Ak sa vám pri príbehu o varení psíčka a mačičky otvára nožík vo vrecku, počkajte si na ďalšie lingvistické eso v rukáve recenzenta. Poznáte to o trpkom sklamaní z toho, že si malý vývojársky tím zobral na svoje plecia príliš mnoho? Nestačí vám? Menej je niekedy viac. Počas prvých hodín s Tieňmi nad Sliezskom vám podobné prirovnania napadnú nie raz. A nie raz si nad týmto faktom povzdychnete, ale napriek tomu sa budete historickým príbehom s nádychom fantastiky predierať až k jeho pekelnému vyvrcholeniu.

Akákoľvek žánrová škatuľka je pre 1428: Shadows over Silesia priúzka. Najprv sa tvári ako izometrická adventúra, ktorej historický základ doplnia fantasy prvky spojené s okultizmom. Lenže pobehovanie po mape a plnenie zadaní od spriaznených NPC vystrieda súbojový systém, ktorý na prvý pohľad vyzerá jednoducho. Ako Diablo. Avšak ani jedna z hlavných postáv nenaberá skúsenosti a nezlepšuje sa. Navyše je potrebné zapojiť trochu taktizovania a obrniť sa proti frustrácii. Potom hra otočí smerovanie o 180 stupňov a hráte stealth. Nik vás nesmie zočiť a hoci misia nemusí byť vo všetkých prípadoch neúspešná po vyvolaní poplachu, nepriateľ vás veľmi rýchlo doslova udupe.

Skôr než sa pozrieme na hrateľnosť ako takú, si načrtneme príbeh. Ako už vyplýva z názvu samotnej hry, je dej situovaný do prvej polovice 15. storočia. Ak máte zromantizovanú predstavu o stredoveku, v ktorom by bola radosť žiť, tak vás 1428: Shadows over Silesia veľmi rýchlo vyvedie z omylu. Západná Európa si naplno užíva kresťanské ťaženie proti všetkému a všetkým, ľud sa potáca na pokraji totálnej chudoby, a preto nikoho neprekvapí, že na návštevu prišiel aj mor a cholera. V Čechách, konkrétne v sliezskom kraji, sa proti križiackym výpravám postavili husiti, avšak naivné myšlienky o oslobodení dajme bokom. Plienenie, len v iných dresoch, pričom si to odnesie len obyčajný ľud.

V hre si vyskúšate postavy z oboch barikád: husitov zastupuje Hynek – alkoholik, ktorý pre ostré slová a prostorekosť dostane hneď niekoľkokrát po prstoch. Na opačnej strane stojí johanitský rytier Lothar, ktorý by za Boha položil kedykoľvek svoj život. Hynek sa do postupne zamotávajúceho sa príbehu pripletie akoby náhodou, keď je pri jednom z drancovaní padne do zajatia, no pri úteku z podzemia odhalí tajomný kult uctievajúci rohatého pekelníka. Lothar sa naopak snaží nájsť svoju sestru, za ktorej únosom stojí kult, no najprv o tom musí získať dôkaz, pretože z únosu upodozrieva husitov. Napriek tomu, že si najprv obaja nevedia prísť na meno a ich charaktery sú diametrálne odlišné, sa ich cesty spoja a stanú sa z nich priatelia.

Kým sa k tomuto spojeniu prepracujete, ubehne mnoho hodín. Mnohokrát si v nich zanadávate horšie ako Hynek. A veruže je latka nastavená vysoko. Hoci je Hynek nie je mysliteľ a pre vulgarizmus nejde nikdy ďaleko, ku cti mu slúži, že má dobre srdce. Lothar je naopak pragmatický typ hrdinu, ktorý bojuje za svoje ideály, ktoré mu dávajú klapky na oči. Taký kladný hrdina, až sa musíte smiať jeho naivite. Lenže ani jednému z nich nik neverí až do momentu, kedy sa skutočne otvoria pekelné brány. Nejde o žiadne odhalenie, ktoré by vás malo posadiť na zadok. Smerovanie zápletky je predvídateľné a záverečné vyvrcholenie zbytočne zahadzuje dobre rozdané karty do náruče patetickosti.

Viac však prezrádzať netreba, hoci príbeh ako taký je pre potreby adventúrenia skôr priemernou ukážkou zahodeného potenciálu samotného zasadania do husitských vojen. Základ je dobrý, no rozvíjanie zápletky pokrivkáva na obe nohy a kvalitatívne má, žiaľ, klesajúcu krivku zaujímavosti. Pravým opakom sú dialógy: pôsobia prirodzene, štýl reči zapadá do doby a neraz sa pousmejete nad uštipačnými poznámkami Hyneka či iných NPC. Nejde však o klasickú adventúru, v ktorej by vám inventár praskal pod ťarchou množstva predmetov. Primárne komunikujete s postavami a plníte ich zadania. Niekto vám dá potrebný predmet výmenou za iný a podobne.

Už v úvodných kapitolách sa dostanete aj k boju. A budete ho preklínať. Úmysel bol dobrý, no prevedenie je aj kvôli ovládaniu príliš ťažkopádne. Zbraň ako takú môžete niesť len jednu. Po nepriateľoch nachádzate len zopár typov, líšiacich sa silou a dosahom. Svoju výbavu v podstate nebudete takmer vôbec meniť. Na strelné zbrane sa nedostalo. Vytiahnete meč, nastavíte smer úderu a postava ho s miernym oneskorením vykoná. Problémom však je, že nepriateľ len tak nečaká na ranu a pohybuje sa. Šokujúco aj útočí a nečaká na pozvánku k férovému súboju. Musíte neustále ustupovať, používate štít, volíte výhodnú polohu a v prípade presily hľadáte kút, kde vám niekto nesekne po krížoch.

Reťazenie úderov je pre pomalosť atakov a príliš rýchlo sa míňajúcu staminu nulové. Žiadne kombá, žiadne učenie sa nových úderov, žiadne skúsenosti. Plusom je nastavenie rýchlosti útočenia nepriateľov, ktoré môžete znížiť na absolútne minimum, avšak ani vtedy sa nevyhnete ťažkopádnemu hľadaniu správneho smeru útoku. Ak protivníka miniete, často využije váš neúspech na svoj útok. Zdravie ubúda nepríjemne rýchlo. Bez možnosti nastavenia úpravy reakcie nepriateľov by bola hra príliš frustrujúca. Ďalšou záchranou je možnosť ukladania pozície, kedykoľvek si zmyslíte.

1428: Shadows over Silesia disponuje hneď niekoľkými pomocníkmi, ktorí robia hranie prístupnejšie sústo nielen pre hardcore hráčov. Pre zrakovo znevýhodnených je tu možnosť zapnutia vysokého kontrastu, ktorý paradoxne oceníte pri túlaní sa tmavým podzemím. Môžete si zvoliť zvukové signály pri pohybe a interakcii, pri súbojoch, spraviť si hádanky či stealth jednoduchšie, zdvojnásobiť si časový interval pri akčných sekvenciách s časovým obmedzením, nechať si predčítať text a podobne. Za toto palec smerom nahor. Minimálne bojová zložka bude tá, pri ktorej siahnete po zjednodušení, pretože sa boje neovládajú najoptimálnejšie.

Stealth je zastúpený už tradičným prechádzaním sa prostredí bez toho, aby ste vstúpili do zorného poľa reprezentovaného kužeľom pohľadu zo strany nepriateľa. Poznáme to z Commandos, Desperados či Shadow Tactics. Protivníci často nepostávajú len tak na mieste, ale sa musíte naučiť ich trasu a skombinovať pohyb viacerých hliadok. Napriek tomu, že samotný tichý pohyb nie je zle spracovaný a hra v podstate nerobí nič zle, celkovo to nefunguje. Môže za to nie vždy najvhodnejší dizajn levelov či necitlivé zvolenie príliš mnohých prvkov, ktoré musíte pri plánovaní vziať do úvahy. Na riešenie niektorých problémov prídete náhodou, pretože vám to tentoraz skrátka vyjde, hoci nerobíte nič inak než predtým.

Svoju úlohu pri celkovej ťažkopádnosti zohráva aj kamera, ktorej rotáciu okolo postavy ovládate kolieskom na myške. Pohyb zabezpečujú klávesy a myšou ovládate smer útoku či natočenie postavy k akcii. Nič nezvyčajné, ale ovládanie vám nemusí sadnúť do ruky a budete sa po celý čas hrania trápiť. Nezmyselne zvolené tmavé prostredia taktiež ničomu nepomáhajú. Dupľom ak nesiete predmet, takže nemôžete mať v rukách zapálenú fakľu a doslova blúdite v tme. O záverečnej kapitole nehovoriac. Inokedy rotujete kamerou ako o dušu, pretože beháte v úzkych tuneloch a pohyb postavy je nastavený podľa kamery a nie smeru, kam sa pozerá hrdina.

Bojový a stealth systém je skôr z núdze cnosť. Ako už bolo prezentované, nie sú tu žiadne RPG prvky, ktoré by zlepšovali hrdinov. Pri nízkom zdraví sa napijete z červenej fľaštičky, pre silnejšie údery zo zelenej, modrá vás spraví rýchlejšími – na určitý čas. Inventár vidíte neustále na obrazovke a predmety v ňom sú prezentované maličkými ikonami. Navyše je obmedzený váhou, takže je nosenie kníh či niektorých predmetov nežiaduce. Ak ste preťažení, postava nemôže behať. Bez tejto funkcie je hranie zúfalo unavujúce. Denník vám s úlohami príliš nepomôže, občas vidíte kurzor, ktorý vás k vyriešeniu úlohy nasmeruje, inokedy absolútne netušíte, čo máte vlastne robiť a všetko rieši klasický pokus-omyl.

Pritom všetky spomínané neduhy by sa dali poľahky odstrániť možno skromnejším obzorom toho, čo chce hra ponúknuť, avšak omnoho viac prepracovanejšími prvkami, ktoré by išli viac do detailov. Nemôžeme prehlásiť, že by hra robila niečo vyslovene zle – len je to celé... také nevýrazné. Ak by v hre stealth či boj vôbec nebol, nič by sa nestalo. Rozširovanie hrateľnosti znovu nesplnilo svoj účel na 100%. Dešifrovanie textov je ďalším príkladom: bez akejkoľvek nápovedy dostanete sadu znakov, ktoré prezentujú písmená a máte rozlúštiť text. V samotnej podstate zábavné puzzle, avšak spočiatku zbytočne náročné. 1428: Shadows over Silesia chce hráča najprv ponížiť a potrestať. Ukázať mu, kto je tu pánom a zbytočne odrádza mainstreamovejších hráčov od podpory inak zaujímavého titulu.

Na technické spracovanie nemáme vysoké nároky. Jednak je 1428: Shadows over Silesia v podstate produktom jedného človeka. Pred týmto počinom musíme zložiť pomyselný klobúk a vzdať všetku úctu a česť Petrovi Kubíčkovi. Nízkopolygonová grafika vám nemusí šmakovať, ale svoj účel plní. Herní metuzalémovia si spomenú na Ečstaticu. Niekedy zamrzí opakovanie sa predmetov v interiéroch či menej rozmanité prostredie, ale pri nezávislom projekte vizuál plne akceptujeme. Ako nezmyselný hodnotíme krok pri príbehových animáciách, kedy vystupujú do popredia všetky nedostatky, ako toporné pohyby, otrasné detaily postáv. Statické obrázky s hovoreným slovom by plnili svoju úlohu omnoho lepšie.

Ozvučenie prostredia či audio pri akciách je takmer neviditeľné, príliš ho nevnímate, ale je vždy prítomné. Hudba dostatočne vystihujúca zasadenie do deja. Dabing musíme taktiež pochváliť. Už len preto, že ako jedna z mála českých hier má dabing v materčine. Postaral sa oň český tím Fénix a minimálne z pohľadu hlavných postáv zvládol svoju úlohu – aj vzhľadom na nie príliš profesionálnych dabingových hercov – na výbornú. Technických problémov sme zaznamenali minimum, občas sa postava nezmyselne zasekla pri pohybe, ale nešlo o nič, prečo by sme museli čo i len načítať pozíciu. Celková doba hrania atakuje 18-hodinovú hranicu, ak chcete vyzobávať aj niektoré nepovinné úlohy či sa so súbojmi skutočne vytrápite na najvyššiu úroveň. Herná doba je zbytočne naťahovaná a niektoré pasáže (predovšetkým tie podzemné) sú raz tak časovo náročné ako by mali byť.