Nové značky sa rodia ťažko. Hráči ich síce chcú, aby nehrali stále to isté – no podvedomé hľadajú známe prvky aj v hrách bez číslovky. JE to podobné tomu či niečomu inému? Tvorivé tímy zase skúšajú vytvoriť nový svet, inú hrateľnosť, no tiež sa obávajú, k čomu sa bude hra prirovnávať. Je rok 2023, rozpočty vystrelili do úrovne áčkového Hollywoodu a len máloktorý titul si môže povedať, že si bude raziť svoju cestu. A potom sú tu hry, ktoré miešajú z každého rožka troška. Aj niečo západne i čosi japonské. Aj akciu, aj RPG. Nech je to otvorený svet, ktorý fičí – ale má aj lineárne pasáže vhodné pre naráciu a príbeh. Tak dospel Square-Enix ku Forspoken...

Ale od prvých minút sa rozhodne nedá uprieť to napätie či vzrušenie z objavovania toho nového. Hra štartuje nečakane v predvianočnom New Yorku na súde, kde sme súčasťou procesu, kde mladá delikventka Frey dostáva ešte darček i jednu šancu: nepôjde rovno za mreže. Frey sa pretĺka životom a od narodenia to nemá ľahké – o rodičoch nevie vôbec nič, objavila sa v rušnom tuneli na Vianoce (odtiaľ priezvisko Holland) a túži zohnať veľa prachov a vypadnúť aj s kocúrom. Akurát plán nevyjde na 100% a zrazu nájde magický náramok Cuff i fialový portál, ktorý ju vedie nevedno kam.

Na jeho druhej strane čaká magický svet Athia, kde panoval pokoj v rôznych kráľovstvách. Zrazu ho však kvári neznáma pliaga: vyzerá ako zvláštny mor a čoho sa dotkne, to mrie. Frey ho pomenuje Break, lebo „láme na nepoznanie“ územia a zo zvierat sú zmutované monštrá. Chvíľu putuje po prírode, prežije prvé boje a objaví v sebe nečakanú mágiu (aj náramok Cuff čosi poradí) a ubráni sa aspoň menším protivníkom. Keď sa prespí, o pár hodín ju čaká súboj s obrovským drakom. Odtiaľ už vedie cesta do posledného útočiska ľudí menom Cipal. Obyvatelia na Frey pozerajú veľmi podozrivo – je inak oblečená, prežila Break, papuľuje na súde. A tak ju šupnú do žalára, no rýchlo sa nájde dobrá duša (Auden), ktorá ju zachráni a navrhne výmenný obchod. Otec Auden študoval pliagu a niekde tam vonku sú cenné zápisky – a keďže je Frey imúnna, mohla by jej ich pomôcť získať.

Vyššie uvedený náčrt pokrýva cca tri hodiny a ako sledujete, je to guláš viacerých tém. Prvá hodina pripomína takmer nezávislý americký film, kde tínendžerka hľadá miesto vo veľkom meste. Zrazu je katapultovaná do neznámeho sveta, kde štartuje fantasy a väčšinu deja obstará dialóg so sarkastickým náramkom (Cuff je pomerne vydarená postava, ehm, predmet). O hodinu neskôr sa už plazíte v stealth móde v nočnej metropole a ráno začína cesta do neznáma. Našinec by mohol namietať, že Forspoken vlastne nevie čím chce byť. Ale dualita nášho civilného a neznámeho sveta hľadá u Frey spoločného menovateľa: odcudzenie. Akoby nepatrila k nám a ani do Athie. Otázka (spolu)patričnosti a existencie je dobre skĺbená s adolescentným vekom: Frey sa hľadá a neváha nad samovraždou, ale v novom svete si hľadá nové priority. Hoci jej drzá povaha ju často vedie do problémov či sebecky hľadá prospech.

Napriek všetkému mám z Forspoken málinko rozpačitý pocit – dej dynamicky plynie najmä v prvých hodinách a potom sa rozkladá, čo môže byť dané aj väčšou mierou voľnosti. Azda najväčšou výzvou je samotná Frey, ktorá nie je príliš sympatická postava a neustále máte chuť na ňu zakričať Čo si to dovoľuješ, ty fafrnok! Ale berme, že nemá to v živote jednoduché a na jej mieste by sme asi konali podobne. Azda najlepší je náramok Cuff – viaceré postavy zo sveta Athia sú jednostranné: pomocníci, nepriatelia atď. V príbehovej RPG neostáva veľa priestoru na vývoj, iba putovať po hlavnej línii alebo od nej odbočiť a užívať si voľnosť sveta či nepovinnú náplň. Príbeh vydá na 15-20 hodín, ale svet je dostatočne veľký.

No dajme dej bokom, ako sa Forspoken hrá? Je to third-person akčná RPG, ktorá pomerne skoro tasí svoj prvý odlišný element – magický parkour. Popri bežnom pohybe po svete máte poruke tlačidlo, po ktorom sa to len tak zaiskrí na teniskách Frey a môže skákať po strechách či behať po stenách ako Ezio z AssassinsCreed. Na prvý pohľad to vyzerá ako lacný trik, že cudzinka si do fantasy sveta nesie nový element, ale vzhľadom na rozľahlosť sveta a vertikálne poňatie niektorých miest ide o fajn ideu. Ak budete chcieť zbierať truhlice po budovách, hľadať poklady v zákutiach, naberiete super rýchlosť a zrazu sa veľké otvorené priestranstvá či husté osídlia traverzujú ľahko. Nie je to dôvod, pre ktorý by ste si kupovali hru, ale vtisol jej punc originality. Má iba jednu nevýhodu: ovládanie nie je úplne ľahké a tým pádom aj dosahovanie niektorých plošín či miest nezbehne vždy na prvý pokus, čo vás môže občas naštvať. Alebo si na mape nájdete konkrétny bod a potom chvíľu trvá, kým nájdete k nemu aj správnu cestu cez líniu budov. Chce to tréning, chce to cvik – autori navyše vkladajú magický parkour aj do bojov, kedy sa najmä pri potýčkach s bossmi treba bleskovo uhýbať pred ich mega zásahmi.

Ale Forspoken má veľký svet: Athia má štyri rozmanité regióny podľa počasia, flóry i fauny, takže sa môžete tešiť na niečo mestské, lesné, zimné i vodné. A čím ste ďalej, tým sa hra viac otvára, odovzdá možnosti ďalšieho pohybu a je to celkom zábava, keď šviháte bičom vo vzduchu medzi priepasťami či sa vznášate nad vodou vďaka ďalším kúskom mágie. Samotná hlavná línia vás vedie k jasným bodom a je občas príliš striktná v začiatkoch, že vás doslova vráti z otvoreného sveta na vytýčenú trasu. Ale neskôr už bariéry odpadajú a cestujete sami, kam chcete alebo vás aj vedľajšie úlohy zavedú. Pravda, od nich môžete čakať tradičnú akčnú náplň (tu a tam niečo zabiť/vybiť) alebo prepojenie na magický parkour, kde sa núkajú preteky na čas či iné chuťovky. Ale pár poctivých vedľajších úloh odkryje aj pozadia miest či postáv, tie sa oplatí plniť v prvom rade. Nehovoriac o tom, že pri neustálej zmene sveta vplyvom udalostí by ste o niektoré úlohy v ďalších kapitolách mohli prísť, takže plňte ich hneď.

Tým, že nemá Forspoken bohatú paletu postáv, ktoré spolu interagujú na púti ako v iných RPG, ale má bližšie k akčným RPG, skladá sa príbeh i svet ťažšie. V mestách objavíte postavy a vedľajšie úlohy ich rozšíria, no tým, že svet je relatívne prázdny, o veľa pasáží sa starajú skôr dialógy Cuffa s Frey. Ak volíte japonský dabing, vyzerá to trochu divne, hoci Cuff má skvelý hlas senseia na ceste. V angličtine lepšie vyznie drzá nátura Frey a lepšie ladí s titulkami. Keďže sa populácia sústredila na jedno miesto, svet je sčasti plochý – môžete objavovať rozličné zákutia, na mape si pingnúť aj sedem bodov a ísť na ne postupne, no z veľkej časti sa o náplň staráte sami. Skrátka, clivosť Frey sa transformuje aj do hry.

A tak veľa živého, čo stretávate, sú nepriatelia. Len čo ich zočíte, štartuje súbojová časť. Na ňu sa opäť vzťahuje magická porcia:Frey nemá pušky z civilného sveta, ale rýchlo sa učí kúzla. Pravá strana gamepadu sa stará skôr o tie útočné (R2 na použitie, R1 na výber v kruhu, kde si za pochodu vyberáte), zatiaľ čo ľavá strana (L2, L1) vytasí rozličné bloky, podporu alebo obranu. Ich mix vedie k bohatej palete – je tu cca desať útočných a desať obranných možností. Hoci spočiatku je ponuka sporá, neskôr sa rozšíri, aby ste mohli využiť fajnové elementy: ovaliť viacerých nepriateľov kameňmi, páliť ich ohňom alebo aj bleskom. Chuť skúšať ďalšie a ďalšie kúzla vás neopustí ani v tých neskorších hodinách, lebo svet stále na vás posiela nepriateľov s rozličnými slabinami. A určite ľahko neodoláte hľadať, čo na koho platí a učíte sa za pochodu. Niekedy sa dá použiť taktika, ktorú časť tela atakujete najskôr, inokedy sa ide tvrdo po zrážaní HP nadol.

Súbojom rozhodne netreba uprieť vizuálnu pastvu. Jednak kúzla majú rozmanitý farebný mix, ale aj pri nepriateľoch tvorivý tím skúšal vytvárať mutácie zvierat a monštier – až vám bude niektorých ľúto, že sa musíte do nich opakovane pustiť. Je to taká fantasy na počkanie, že vlk alebo medveď má zrazu obrovské neprirodzené pazúry a zároveň úžasnú nečakanú rýchlosť. Aj v súbojoch sa však vynára ten neduh s ovládaním ako pri parkoure: kombinácie tlačidiel sú síce dobre navrhnuté, keď ste mimo boja. Zvolíte si obranné kúzlo, útočné a môžete ísť do akcie. No vyvolávanie kruhov počas mastenia, kedy si v kruhoch vyberáte nejaké iné kúzlo a páčkou vlastne ovládate aj kameru v boji, je občas mätúce. Ak na vás útočí viac nepriateľov, nebodaj vás obkľúčili a vy sa snažíte v rovnakom momente uhýbať i chystať si kúzlo na obranný štít a následný protiútok, máte čo robiť.

Vstrebávanie deja, objavovanie sveta i boj. Akoby sa v každej z troch hlavných náplní vynárali chyby či nevyladené momenty. Na jednej strane sú všetky lákavé – ani v jednom momente hra nenudí tak, že by ste s ňou chceli tresnúť a odinštalovať. Zároveň narážate na prekážky, čo by ste nečakali od titulu, pri ktorom tím strávil dlhé roky vývoja.

A to ostáva ešte finálna výzva v podobe technického spracovania. Po internete kolujú viaceré legendy a fakt je, že SquareEnix si odhryzol veľké sústo. Prvá hodina v New Yorku pôsobí celkom dobre, lebo má uzavreté priestory a z veľkej časti je sledom dlhých animácií. Keď sa začne svet otvárať, prídu už výzvy. Napríklad odídete z hradu a otvorí sa veľké priestranstvo, ktoré je prakticky nevyužité a slúži iba na efekt – nedáte ruku do ohňa, že sa nezobrazuje ledva v 720p rozlíšení. Inokedy dorazí obrovský drak a textúry sú dosť ostré, svetelné efekty bohaté a v záplave boja si nestíhate všimnúť nedostatky. Skrátka je to nevyrovnaný celok – v zásade platí, že Square-Enix si ošetril animácie, ktoré sú kvalitné, no keď má engine makať naplno na veľkých plochách, vtedy prídu výzvy. Až sa môžete súbežne pýtať – bolo potrebné vytvárať také veľké svety a regióny, keď ich hra niekedy nedokáže využiť? Forspoken akoby nadväzoval na súčasný trend otvorených svetov, kde sa konzola potí pri vykresľovaní zbytočne. Lebo hra má toľko aktívnych prvkov, že by jej bohato stačil polovičný rozsah a pôsobila by hutnejšie.

Lepšie dopadla skôr zvuková stránka, Forspoken má totiž solídny mix zvuku i dve stopy. Najprv som volil japonskú, lebo v nej by príde lepšie nadabovaný Cuff a pár vedľajších postáv, samotná Frey znie dosť odlišne v japončine a angličtine – voľte ako vám padne do uší.

Forspoken je ambiciózna akčná RPG, pri ktorej sú azda všetci radi, že je na svete – čakanie bolo priam nekonečné. Výsledok nie je nehrateľný a nejde o sklamanie roka. Pod povrchom sa skrýva solídna hra s kvalitným svetom a rozporuplnou hrdinkou, ktoré môžete odhaľovať. Nie všetko vyšlo, ale kopa nových vecí, možností a odlišný prístup sa nedajú uprieť. Po strašení v teasingu som čakal väčšie sklamanie – odrátam pár bugov a miestami frustrujúce ovládanie a väčšinu času som sa bavil.