Atari v júni oslávi 50 rokov od svojho vzniku, aj keď treba dodať, že dnes je to už úplne iná spoločnosť s inými ľuďmi. Stále ale s chuťou robiť hry a teraz aj viac ako pred niekoľkými rokmi. Atari má novú konzolu, oživuje svoje klasiky (v Recharged podobe už vyšli napríklad Asteroids, Missile Command, Centipede a ďalšie) a dokonca robí aj úplne nové hry. A aj keď sa nemôžeme baviť o niečom veľkolepom na úrovni dnešných herných trhákov, nemôžeme Atari uprieť snahu prinášať zaujímavé nápady a zábavnú hrateľnosť. Príkladom môže byť aj novinka Kombinera, ktorá je síce drobná, ale úplne nová značka.

Kombinera vyšla na PC, Xboxy, PlayStationy, Switch, mobilné platformy iOS a Android a aj na ich konzolu Atari VCS. Zahrať si ju tak môžete všade a to je aj aktuálne cieľom Atari – dostať svoje hry všade. Kým ich Recharged hry by sa dali zaradiť k akčnému žánru, v tomto prípade Atari prináša logickú platformovku. Osobne by som povedal, že je to viac puzzle hra ako platformovka, keďže tu o to skákanie až tak nejde a skákanie je skôr len prostriedkom na prekonanie nejakej hádanky. Zároveň je ale zaujímavé, že sa za minimalistickým konceptom a aj vizuálnym spracovaním skrýva niečo viac.

Asi by ste to na hru nepovedali, ale vlastne je to rozprávkové fantasy dobrodružstvo. Tam kdesi ďaleko vo vesmíre môžeme nájsť množstvo pestrofarebných planét a žije tam aj mocný Kráľ Kombine. Zaútočili naňho ale zlé trojuholníky, pripravili ho o jeho schopnosti a uniesli ho do Jaskyne chaosu. Teraz je na vás, aby ste v tejto zdanlivo nekonečnej sieti jaskýň prekonali všetky prekážky a kráľa zachránili. Hra príbeh rozpráva bez slov a len formou jednoduchých geometrických tvarov. Úprimne povedané si veľkú časť príbehu musíte domýšľať, ale prekvapilo ma, že sa tu autori o takýto príbeh a rozprávanie vôbec pokúsili.

Nie je to tak len jedna logickú úloha za druhou, ale hra tomu dáva aj trošku hlbší zmysel a všetky tie prvky a guľôčky tu niečo reprezentujú. Ak to tam ale vidieť nechcete, nemusíte. Hra na tom vôbec nestavia a môže byť pre vás len o farebných guľôčkach, ktoré sa spájajú a tým vlastne level končí. To je naozaj hlavný a jediný cieľ v každom z levelov. V rôznych kútoch sú guľôčky, ktoré sú teda minimálne dve, ale neskôr ich začne byť viac. Netreba robiť nič viac, len ich všetky spojiť. Avšak aj keď sa to môže zdať ako jednoduchá úloha, opak je pravdou.

Všetky guľôčky (ktoré inak reprezentujú hrdinu) totiž ovládate súčasne. Chcete ísť doľava? Idú tam všetky. Chcete vyskočiť? Vyskočia všetky. Už asi ten koncept chápete. Problém je ale v tom, že ich takto nemáte nasmerované k sebe, ale všetky rovnakým smerom. Druhým problémom je, že kým v prípade jednej môže skok znamenať prekonanie prekážky, tak v prípade druhej to môže znamenať skok rovno do pasce. Musíte tak svoje kroky a skoky plánovať vopred tak, aby ste sa nechytili do pascí. Stačí len jeden kontakt s nejakou nástrahou a znamená to pre vás reštart levelu.

Hra postupne pridáva guľôčky, pridáva prekážky a predstavuje vám čoraz náročnejšie levely, kde toho musíte prekonávať a aj kombinovať čoraz viac. Dokonca postupne upravuje pôsobenie gravitácie a podobne. No a hlavne vám predstaví guľôčky rôznej farby, ktoré reprezentujú schopností kráľa a vy si ich postupne osvojíte. Zelená je odolná voči laserom, červená zas proti pichliačom a podobným pasciam, žltá zase prekonáva žlté prekážky a modrá zase modré prekážky. Kým žlté sú statické, modré sa zase zvyknú hýbať.

Toto všetko budete musieť zvládnuť a aj spájať, takže dokážete mať viac schopností súčasne, napríklad červenú a zelenú, aby ste prekonali dva druhy prekážok, ktoré sú pred vami. Celkovo je tu viac ako 300 levelov, ktoré hra delí do kapitol podľa príbehu, ale aj pascí a tém, takže každý kapitola vlastne reprezentuje nejaké prostredie. Prvú tretinu zvládnete relatívne v pohode, ale potom vám autori chcú zavariť mozog a hru začnete častejšie vypínať, aby ste získali novú perspektívu. Keď si od hry dáte na pár chvíľ pauzu, možno prídete na riešenie, ktoré ste predtým nevideli.

Navyše v štandardných leveloch nájdete aj korunky a môžete sa pokúsiť prekonať ich v čo najrýchlejšom čase. Za plnenie bonusových cieľov si odomykáte bonusové levely, ktoré sú ešte náročnejšie a prechádzajú už úplne na Super Meat Boy úroveň. A to je podľa mňa už trochu problém. Aj v štandardných leveloch často riešenie vidíte a to samotné nie je problém, ale skočíte o pixel vedľa a je pre vás koniec, lebo skončíte na nejakej pasci. Hra neskôr až príliš dbá na tom, aby boli vaše skoky na milimeter presné a ani drobnú odchýlku vám jednoducho neodpustí, z čoho začína prameniť frustrácia. Logicky máte level zvládnutý, ale skok vám nevychádza.

S Recharged hrami od Atari má Kombinera jednu spoločnú črtu a to audiovizuálne spracovanie. V Atari sa totiž zjavne niekto bezhlavo zamiloval do neónového štýlu, jasných farieb a prislúchajúceho elektronického hudobného sprievodu. Tu to nájdete tiež, aj keď nie v tak výraznom spracovaní ako v Recharged hrách. Hra vyzerá veľmi jednoducho, ale na druhú stranu sa na ňu dobre pozerá. Výhodou je, že hladko beží na úplne všetkom. Ešte aj hudba je veľmi príjemná a sadne k jej skôr relaxačnej hrateľnosti (keď vás práve nefrustruje po 50. raz nejaký skok). Nie je veľmi variabilná, ale ku hre naozaj sadne dobre. Akurát po pár hodinách už zúfalo budete chcieť, aby pribudlo viac rôznych slučiek.

Kombinera je hra, ktorá je zaujímavá hneď z niekoľkých pohľadov. V prvom rade je to nová značka od Atari, ktorú sme veľmi nečakali, ale prekvapila. Taktiež je to puzzle hra založená na sviežich nápadoch a to je vec, ktorú dnes už tak často nevidíme. Má však aj svoje neduhy, ktoré to celé ťahajú dole. Nie veľmi, ale ťahajú. B hre občas naozaj uletí obťažnosť a to do úrovne, kedy to s ňou mnohí možno aj vzdajú. Pritom problémom nie je logická časť hádaniek, ale skákačková. Ak autori chceli takto dbať na presnosti skokov, chcelo by to trošku lepšie vyladené ovládanie. Hudba vám príde časom veľmi otravná. A možno aj koncept samotný by pri viac ako 300 leveloch chcel trošku viac obmien.