Občas si chcem len zastrieľať. Nepotrebujem hlboké príbehy, príliš komplexné mechanizmy, RPG prvky a neviem čo všetko ešte. Chcem si len zastrieľať a dôležité je, aby to strieľanie bolo dobré a zábavné. Ideálne možno aj v štýle starej školy. Ponuka tam je naozaj pestrá a je až pozoruhodné, koľko „boomer shooterov“ dnes vychádza a stále sa dokážu uživiť. Keď ale hovoríme o starej škole, naozaj niekedy chceme práve tú a nie niečo, čo sa na ňu hrá. Ale aj tu je, našťastie, ponuka pestrá a vrátilo sa už niekoľko kedysi známych značiek. Niektoré s jednou časťou, iné v celých sériách.

Napríklad taká Turok trilógie je už kompletná aj v remastrovanej podobe. Síce s odstupom od prvých dvoch hier, ale dočkali sme sa vydania Turok 3: Shadow of Oblivion Remastered. Môžete si tak zahrať celú hlavnú líniu tejto kedysi populárnej série. V dobách minulých vyrážala dych grafikou, z ktorej padala sánka. A bol to práve Turok, ktorý mnohých prinútil k upgradu na novú Voodoo grafiku. Teda okrem tejto trojky, ktorá prišla v dobe, keď bola séria už tak trochu za zenitom. Navyše len na jednu platformu – vyšla v roku 2000 na Nintendo 64 a aj keď nevyzerala zle, sánka z nej už nepadala.

Pre mnohých hráčov, dokonca aj fanúšikov prvých dvoch častí, tak toto bude vôbec prvé stretnutie s trojkou. A nebude vôbec zlé, aj keď má hra už 23 rokov. Ale nečakajte ani niečo, z čoho padnete na zadok. Čo teda máte očakávať? Že si dobre zastrieľate. Niežeby tu nebol pokus dotiahnuť aj tie ďalšie aspekty hry, ale nakoniec to je všetko jedno a záleží len na tom strieľaní. Baviť sa ale budete.

Poďme teda na príbeh. ak ste nehrali prvé časti, bude to divočina. Nedá sa povedať, že by na ne trojka až tak nadväzovala, ale aspoň už poznáte divoký svet tejto série, kde sú Indiáni, interdimenzionálne hrozby, svety medzi svetmi, dinosaury a ďalšie veci. A všetko prakticky naraz. Zoznámite sa s Joshuom, hrdinom druhej časti a aktuálnym Turokom, ktorého úlohou je ochraňovať svet pred hrozbami. Takže keď sa na scéne objaví nová hrozba, ktorá ničí všetko živé, nakope zadky nepriateľom a...potom zomrie. Joshua nie je hlavným hrdinom trojky, ale sú to jeho súrodenci. Je na vás, ktorého z nich si vyberiete, pričom aj hrateľnosť sa trochu líši.

A to ešte v rámci príbehu nezačali tie divoké prvky. Vízie, mimozemšťania, cestovanie medzi dimenziami, hordy nepriateľov a nakoniec aj nejaký ten zvrat. Nedá sa povedať, že by tu toho bolo málo a scenáristi sa pred viac ako dvomi dekádami naozaj snažili, ale ono to je akosi celé trochu zbytočné. Príbeh sám o sebe je síce zaujímavý, ale jeho podanie vás nevtiahne. Je tu zopár prestrihových scén, ale občas máte dojem, že nie sú príliš kohézne, sú len povrchné. Na druhej strane, toto je 23 rokov stará hra a je to vidno aj v tomto ohľade. Jednoducho vtedy sa to robilo jednoduchšie a ani očakávania od naratívu neboli také, ako máme dnes. Zvrat je ale aspoň nečakaný a maličký rozdiel je aj v tom, za koho hráte.

Koniec koncov, toto nie je hra, ktorú by ste hrali kvôli príbehu. Hráte ju kvôli tomu, aby ste mimozemšťanov aj dinosaury strieľali do hláv. A to jej ide dosť dobre. chvíľku síce trvá, kým sa k tomu strieľaniu dostanete, ale dovtedy máte tomahawk, keďže ste z indiánskeho kmeňa. Už s ním ale dokážete napáchať poriadnu paseku a ako sa postupne dostanete k ďalším zbraniam, rozpútate hotovú genocídu. Turok 3 robí akciu síce jednoducho, ale zábavne. Je krásne čistá, bez hlúpostí navyše. Nie je to ani len priblíženie pohľadu, ktoré dnes nechýba prakticky v žiadnej FPS. Tu len strieľate, kým vám nedôjde munícia. Vymeníte zbraň a strieľate ďalej.

Nepriatelia si to ale nenechajú len tak. Je ich pomerne dosť, aj z väčšej diaľky sú pomerne presní a hlavne sú variabilní, čo sa dnes tiež už tak často nevidí. Dokonca aj moderné boomer shootery v tomto dosť zaostávajú (Ion Fury, DUSK...). Tu je naozaj pestrá paleta nepriateľov rôznych druhov, veľkých aj malých, silných aj slabých, od neurčených príšeriek cez dinosaurov po rôzne monštrá. Navyše nechýbajú bossovia. Možno trochu škoda, že väčšinou na nich platí tá istá taktika – našiť do nich toľko olova, koľko sa len zmestí. Akurát tuším len pri dvoch musíte trochu experimentovať s taktikou a nestrieľať úplne bezhlavo. Bohužiaľ, ten posledný taký nie je.

Rovnako pestrý bude aj váš arzenál. Dokonca je väčší ako takto krátka hra vlastne dokáže rozumne zužitkovať, ale k tomu sa ešte dostanem. Zbraní je tu hromada, niektoré sú viac nablízko, iné zase podivné (napríklad zbraň cucajúca z nepriateľov život), nájdete tu aj čakram ako od Xeny, ale aj klasiku – samopaly, pištole, raketomet a podobne. Zaujímavým prvkom je, že niektoré druhy zbraní zdieľajú rovnaký typ munície, takže pri bezhlavom strieľaní sa čoskoro pristihnete pri tom, ako vám zostal akurát tak luk a šípy. Stále dosť silné zbrane, ale ťažšie sa s nimi bojuje. Ich výhodou zase je, že môžete vystrelené šípy zbierať.

Akcia má štýl, aj keď je teda veľmi jednoduchá. Budete si ale užívať to, ako nepriateľom môžete jednou presne mierenou ranou odstreliť hlavu či nejakú končatinu. Ja viem, je to v zásade detinské, ale je to tiež jedna z vecí, vďaka ktorým je gunfeel dosť dobrý. Takúto hru si nezahráte kvôli tomu, aby ste dumali nad transcendentálnosťou bytia. Zahráte si ju preto, lebo chcete mať dobrý pocit pri trhaní nepriateľov na kusy. Tu to je. A ak by vám aj základné zbrane nestačili, je tu aj jedna špeciálna, ale musíte si ju poskladať z častí, ktoré sú rozhádzané po leveloch. Je dosť možné, že sa vám to pri prvom prechádzaní ani nepodarí.

No ale poďme na tú dĺžku, čo je najväčší kameň úrazu hry. Päť hodín je jednoducho málo. Možno to je o máličko viac ako najnovšia Call of Duty kampaň, ale stále je to málo. Dva večery si zahráte pred spaním a máte po hre. Môžete ju hrať znova a možno aj budete, lebo skrýva viacero alternatívnych ciest a skrytých miest, ale okrem toho vám už pri opakovanom hraní nič viac neponúkne. A prejdete ju ešte rýchlejšie ako za tých 5 hodín. Môžete si to spestriť cheatmi, niektoré menia hrateľnosť, iné sú len zábavné. ale nič z toho nemení ten základný problém – 5 hodín je málo.

Už som v tomto ako obohratá platňa, ale opäť zopakujem, že spritové hry podľa mňa starnú lepšie ako polygónové. Tu je ďalší príklad. Vizuálne vylepšenia tohto remasteru nie sú malé, ale aj tak hra nevyzerá dobre. Vyzerá lepšie ako originál, to je pravda, ale stále nedobre. Prostredia sú niekedy možno ešte v poriadku, ale postavy sú príšerné. Aspoň sa to ale dobre hýbe na úplne všetkom. Zvuk je ale ešte väčšie sklamanie. Toto treba robiť nanovo, remaster nikdy nezachráni to, že pôvodné hry boli robené so zvukom v príšerne nízkej kvalite. Hlavne dabing postáv je už dnes v žalostnej kvalite. Pochváliť ale musím aspoň moderné prídavky. Niekde je to 4K a podobne, na Switchi (kde som hru recenzoval) je to zase dobre zapracované pohybové ovládanie. krásne si tak dokážete domieriť, aby ste nepriateľovi cez celú arénu odstrelili palicu.

Akcia je zábavná. To je vec, ktorú si tu užijete najviac. Poteší nové dynamické nasvietenie, cheaty pridávajú niečo navyše, hra beží všade ako po masle a na Switchi navyše dostala aj pohybové ovládanie. Chýba tu ale multiplayer, textúry sú škaredé, zvuk je vyslovene zlý a čo sa týka toho ostatného v hre, vlastne trojka nikdy nebola až taká dobrá ako prvé dve časti. Bola dobrá, ale nie až tak. A to sa tak nejako prenáša až do dnešných dní. Dobre si zastrieľate a kampaň asi prejdete viac ako len raz, ale bude to krátke a mohlo to dopadnúť aj trochu lepšie.