prvých Doom hrách. Pri hraní totiž neraz narazíte na dvere, ktoré sú označené červenou, modrou alebo žltou a tie od vás na postup ďalej vyžadujú kľúč rovnakej farby.

Na takýchto hrách si hráči cenia nielen akčnú hrateľnosť, ktorej sa ešte budem venovať, ale najmä komplexný dizajn levelov. V tomto ohľade DUSK vzdáva poctu hrám, ktoré ho inšpirovali, a to v tej najlepšej možnej podobe. Levely sú tu naozaj vertikálne aj horizontálne členité, bohaté na rôzne chodby, tunely, šachty, medzi ktorými sa musíte neustále vracať tam a späť a otvárať si alternatívne cesty, keď konečne jeden z kľúčov nájdete a vrháte sa na ďalšie, aby ste sa dostali k východu z levelu. Je to spletitá sieť doplnená o rozsiahlejšie priestranstvá, všade tam nájdete nejaké spínače, portály, teleporty a iné dynamické prvky, ktoré vás posúvajú ďalej.

No a poďme k tej akcii – parádne krvavej akcii, kde nepriateľov pomocou zbraní meníte na hrsť polygónov poletujúcich okolo. Naozaj parádne sa tu podarilo napodobniť to, čím prvý Quake baví doteraz. Dojem z akcie je veľmi presne vybalansovaný tak, aby napodobnil kultovú klasiku, či už zbraňami, alebo aj pohybom. Naozaj je to parádne rýchle a akčné, akurát sú tu dva menšie problémy, ktoré kazia dojem. A tým prvým sú zbrane. Áno, sú tu klasiky a fajn je aj to, že netradične začínate s kosákom, ale chýba niečo zaujímavé a neopozerané. Dva druhy brokovnice, samopal, kuša, granátomet a podobne, ale chcelo by to niečo viac a niečo zaujímavejšie.

Rovnako je ponuka nepriateľov síce široká, ale veľmi rýchlo sa opozerajú a zaujímavejšie prírastky nepribúdajú. Aj na konci poslednej kapitoly tak bojujete proti nepriateľom, akých ste stretli na začiatku tej prvej. Takýchto drobností je škoda, aj keď je jasné, že malý tím nemá toľko prostriedkov, aby si ustrážil variabilitu po každej stránke. Podobne na tom bol Ion Fury. Tu to aspoň spestrujú bossovia, ale aj tam sa nedá veľmi hovoriť o nápaditosti. Určite by takto dobre spracovaná hra s dobrou atmosférou chcela trošku viac. A asi aj lepší finálny súboj.

Graficky to je ako z roku 1996, čo technicky možno nenadchne, ale zase artovo je to zvládnuté perfektne. A rovnako je perfektne zvládnutý aj port, ktorý v oboch režimoch beží v natívnom rozlíšení a dokonca na 60fps, pričom mierne klesne snáď len v troch náročných scénach za celú hru. Engine je updatovaný, takže možno dokáže aj niečo viac ako pôvodná verzia, akurát počet častíc je znížený, čo je asi jediný mínus oproti PC verzii. Zvukovo je hra ešte lepšia a veľa z jej atmosféry stojí práve na hudbe. Hneď v úvode vás hra vyzve na hranie so slúchadlami a odporúčam to tiež, parádne sa do hry ponoríte a aj zabudnete, že napríklad niekam cestujete.

DUSK na Switchi navyše dostal podporu pohybového ovládania, ktoré mnohí už preferujú aj na základe iných hier a je to možnosť, ktorá zaujme. Taktiež je tu obrovská halda rôznych nastavení, čo pre konzolové verzie hier nie je bežné – môžete meniť veľkosť zbrane, FOV, farebnú paletu, mieridlo, pridať si retro obrazový filter, rozpixelovať obraz (až na úroveň Game Boy hier) a podobne, čo celý port ťahá ešte vyššie. Kvalitná hra je tak doplnená kvalitným spracovaním a aj nejakými menšími novinkami, ktoré z nej robia povinnosť pre každého, komu dnes chýbajú akcie, aké sa robili pred 25 rokmi.