Broken Ranks

Hneď na začiatku budem úprimný a odkryjem karty. Nie som práve hráčom masívnych multiplayerových online hier, výrazne uprednostňujem singleplayerový zážitok. Pokiaľ ide o klasické mmo RPG, v podstate mám skúsenosť len s hrou Age of Conan Unchained, ktorá ma síce bavila, ale hrateľnosťou pre mňa nešlo o záležitosť porovnateľnú s ktorýmkoľvek singleplayerovým RPG. Conan mal atmosféry na rozdávanie, parádny a trestuhodne málo využívaný svet, aj nádhernú hudbu, avšak pomerne rýchlo nastupujúca repetetívnosť herných činností spolu s časovou náročnosťou spôsobili, že som sa konceptu čoskoro prejedol a potvrdil si, že mmo žáner nie je nič pre mňa. Keď som však videl trailer na hru Broken Ranks a jej krásnu kreslenú grafiku, navyše ukazujúcu relatívne realisticky vyzerajúci svet bez prehnaných fantasy šialeností (na ktoré som už pomerne alergický), jednoducho mi bolo jasné, že toto mmo RPG musím aspoň vyskúšať. Koniec koncov, išlo o free to play titul, takže za skúšku v tomto prípade skutočne nič nedám. Nuž a tak sa stalo a ja vám teraz prinášam svoje dojmy po niekoľkých poobediach strávených hraním. Schválne píšem dojmy, nakoľko poctivo preniknúť do všetkých systémov či prejsť hlavnú dejovú líniu by vyžadovalo priveľkú časovú investíciu, takže na serióznu recenziu si netrúfam, hoci hru už mám ako tak oťukanú. Pôjde síce o dojmy od zarytého priaznivca singleplayeru, vďaka nim však snáď podobní hráči získajú predstavu o tom, či Broken Ranks stojí za zahranie.

Prvou vecou ktorá vás v hre čaká, je ako už tradične tvorba postavy. Môžete si ju vizuálne trochu poupravovať, ale predovšetkým vyberáte jedno zo siedmych povolaní. Ide o klasické archetypy, originálne pôsobí akurát bojovník používajúci akési wolverinovské drápy a voodoo mág. Následne prebehne intro, ktoré animáciou pripomenie prestrihové scény z tretieho zaklínača, prípadne Thronebreakera. Keďže ide taktiež o poľský titul, možno to ani neprekvapí. Čo je však trochu škoda, je pomerne klišé rámec hlavného príbehu. Zlá ríša Utor napadne kráľovstvo Taern a úplne ho zničí, takže sa hráč stáva utečencom, mieriacim do susedného Haligardu. Tam má doniesť správu pre veliteľov novovznikajúceho odboja. Časť v Taerne pôsobí ako krátky tutoriál, ktorý vám ukáže všetky základné aspekty hrateľnosti, plnohodnotná hra potom začína v Haligarde. Táto tutoriálová časť taktiež naznačí, že hoci je celkový dojem z univerza naozaj skôr realistickejší, ani tým fantasy šialenostiam sa vďaka Utoru úplne nevyhneme. Predstavenie je to síce krátke, ale niečo málo odhalí, totiž, že utorskí vojaci sú akýsi podivní mutanti vraždiaci a ničiaci všetko, čo im príde pod ruku. Nuž nevadí, mohlo to byť aj originálnejšie, no hru to v zásade príliš nepoškodzuje. Hlavná dejová línia (aspoň jej časť, ktorú mám zatiaľ za sebou) však viac ako klasický príbeh pripomína sled úloh, prostredníctvom ktorých sa snažíte získať financie a podporu pre odboj. Tu už záleží na osobnom vkuse, či to človeku bude vyhovovať. Na jednu stranu sa dej drží príjemne pri zemi, takže hráč nie je hneď nejakým vyvoleným hrdinom ako v x iných hrách, na stranu druhú sa však príbehové misie dlho nesú v relatívne podobnom duchu. Príliš tomu neprospieva ani fakt, že je príbeh prekladaný časťami, kedy musí hrdina najskôr dosiahnuť určitú úroveň, aby mohol pokračovať ďalej. Niekedy mu je to dokonca aj priamo povedané prostredníctvom dialógov. Má sa skrátka zatiaľ poobzerať po okolí a nájsť si prácu. Nejde teda práve o elegantný spôsob, akým danú informáciu podať. Rovnako tak zamrzí skutočnosť, že vďaka tomu pomerne dlho pobehujete po niekoľkých základných lokalitách, čo časom unaví.

Úlohy sú však na pomery mmo celkom pekne a zaujímavo napísané. Nechýbajú ani originálne či vtipné kúsky, pričom nejde len o tie hlavné, ale platí to i pre vedľajšie questy. Niekedy majú tiež viacero spôsobov riešenia, občas dokonca hra umožní vybrať si jednu z niekoľkých úloh, čím ale zaniká možnosť splniť zvyšné. Vďaka tomu vzniká potenciál na znovuhrateľnosť, hoci to podľa mňa v kontexte celkového rozsahu mmo RPG vyznieva takmer zastrašujúco. Fanúšikom žánru alebo hráčom, ktorí skúšajú iné postavy, to ale určite pomôže osviežiť opätovný postup hrou. Čo trochu zamrzí je fakt, že pri niektorých dialógoch nie je úplne jasné, prečo prebiehajú práve daným spôsobom. Napríklad sa rozprávate s určitou osobou a tá reaguje tak, akoby ste už s ňou nejaký rozhovor absolvovali, hoci zatiaľ žiadny neprebehol. Rovnako tiež narazíte na množstvo situácií, kde naopak dialógy nedávajú hráčovi žiadnu možnosť voľby. Navyše hra obsahuje pomerne veľké množstvo rôznych ukazovateľov, ktoré vytvárajú solídny vizuálny smog a vodia za ručičku. Na druhú stranu je ale pravda, že pokiaľ ide o alternatívne či inak špecifické spôsoby riešenia úloh, tam už Broken Ranks príliš nenašepkáva a mám tiež pocit, že ich aj odmeňuje vyšším počtom skúsenostných bodov. V rámci úloh mi však vadil dosť veľký podiel behania hore dole po lokalitách. Dokáže to otráviť a spravidla vás to konfrontuje s niekoľkými načítacími obrazovkami. Tie síce nie sú dlhé, no v čase obrovských otvorených svetov bez loadingov, pôsobí na malé územia rozkúskovaný Haligard predsa len trochu nepatrične. Niekedy je hra síce milostivá, použije čierny prestrih s prípadným textom a na miesto určenia vás prenesie automaticky, ale rozhodne sa to nedeje tak často, ako by mi bolo milé. Nejakú formu fast travelu by som určite privítal. Taktiež tu nájdete aj veľa klasických výplňových úloh, kedy máte napríklad zabiť určité množstvo príšer, ale bez toho by to v žánri asi nešlo. Vždy ich sprevádza časový limit, ktorý po danú dobu (okolo 30 minút) zabraňuje zobrať misiu rovnakého druhu, takže to sťažuje grindovanie. Úlohy s dejom ale poskytujú omnoho vačší počet skúsenostných bodov, takže hra dáva aktívne do popredia to zaujímavejšie zo svojho obsahu. V každom prípade ale potrebe občas zvýšiť level cez prosté zabíjanie nepriateľov neujdete. Ak totiž počas dejových úloh dôjde k ťažkému súboju, alebo sú umiestnené v lokalite plnej tuhých nepriateľov, nemáte inú možnosť, než trochu potrénovať.

Tým sa plynule dostávame k súbojovému systému. Boje tu prebiehajú na samostatnej obrazovke a majú špecifickú formu. Kombinujú totiž ťahové súboje s časovým limitom, takže dochádza k skĺbeniu dvoch protichodných filozofií. Treba premyslieť ťahy, ale zároveň flexibilne reagovať na aktuálnu situáciu. K dispozícii máte len 10 sekúnd, takže žiadne pokojné premýšľanie nehrozí. To síce občas nahnevá, ale nemizne vďaka tomu napätie. Počas kola máte možnosť vykonať 5 útokov, pričom môžete vybrať aké to budú (a či vôbec vykonáte všetkých 5) a tiež sa brániť. Existujú tu 3 druhy obrany, ktoré samozrejme zodpovedajú všetkým prítomným typom útokov - obrana nablízko, na diaľku a proti mentálnym útokom. Aby ste mohli jednotlivé úkony vykonať, musíte im prideliť určitý počet akčných bodov. Tie určujú pravdepodobnosť úspešného vykonania akcie, pričom maximálny počet bodov na úkon je 5. Keďže celkovo máte na rozdelenie 12 bodov, treba zvážiť kam ich dáte. Našťastie si môžete predpripraviť základnú stratégiu, čo umožňuje lepšie zvládať celý súbojový systém. Keby totiž bolo nutné zakaždým v priebehu 10 sekúnd vyklikávať útoky a priraďovať body, asi by nešlo o nič príjemné. Takto len kliknete na predpripravenú stratégiu a počas časového limitu podľa potreby čo to prispôsobíte. Pri každej vašej alebo súperovej akcii totiž vidíte okrem poškodenia tiež percentuálnu šancu úspechu vykonávanej akcie, takže informácie pre strategické rozhodnutia máte. Na základe toho totiž môžete odhadnúť, ako zhruba akčné body rozdelil súper. Aj tak často budete mať čo robiť, aby ste limit stihli efektívne využiť. Zároveň je taktiež potrebné dbať na zdroje ako je stamina či mana, keďže niektoré útoky ich vyčerpávajú. Hoci sa napríklad stamina počas kôl po troške obnovuje, pri nedbanlivom používaní schopností môže ľahko dôjsť k tomu, že postava premrhá akciu len kvôli vyčerpaniu. Nakoľko súboje dokážu byť celkom náročné, určite to nechcete. Špeciálne vás preveria predovšetkým súboje s viacerými súpermi, ktorých môže byť až 5. Na druhú stranu však niekedy získate spolubojovníkov aj vy (tiež maximálne 4). Či už to bude niektorý z ďalších hráčov, alebo počítačom ovládaná postava, na ich akcie nemáte žiadny vplyv, ale pomoc je vždy vítaná. V prípade smrti si musíte vybrať jednu z ponúkaných kariet. Tá odhalí o čo a v akom množstve prídete a následne sa objavíte v nemocnici. Dokáže to nahnevať, pretože okrem zlata a skúseností môžete prísť aj o predmet z inventára. Takto som stratil topánky, ktoré som opatroval od prvých levelov, keďže som na ne ešte nemal úroveň a tesne predtým, že som ich mohol konečne nasadiť, ma o ne pripravila blbá karta. Cennejšie kúsky by však mali byť pred podobným osudom chránené, tak aspoň niečo. Medzi súbojmi našťastie viete pohodlne zregenerovať prostredníctvom odpočinku, hoci ten pri častom bojovaní dokáže byť tiež trochu otravným zdržovaním.

Vadila mi tiež skutočnosť, že do herného sveta sa nedá dostatočne dobre vžiť, pretože hra využíva rovnaké zákutia na rôzne úlohy. Toto bude asi neduh mmo RPG vo všeobecnosti, ale prišlo mi, že v Broken Ranks veľmi vyniká. V tom istom dome tak počas plnenia rôznych úloh nájdete raz starého rybára, potom kupca vlastniaceho spoločnosť na ťažbu minerálov, či nebezpečných banditov. Blízka jaskyňa je podľa potreby najprv útočiskom skupiny lúpežníkov, aby mohla neskôr poslúžiť ako základňa obávaných pirátov. Pritom to nie je vysvetlené napríklad tým, že by piráti prevzali jaskyňu po tom, čo ju hráč vyčistil (narazil som aj na úlohu, kde podobné vysvetlenie padlo, ale to sa udialo v priebehu toho jedného questu). Táto recyklácia miest pre iný účel vytvára nekonzistentnosti, ktoré následne búrajú uveriteľnosť fikčného sveta. Rozumiem síce, že v mmo nemožno do prostredia zasahovať v takej miere, ako u singleplayerového dobrodružstva, ale umiestniť postavy aspoň do iných domov, hádam nemôže byť taký problém. Niekedy tiež dochádza k rámcovému opakovaniu určitých situácií, čo rovnako nepoteší. Koľkokrát ma počas questu hodili do väznice, som už radšej prestal počítať.

Čo naopak poteší, je však jednoznačne grafické spracovanie. Celé prostredie má úžasné 2D kreslené spracovanie plné detailov, vrátane dostatočného počtu rôznych animácií, takže ani nepôsobí prehnane staticky. Sprievodnú hudbu tiež považujem za peknú, avšak skôr vhodne dopĺňa atmosféru a funguje ako príjemný podkres pri hraní, než že by išlo o výraznejšie zapamätateľný soundtrack.

Ako to celé nejak v skratke zhrnúť? Hranie Broken Ranks ma bavilo a stále baví, napriek určitému presýteniu celkovým štýlom hrateľnosti, ku ktorému predsa len došlo. Ako singleplayer hráč by som však určite rád prešiel hlavnú dejovú líniu, či videl ďalšie zákutia tunajšieho sveta. Keby aj pre nič iné, už kvôli tej prenádhernej grafike a pomerne realistickému zobrazeniu univerza. Niektoré potenciálne zábavné súčasti pravdepodobne nikdy nevyskúšam (trailer ukazoval napríklad budovanie základne na štýl HoMaM), ale ku štastiu mi viac netreba. Či moja chuť hrať skutočne vydrží až do konca príbehu je síce otázne, no zatiaľ som skôr optimistický. Mapa s množstvom otázničkov a lokality uzamknuté minimálnym levelom postavy pravda môžu ešte zamiešať kartami a predčasne ma otráviť, ale pri presýtení sa vždy môžem uchýliť k hraniu Broken Ranks po menších kúskoch. Ak nepomôže ani to, až vtedy pre mňa hra stratí zmysel. Ponúka teda Broken Ranks niečo aj singleplayerovému hráčovi? Snáď vám tieto dojmy pomohli utvoriť si predstavu. Z mojej doterajšej skúsenosti tvrdím že áno, hoci nie úplne bez výhrad. Najlepšie však urobíte, ak si hru v prípade záujmu sami vyskúšate. Koniec koncov, za skúšku v tomto prípade naozaj nič nedáte.