Filmy, hry, knihy a mnohé ďalšie diela často ľudstvo vykresľujú ako inteligentné, ktoré sa dokáže v ťažkých časoch spojiť a poraziť nepriazeň osudu, či je to asteroid, koniec sveta alebo aj nákaza. Posledné roky nám ukazujú úplný opak a v zásade máme šťastie, že nás neprekvapil smrteľnejší vírus. Vďaka ľudskej hlúposti aj vírus s takto nízkou smrtnosťou napáchal gigantické škody. Kedysi, keď som The Last of Us hral prvý raz, bral som príbeh ako príliš pesimistický. Teraz, po dvoch rokoch pandémie a po hraní The Last of Us Part I, ho zas vnímam skôr optimisticky.

Hubová nákaza v príbehu hry je nápaditou variáciou na tradičné zombie klišé. Prišla rýchlo, nenápadne. Kým sa vo svete hovorilo o zopár prípadoch agresivity, už bolo neskoro. Apokalypsa vypukla naplno, zachvátila celé mesta, ktoré ľahli behom okamihov. Toto sú momenty, ktoré si opäť prežijete ako Joel v úvode tejto dnes už kultovej hry, ktorá sa dočkala o niečo krajšieho spracovania. Joela stretne obrovská osobná tragédia a hra skáče o 20 rokov do budúcnosti. Spoločnosť sa rozpadla, existujú len navzájom medzi sebou bojujúce skupinky, ktoré sa snažia prežiť.

Nádej vo svete už zdanlivo zomrela, no jedna malá iskierka tu ešte je. Vo svete existujú vedci, ktorí sa stále snažia prísť na to, ako nákazu poraziť, aj keď už zničila kus sveta, zmutovala miliardy ľudí, alebo ich rovno zabila (priamo alebo aj nepriamo). Táto iskierka nádeje sa dostáva do rúk práve Joelovi a predstavuje začiatok emočnej horskej dráhy, ktorú už určite niektorí z vás prešli niekoľkokrát od prvého vydania. Ak ste hru ešte nehrali máte sa na čo tešiť. Postavy sú zaujímavé, správajú sa logicky a herecké výkony ich vyhnali na novú úroveň. Akurát je ten príbeh veľmi ľahko čitateľný hodiny dopredu a určite ste ho už čítali niekedy predtým (napríklad The Road je nepopierateľná inšpirácia pre hru).

Výhrady vám k viacerým aspektom, ale na ich detailné rozobratie by som musel prejsť k spoilerom. Hra síce už má svoj vek, no jej príbeh ako celok stále funguje. Postavy a nákaza po celom svete sú spracované vynikajúco, takže ak ste hru nehrali, toto sú veci, o ktoré vám nechcem pripraviť. V rámci tejto edície navyše dostanete aj DLC Left Behind, ktoré príbeh ešte rozšíri. Skladá sa z dvoch častí, ktoré sú prepletené. Jedna prebieha v časovom rámci základnej hry a pôsobí nadbytočne, nezaujímavo. Postavy a ani dej veľmi neposunie. Druhá je však prequelom k základnej hre, pričom sa zameriava na Ellie a táto je už výrazne lepšia.

Left Behind je lepšie si zahrať po základnej hre, keďže pridáva kontext k postave Ellie a je vhodné, aby ste mali nejaký základ. A to aj napriek tomu, že dejovo čiastočne predchádza udalosti z hry. Ide o to, aby ste si k nej vytvorili vzťah a už vedeli, čím si prešla, koho stratila a ako sa dostala do situácie, v ktorej ju stretávate. Tu k tomu dostanete detaily. Bohužiaľ príbeh a postavy sú jednými z mála naozaj dôležitých vecí v rozšírení, keďže herne len opakuje zabehnutú formulku a nič nepridáva.

Poďme na to, čo je tu nové. Hlavne teda pre tých, ktorí premýšľajú nad tým, či do hry ísť už druhý (prípadne aj tretí raz). Musím pochváliť implementáciu rozsiahlych možností prístupnosti pre hráčov s rôznou formou znevýhodnenia. Nevyužívam ich, neviem ich teda dobre zhodnotiť a ani sa do toho nechcem púšťať, ale vždy je dobré, keď hra tieto možnosti sprístupní, aby si ju mohol užiť každý. A tam to tak nejako končí. Hra dostala bonusové materiály, ktoré fanúšikov potešia, ale nie sú niečo, kvôli čomu by ste mali utekať do obchodu.

Nemá tak zmysel si klamať, toto je nová verzia určená pre dve veci – audiovizuálne vylepšenia a port pre PC (ktorý vyjde niekedy neskôr). V oblasti grafiky sú vylepšenia pomerne rozporuplné. Vylepšenia tu síce sú a úprimne z niektorých vecí vie stále padnúť sánka. Napríklad svetlo autori prepracovali a vytvára parádne scenérie. Rovnako odrazy pridávajú hre na atmosfére, aj keď je pravdou, že sú možno až trochu prehnané a musí sa tu lesknúť stále všetko. Ale sú miesta, kde to naozaj sadne ako zadok na nočník a parádne si ich užijete. Tváre hlavných postáv a aj iné časti modelov si prešli tiež obmenou. Niektoré postavy sa na seba už ani veľmi nepodobajú, ale sú naozaj pekné.

No a potom sú tu veci, ktoré zostali nezmenené od remasteru pre PS4, kde hra vyšla v lete pred 8 rokmi. Sú to napríklad textúry, časti modelov a rozhodne animácie, ktoré už dnes pôsobia veľmi kostrbato a neprirodzene. Veľmi to bije do očí, keď popri tomto remaku hráte aj nejakú inú modernú hru. Pribudli aj nové bugy. The Last of Us som hral už dvakrát, toto je tretí raz, no ani raz som tam nezažil také bugy ako tu, kedy napríklad pri prelezení okna zmizol zrazu celý svet. Rovnako rôzne zaseknutia, prelínajúce sa modely postáv, glitchnuté animácie a podobne.je to už tretie vydanie hry, zmeny nie sú až také veľké, takže takéto chyby tu rozhodne nemajú čo hľadať.

Naproti tomu audio je na tom stále skvele. Vždy bolo, je a bude. Tu akurát dostalo nové technologické možnosti, takže si užijete detailný a priestorovo vernejší zvuk. To bohato stačí. Hudba je skvelá, efekty sú stále nadpriemerné a dabing odolá zubu času aj v dobe, keď už budeme hry hrať v hologramoch alebo ich budeme streamovať priamo do mozgu. Naozaj, Troy Baker a Ashley Johnson sú v úlohách Joela a Ellie perfektní. Ak si odmyslíme fakt, že dnes už na nás Baker vyskakuje už aj z chladničky a NFT projektov, takže je dosť prevarený, toto je výkon, ktorý si dokážete kedykoľvek vypočuť.

Od toho, čo je nové, prejdime späť k tomu, čo je staré. Teda všetko ostatné, čo chcú vedieť aj hráči, ktorí doteraz nemali tú česť s hrou. The Last of Us je third person akčná adventúra a musím povedať, že dosť krvavá. Aj keď v porovnaní s dvojkou pôsobí ešte veľmi mierumilovne. Ocitáte sa tu v nebezpečnom svete, kde nestojíte len proti nakazeným (ktorých je tu hneď niekoľko tipov), ale aj proti ľuďom, ktorí si stále idú po krku, lebo je to v našej povahe. Nepriateľov môžete obchádzať, využijete pestrú paletu strelných zbraní, na svoje si prídu aj fanúšikovia lukov, no svoje miesto tu majú aj nože, pálky, trubky, mačety a iné.

Streľba je ďalší aspekt, ktorý dnes už môže rozdeľovať. Pôsobí relatívne realisticky a rozhodne je veľmi príjemné, že si v hre nikdy nebudete pripadať ako Rambo. Nie je to strieľačka a tak to je najlepšie. Streľba nie je ale ani nejako výnimočne zaujímavá, zábavná, unikátna. Sú tu third person hry, ktoré to robili lepšie. Našťastie jej hĺbku dodávajú možnosti vylepšovania zbraní. Tie sú síce jednoduché, ale postupne dostanete do rúk pestrú paletu zbraní a naučíte sa ich vylepšovať, zväčšovať ich zásobník a podobne. Na to všetko ale potrebujete zdroje, ktoré zbierate po svete a z mŕtvol.

Často je ale tichý postup lepšou alternatívou ako tasiť zbrane. Lukom dokážete nepriateľov likvidovať aj na diaľku a ticho. Viete sa tiež zakrádať a likvidovať ich nožom pekne pod krk. Alebo ich obídete úplne. Hra je v tomto pomerne lineárna, veľa možností nemáte, takže vám vždy pred nos strčí cestu, kadiaľ nepriateľov nenápadne obídete. Ak by hrozilo nebezpečenstvo, môžete ich odlákať hodením prázdnej fľaše. Pomáha to, že umelá inteligencia nie je nijako zvlášť inteligentná. Váš spolubojovník môže nepriateľom behať rovno popod nos a ignorujú ho. Aj vy dokážete hladko prekĺznuť poza ich chrbty. Možno škoda, že hra niekde tlačí situácie, kedy jednoducho musíte nepriateľov zlikvidovať.