Atari možno nemá prostriedky na to, aby prinášalo veľa veľkých nových značiek, alebo celkovo veľa značiek, ale postupne pridáva vo vydávaní nových hier. V rámci svojej Recharged série oživuje svoje klasiky a dáva im modernejší kabát a pridáva aj nejaký ten obsah. Už sme tu mali Asteroids, Missile Command, Breakout, Centipede a ďalšie – jednoducho tie najväčšie poklady z Atari klenotnice. A pomaly tak prichádza rad na hry, ktoré síce tiež môžeme zaradiť medzi ikony, ale až niekde v druhom slede. Nie sú tak dobre prijaté a hlavne obľúbené aj v dnešnej dobe, toľko rokov po premiére.

To by sa totiž dalo povedať o hre Gravitar. Je to prvotina Mika Hallyho, ktorý hru priniesol na Atari automaty v roku 1982 a o rok neskôr ju na domácu konzolu Atari 2600 preportoval Dan Hitchens. Zaujala svojou jednoduchou vektorovou grafikou, ktorá k fungovaniu potrebovala veľkú dávku fantázie, ale zároveň hra využívala výkon na niečo dôležitejšie – na vtedajšiu dobu rozsiahle prostredia, po ktorých ste sa pohybovali. Bola to vlastne vesmírna akcia, kde malú raketku ovládate podobne ako napríklad v Asteroids a lietate po planétach, kde ničíte nepriateľov a plníte jednoduché úlohy. Bolo to svieže a hlavne veľmi náročné. No hráčom sa to aj tak páčilo.

Teraz je to späť s prakticky nezmeneným konceptom v podobe Gravitar: Recharged, novej a neónovej verzie tejto klasiky. Ak Recharged hry hrávate, asi ste si v nich už všimli určitú schému, kedy každá hra je v zásade úplne iná, ale ich štruktúra je rovnaká. Inak tomu nie je ani tu a Gravitar ponúka prakticky identickú hernú štruktúru ako predchodcovia – teda nájdete tu Arcade režim a aj oddelené výzvy. Oboje si môžete zahrať ako sami, tak aj vo dvojici v lokálnom multiplayeri. V zásade to stačí, akurát tá nemeniaca sa schéma už začína byť trošku otravná a chcelo by to nejakú zmenu. Toto je snáď šiesta Recharged hra a chcelo by to už aj niečo iné a viac šité na mieru konkrétnym zážitkom.

V Arcade sa autori zo štúdia Adamvision Studios snažili napodobniť pôvodný automatový zážitok. Teda hráte na čo najvyššie skóre a eventuálne aj donekonečna, ale máte len tri životy a tie vám až tak dlho nevydržia. Takže sa len snažíte vydržať čo najdlhšie a čoraz viac dostávate do svojich rúk ovládanie. Výhodou je, že dokážete oproti iným Recharged hrám aktivovať aj isté modifikátory, aby ste si bodovo prilepšili, zároveň sa však hra stane ešte náročnejšou. Môžete si tak vypnúť štíty (a tým pádom vás zničí už jeden zásah) a podobne. Keď po nejakom čase hru zvládnete a budete chcieť poriadnu výzvu, tu ju nájdete. Aj keď si myslím, že by si za aktivovanie modifikátorov hráči zaslúžili väčší bonus ako hra ponúka.

Režim výziev je klasika známy z predchádzajúcich titulov, akurát je tu tých výziev o niečo menej. Čaká tu totiž na vás 24 misií, každá s nejakými úlohami v nejakých prostrediach. Musíte sa najskôr vysporiadať s nepriateľmi, potom s nástrahami prostredia a zároveň splniť ciele. Tie si hra prepožičiava z Arcade režimu, takže budete opäť aktivovať vysielače, ničiť skryté jadrá niekde v útrobách planét, likvidovať všetkých nepriateľov na mape a podobne. To všetko ako ďalšiu vrstvu výziev a hlavne máte možnosť sa v každej jednej z týchto misií vďaka globálnym rebríčkom porovnávať s hráčmi z celého sveta.

Možno mi to aj príde trochu málo. Misií je menej ako v iných Recharged hrách a namiesto Arcade režimu by si Gravitar vďaka svojmu konceptu možno zaslúžil aj nejakú kampaň alebo niečo komplexnejšie. V hre sa z vás stáva pilot vesmírnej lode cestujúci naprieč slnečnými systémami, kde skúma neznáme planéty a vesmírne stanice ovládané nebezpečnými mimozemšťanmi. To by naozaj chcelo aspoň jednoduchú kampaň a nie iba Arcade režim. Prebieha to tak, že sa ocitnete v solárnom systéme, po orbitách sa pohybujú planéty, stanice ale aj asteroidy a vy sa snažíte na planétach či staniciach pristáť, pričom sa vyhýbate asteroidom.

Po „pristátí“ zistíte, že ste vlastne nepristáli, ale lietate nad povrchom. Okolo vás sú nepriatelia a pod vami nejakú štruktúry. Môžu to byť základne, stanice alebo aj členitý povrch planéty. Niekde klasicky funguje gravitácia, inde je slabšia, na ďalšej planéte zase silnejšia a podobne. Alebo ste v stave beztiaže. To sú veci, ktoré ovplyvňujú ovládanie vašej raketky, ktorá „padá“ v smere pôsobenia gravitácie a vy musíte využívať svoj pohon, aby ste sa hýbali želaným smerom. Zároveň ale musíte dávať pozor aj na zotrvačnosť. Každé prostredie je tak vhodné si overiť.

Hlavne však ide o to, aby ste dostali do rúk ovládanie motorov, smeru a aj streľby. Tieto tri veci musíte mať neustále na pamäti. Zmena prostredí to ale pekne ozvláštňuje a to tým, že sa musíte prispôsobovať novým podmienkam. Hlavne pohyby cez úzke tunely sú slušnou výzvou. O to viac, ak sú tam aj nejaké nástrahy, ako napríklad míny. Ďalšie body získate zberaním únikových modulov a okrem nich nájdete v prostrediach aj kontajnery s palivom. Čím dlhšie poletujete, tým viac paliva miniete. Aby ste to dokázali dotiahnuť až do konca, musíte si ho raz za čas doplniť, ale aj to je vhodné dobre naplánovať.

Kým predchádzajúce Recharged hry stále zachovali vizuálny ráz originálov a pridali neónový nádych, tu je rozdiel v porovnaní s originálom asi najväčší. Preč je vektorová grafika, privítajte pekné prostredia s detailmi, príjemne animované objekty a ani tých neónov tu vlastne veľa nie je, no efektov tu nájdete dosť. Vyzerá to veľmi pekne, aj keď jednoducho. Tento minimalistický štýl hre sadne naozaj pekne a možno ide aj o najkrajšiu hru v rámci série týchto znovuzrodených klasík. Opäť sa o hudbu postarala skúsená Megan McDuffee, ale mám dojem, že tu je jej hudba menej výrazná ako v iných hrách. K atmosfére hry sadne, ale nie je to niečo chytľavé či zapamätateľné.

Séria Atari Recharged je tu už viac ako dva roky, toto je už jej šiesta hra a priznám sa, že som čakal viac. Z konceptu Gravitaru sa dalo vyťažiť viac ako len návrat k automatovej hrateľnosti s pár pridanými misiami. Naozaj tú cítiť absenciu hĺbky, ktorá nahrádza len vyššia obťažnosť. Prítomnosť modifikátorov poteší, rovnako aj kooperácia pre dvoch, ale mám pocit, že to je málo a s hrou sa dalo spraviť oveľa viac. Vyzerá pekne, hrá sa naozaj fajn a možno si niektorí z vás pri nej aj zaspomínajú na hodiny strávené pred Atari 2600, ale aj tak si pri hraní nakoniec uvedomíte, že by ste od Gravitar: Recharged chceli niečo viac, niečo iné, niečo lepšie.