Má sa vôbec kedy najesť? Nepotrebuje ísť na toaletu? To má vždy za volantom naladenú zelenú vlnu? Jeden deň v živote agenta Jacka Bauera z televízneho seriálu 24 je plný nepredvídateľných udalostí, ktoré vždy zakončuje cliffhanger. Je to hra o čas a divácku pozornosť. Nekompromisná časomiera odratúva čas do explózie špinavej bomby, Bauer nemá čas na čaj o piatej.

Hrdinovia sú živí činmi, nie triviálnymi vecami, pre ktoré v akčnom kolotoči niet priestoru. A predsa sú dôležité, pravda, nie v televíznom seriáli, ale sú charakteristické pre produkciu Quantic Dream. Tak ako hranie sa s bábikami, sledovanie animovaných filmov, kŕmenie dobytka, umývanie riadu, listovanie v kuchárskej knihe a potom príprava večere. Prečo by ste niečo také robili v hre koketujúcej s prívlastkom blockbuster? 

Už v Heavy Rain po nás chceli autori, aby sme si čistili zuby, sadli za rysovaciu dosku a potom sa hrali na dvore s deťmi - vytvorili si obyčajnými činnosťami puto s postavou, ktorú príbeh ďalej nešetril. Ich aktuálna adventúra Beyond: Two Souls nemá štyri hlavné postavy ako Heavy Rain, nepotrebuje toľko doplnkových scén, aby ste hlavnej hrdinke vkĺzli pod kožu. Prečo na to nestačí cutscéna alebo flashback? 

Z rovnakého dôvodu, prečo sa objavujú retrospektívne epizódy v seriáloch, prečo sú v knihách celé kapitoly venované uplynulým udalostiam, ktoré sa priamo deja nemusia týkať, ale môžu a budú ovplyvňovať váš názor. Aby rolu hrdinu neobsadzovala postava, ale postava, ktorú ovládate. Aby ste s ňou trpeli, zdieľali radosť aj smútok a niesli zodpovednosť za to, kam sa príbeh o vyrovnávaní s ťažkou stratou a hľadaní miesta v spoločnosti stočí. 

Beyond: Two Souls si na to vyhradzuje celých 15 rokov života hrdinky Jodie Holmes, ktorá vidí veci, aké dospelým naháňajú strach. Od malička je spojená so záhadnou entitou. Volá ju Aiden a jeden bez druhého nemôžu žiť. Učí sa s týmto darom žiť, prijať ho, aby ho v puberte preklínala. S Jodie prežívate všetky dôležité momenty: prvý bozk, prvú lásku, prvý kontakt s alkoholom, rebéliu, mladícku nerozvážnosť, odmietanie poslušnosti, ohrozenie vlastného života i života iných.

Jodie vyrastá v izolácii a keď sa Aiden odtrhne z reťaze, má zarobené na malér. Vždy. Často sa ocitnete v situáciách, kedy je označená okolím za čarodejnicu, outsidera. Sama vraví, že je ako lev v klietke a robí si, čo chce. Nie je to celkom pravda, v Beyond: Two Souls je druhou ovládateľnou postavou práve Aiden. Dokáže prechádzať cez steny, posúvať predmetmi, prevteľovať sa do iných postáv a tie potom odprevadiť na druhý svet, pohrávať sa s elektronikou a zvláda aj ďalšie finty, ktoré naháňajú strach. Keďže sú postavy prepojené, Jodie môže počúvať rozhovory a dozvedieť sa, čo si o nej hovoria za chrbtom. Má to ťažké a o to viac to budete chcieť spočítať aj s úrokmi tým, ktorí jej slovne alebo inak chcú ublížiť. 

Dej Beyond: Two Souls nie je prerozprávaný chronologicky, medzi jednotlivými obdobiami života Jodie skáče. Scény sú vybrané tak, aby na seba po stránke naučených herných mechaník nasledovali. Ak sa v jednej naučíte brániť, v ďalšej techniku boja uplatníte. V Beyond: Two Souls sa tak dívate na mozaiku udalostí, kam sa každou scénou dopĺňajú nové časti skladačky. Takto rozbitý príbeh vám dáva len hmlistú predstavu o tom, čo robia postavy, či to, čo robia je správne alebo pre vlastný prospech a kde v tom všetkom má miesto Jodie. Vpred vás ťahá zvedavosť. 

Beyond: Two Souls je viac Fahrenheit ako Heavy Rain. Scenárista a režisér David Cage sa opäť zaoberá mysticizmom a sci-fi témami, ktoré používa na zodpovedanie otázok, čo sa stane po smrti. Od momentu, kedy hru spustíte, sa jej dej nezastaví. Udalosti plynú, pričom z veľkej miery závisia od vašich rozhodnutí, ako sa budú ďalej vyvíjať. Nechce sa vám variť večeru? Objednajte pizzu. Herný priestor má jasne definované hranice, kde sa môžete pohybovať. S Aidenom nemôžete prezrieť každé poschodie, každú miestnosť, od Jodie sa môže vzdialiť iba na určitú vzdialenosť. Nakrátko vás hra drží aj v scénach odohrávajúcich sa v exteriéroch, kde každý nekalý úmysel je trestaný otočením kamery na miesto, kam máte ísť. Prezrieť si v pokoji Arizonskú púšť zo sedla koňa je takmer nemožné.

Pocit falošnej slobody je o to silnejší, že Beyond: Two Souls má stále väčšiu kontrolu nad príbehom ako vy. Mnohé kritické situácie, kde ide o život, sa dajú zdolať iba jedným spôsobom a ten nemusí byť zrovna po vašej chuti, keď po vás na zemi zostane kopec tiel. Stále môžete mávnuť nad mnohými vecami rukou, vykašľať sa na scény, ktoré sú stále postavené na Quick Time Eventoch. Game Over obrazovku neuvidíte, príbeh vás zavedie na iné lokality a dočkáte sa aj úplne nových scén. Rozhodnutia majú krátkodobý efekt, o pár minút vidíte, aký mali vplyv na vývoj ďalších udalostí, čím príbeh poodkrýva vlastnú priamočiarosť. Beyond: Two Souls vytvára stále priestor pre znovuhrateľnosť, napríklad aj tým, že v prostredí sú poschovávané bonusy odomykajúce making of materiál. Na pozretie všetkých koncov budete musieť prejsť hru dvakrát.

Quantic Dream od Heavy Rain opustili od kritizovaných Quick Time Eventov, v hre už neprevládajú. Aidena ovládate oboma analógovými páčkami ako v FPS, Jodie zase navigujete v prostredí ako v 3rd person hre s pevne zvolenými uhlami kamery, ktoré občas prerušujú chôdzu. Obyčajne k tomu dochádza, keď vchádza do miestnosti alebo z nej vychádza. Medzi postavami môžete prepínať kedykoľvek, ak to daná situácia dovolí alebo o to nepožiada Jodie. Ovládanie entity nie je novinka, v špionážnych hrách ste už isto ovládali dronu na prieskum prostredia.   

Na ovládaciu schému sú kladené vyššie nároky, ale odpadajú starosti s hľadaním pozície symbolov na gamepade. Nahradili ich biele bodky - stačí vykloniť ich smerom analog a postava otvorí dvere, uchopí papier, sadne si. V súbojoch a akčných sekvenciách sa scéna spomaľuje, aby ste mali čas na prečítanie pohybov postavy a výber správneho úkonu (smeru útoku, výskoku, obrany). Ak hráte na mobile (hru je možné ovládať cez oficiálnu aplikáciu na zariadení s iOS alebo Android), len ťukáte na displej. Ovládanie Aidena je dokonca pohodlnejšie a rýchlejšie nájdete aj skryté bonusy. Beyond: Two Souls podporuje aj hranie dvoch hráčov súčasne. 

Beyond: Two Souls tvorí 25 scén rozličnej dĺžky, nájdete medzi nimi aj také, bez ktorých by sa príbeh zaobišiel. Pohybovať sa budete vo vnútri budov na niekoľkých poschodiach, ale aj v exteriéroch, ktoré sú pomerne prázdne a až príliš okato dávajú najavo, že ich rozloha je iba papierová - pôsobia štúdiovo a sú v ostrom kontraste s detailnými modelmi hlavných postáv. Quantic Dream si dali záležať na takých maličkostiach ako nálada premietnutá do chôdze Jodie. Zatína päste, keď je nahnevaná, nervózne chodí hore dolu, keď dostane zaracha, nechá sa uniesť tancom, po absolvovaní výcviku je v držaní tela poznať vojak a neskôr aj žena. Performance capture (snímanie pohybov a dabing hercov naraz) majú autori zvládnutý na jednotku, postavy sú si vedomé prostredia a správne narábajú s predmetmi. 

David Cage sa tentoraz rozhodol napísať príbeh s jedným hlavným hrdinom a postavami, ktoré si aj na konci budete pamätať po mene. Jeho priamočiara štruktúra vás oberá o pocit kontroly nad vývojom deja, ktorý už nedokáže sprostredkovať tak silné emócie ako v prípade Heavy Rain. Vyšší rozpočet zaistil hre zvučné mená (vedca Nathana Dawkinsa stvárnil Willem Dafoe a role Jodie sa zhostila Ellen Page), no nie je cestou ako vystúpiť z tieňa prelomového predchodcu.