Star Wars Jedi: Survivor

Kde bolo tam bolo za siedmymi horami a za siedmimi dolinami, v ďalekej preďalekej galaxií zahlušili istému farmárovi adoptívnych rodičov... Tento dôležitý moment duševne poznačil nejedného mladého človeka a stvoril paralelný vesmír kde stá tisíce, dnes už dospelých ľudí, šikanujú hercov, scenáristov, producentov a inú pracujúcu inteligenciu, ktorej jedinou chybou je snaha vykešovať na nostalgii za strateným detstvom pekný balík peňazí. Keď kúpila spoločnosť Disney práva na značku Hviezdnych vojen nejednému fanúšikovi bolo jasné, že éra STAR WARS ako ho poznáme sa skončila. Svet, ktorý vytvoril George Lucas a priatelia je obrovský a jeho potenciál či rentabilita v oblasti audiovizuálneho média snáď nemá páru. Avšak niečoho naozaj originálneho je v modernom STAR WARS ako šafránu. Vsadiť na overenú kartu či nostalgiu fanúšikov, skrátka dáva väčší "finančný zmysel". Sťažovať sa však môžme až nám ústa zdrevenejú, aj tak im to, aspoň zdanlivo, celkom vychádza. My mileniálovia sme si totiž okamžite kúpili hru Star Wars Jedi: Fallen Order a aj jej pokračovanie, o ktorom je táto recenzia a na nejaké filozofovanie o tom ako kapitalizmus ničí ľudskú fantáziu a umeleckú integritu nemáme čas.




Hlavný hrdina Cal Kestis rovnako ako Luke Starkiller (pardon Skywalker) prijde o všetko čo má a jeho doterajší život sa zmení na nepoznanie. Z bežného chlapca sa musí stať, po vzore Campbellovho Hrdinu Tisícich Tvárí, dub/chlap/hrdina/stroj a zlo musí byť porazené ideálne vo forme spektakulárneho boss fightu. Hra Survivor sa odohráva pár rokov po konci Fallen Order, ktorý vraj skončil tak, že Cal zničil datakocku s údajmi o všetkých force-sensitive deťoch v galaxii a tým zabezpečil aby sa nedostala do rúk Impéria. Tento fakt mi pripomenuli konverzácie v Jedi: Survivor, pretože i keď som jeho predchodcu hral pár rokov dozadu, pamätal som si z tej hry tri veci. 1. Cal po vzore Jacka Sparrowa "zrekvíroval" AT-AT a rozfašíroval majetok impéria v hodnote miliárd kreditov, 2. nejakú otravnú prerastenú žabu priamo zo satanovej prdele a neurónový záblesk číslo 3. bossfight s Vaderom. Survivor našťastie ponúka aj krátku rekapituláciu ak ste zabudli čo sa v prvom diely odohralo. Osobne som rekapituláciu nevyužil a počas hrania mi veru nechýbala, dokonca som nadobudol pocit, že prvý diel ani nie je úplne nutné hrať a môžte rovno naskočiť do pokračovania ak ste teda tento typ človeka, čo Harryho Pottera začne čítať od Ohnivej čaše. Nám hráčom sa nedostala do rúk poriadna STAR WARS hra, kde je možné sa oháňať mečom, asi už od čias STAR WARS Jedi Knight: Jedi Academy, čiže prvotné nadšenie z Fallen Order bolo hmatateľné. (prepáčte ale ani jeden Force Unleashed, aj keď minimálne jednotka mala svoje kvality, túžbu po hre so svetelným mečom vo mne neukojil) Sám som si Fallen Order kúpil nie veľmi dlho po vydaní čo je pre mňa skôr výnimkou než pravidlom. Hra sama o sebe bola v podstate podarená aj keď príbehovo a myšlienkovo nudná, dokonca aj v porovnaní s nie práve oskarovými STAR WARS Jedi Knight hrami. Taktiež bolo cítiť inšpiráciu Souls hrami, ktorá sa do tohoto žánru hodila asi ako tetovanie na obočí vášho finančného poradcu. Avšak kde hra vynikala a vzbudzovala vo mne pocity, na ktoré som aj zabudol, že som schopný cítiť, boli práve momenty, ktoré sršali nostalgiou. Ako som už spomenul, Disney, ktoré sa momentálne točí so značkou STAR WARS na mieste ako prd v gatiach, nie je jediný korporát, ktorý si s fenoménom STAR WARS nevie dať rady. EA, respektíve Respawn Entertainment zjavne tiež nevie kam tento svet posunúť alebo ako rozpovedať pútavý príbeh od začiatku až do konca vo videohernej forme. Napriek tomu, hra bola prijatá s láskou a opaterou v širšej hernej obci, zrejme aj vďaka EA, v ktorej područí vyšla jedna singleplayer STAR WARS hra za tri vlády Smeru a každý sa už tešil na pokračovanie. To prišlo s veľkými fanfárami začiatkom roka 2023. Poďme sa teda spolu pozrieť čo autori zlepšili, čo zhoršili a kde stále prešľapujú na mieste.






V okovách Georga Lucasa

Keď už som začal zabŕdať do toho príbehu, poďme sa najprv povenovať tomu. Koniec koncov Star Wars Jedi: Survivor je predsa hra príbehová. Ako som spomínal, hra si berie z fenoménu Hidetaka Miyazakiho a From Software inšpiráciu možno až príliš. Príbeh sa však Miyazakiho štýlom rozprávania našťastie neinšpiruje lebo to by sme ako fanúšikovia vesmírnej opery asi "nedali". Keď si predstavím, že ľudia ktorý výskajú pri seriály ako Kenobi od radosti, by mali hrať nejakú STAR WARS hru, nad ktorej príbehom je nutné sa zamyslieť, nuž mám obavy že u niektorých by to mohlo vyvolať mozgovú príhodu. Keďže Respawn Entertainment nič takéhoto dosiahnuť nechcel, vsadil na istejšiu kartu. Inšpirácia The Last Of Us, novým God Of War či Uncharted je citeľná. Avšak všetky tri spomenuté majú niečo čo aj jeden aj druhý Jedi postrádajú a to sú dobre napísané a pútavé dialógy v kombinácií s výbornými hereckými výkonmi. Druhé spomenuté si myslím, že je, niekedy viac, niekedy menej, prítomné aj v Survivorovi. Herci vôbec nie sú zlí, avšak treba povedať, že materiál s ktorým pracujú je už iná káva. Povedal by som, že cibetková, ešte čerstvá, teplá a chemicky neupravovaná rovno z mačkoidnej šelmy žijúcej v indonézskom pralese. Stig Asmussen je skrátka možno dobrý herný režisér, avšak písať ho v škole na hodine slovenčiny nenaučili. Celý príbeh, jeho zápletka a vzrušujúce odhalenia, ktoré vidíte prichádzať svetelné roky dopredu, pôsobí akoby vygenerovaný veľkým jazykovým modelom, ktorého korpus dát pochádza výhradne z netflix seriálov. Všetko to hodiť na Asmussena ale nie je fér. Jednak je to veterán herného priemyslu a tiež mám také dobiedzavé tušenie, že vinníkov je viacero. Jedným z nich musí byť George Lucas. Chlapíci z Bioware a Obsidianu nám ukázali, že vo svete, ktorý vytvoril sa dajú rozprávať zaujímavé a originálne videoherné príbehy, ktoré zaujmú. Lucasove univerzum sa dá zmysluplne expandovať avšak treba sa (ideálne stovky rokov), odpútať od rodiny Skywalkerových a robiť si veci po svojom. To posledné menované je však takmer nemožné prihliadnuc na smernicu Disney, ktorú som spomínal v úvode. Druhá vec, ktorú je možné Georgeovi vytknúť je práve fakt, že sa svojho dieťaťa vzdal v prospech Disney. Nečudoval by som sa ak by v kanceláriách Respawn Entertainment počas celého vývoja stanoval chlapík s čelenkou s ušami, okupoval kávostroj už od 7mej rána a Respawn tímu kecal do vývoja čoho a koľko kde treba pridať, ubrať, koľko samohlások je možné použiť ale hlavne nakoľko môžu ovplyvniť moderný Disney kanón svojím príbehom, ktorý si načrtli. Takto sa zmysluplná tvorivá činnosť veru robiť nedá.



Kde je príbeh, akokoľvek zjednodušený, musia byť aspoň dobre napísané postavy, ktoré ho ponesú na svojich bedrách a poskytnú hráčom niekoho s kým sa dá stotožniť. Počet postáv oproti jednotke narástol aj čo sa týka pestrosti. Nanešťastie, všetky postavy sú veľmi šablónovité, nezaujímavé či už dizajnom alebo aj tým čo to vlastne pri tom pive v Pyloons Saloon trepú. Mimozemšťan Turgle možno niekoho pobaví, všimol som si že sa mi náramne podobá na Raz-a z Psychonautov a rýchla návšteva IMDB mi potvrdzuje fakt, že je to ten istý Razputin, ale ostatné postavy s ktorými sa stretáte a pre ktoré robíte questy vám vyfučia z hlavy skôr než stihnete povedať Han Solo. Nový aj staronový jediovia, ktorých hra predstavuje, akoby vystrihli z knihy "Trópy, ktorým sa vyhýbať pre scenáristov začiatočníkov". Neveril by som, že raz mi bude pripadať komická postava, ktorá rozpráva škótskym prízvukom nudná ale STAR WARS Jedi: Survivor uspel tam kde iný zlyhali a podarilo sa mu aj nemožné. Konkrétny príklad, o ktorom hovorím ale nezabil čisto scenár ale aj game dizajn, kde Vám jedným švihom čarovného dizajnerovho prútika z možno aj relatívne zábavného príbehu v podobe takej malej jednohubky spravia 10 ešte menších jednohubiek, ktoré treba spapať pekne postupne po neuveriteľne malých kúskoch, rozhádzaných po svete. Výsledkom je už ani necítite chuť tej jednohubky keďže ju tiež žuváte v priebehu niekoľkých gameplay hodín. Ktotoľvek prišiel s nápadom rozkúskovať questline s rybárom Skoova Stev na 10 častí rozhádzaných po Koboh a Jedha planétach by si zaslúžil aby ho zamestnal Ubisoft. To už sa však dostávame k najväčšiemu problému hry a to chce začať novú kapitolku.

Causa morbi

Pýta sa pacient doktora: "Pán doktor kade chodím samé otázniky a keď chcem povedať veľmi jednoduchú vec trvá mi to minimálne 40 hodín čo mi je?". Doktor odpovedá: "To bude Openworlditída, tu máte nožničky, jediné čo pomôže je začať strihať a strihať." Súdruhovia v Respawne však nestrihali a že veru je čo. Recenzenti a ľudia vyššieho veku ako 12 sa v posledných rokoch sťažujú na otvorené svety čoraz viac a viac. Ťažko im to zazlievať. Veľké sľuby developerov predávajú produkty a čím väčšia mapa tým viacej adidas. Ibaže deň má iba 24 hodín a keď človek zapne hru tak by sa rád bavil, lebo inak môže aj pozerať správy na TA3ke. Fallen Order trval pre človeka čo chcel prejsť hru na sto percent niečo pod 30 hodín. Survivor keďže je to pokračovanie musí mať aspoň dvakrát toľko nie? Veru, podarilo sa. Hra má, aby sme boli korektný, 5 planét (6ta má príliš malú hraciu plochu aby sme ju zarátali), 3 sú v podstate také klasické levely a posledné 2 sú malé openworldy kde je poskrývaných nespočet vylepšení, force echoes, scanov, handier, hlavíc na svetelný meč, side questov, špeciálnych enemákov a iných chujovín, ktoré slúžia na umelé predĺženie hernej doby. Samozrejme ako každý slušný hráč som ich aj ja musel pozbierať všetky. Pristavme sa pri force echoes a scanoch s ktorými pomohol robotík BD,  čo sú vlastne také útržky "lore-u" alá Elden Ring, pretože ma udivovali a fascinovali. Tzv. environmental storytelling, je tu použitý spôsobom aký som veru ešte nevidel. Možno naozaj autori videli emotívne reakčné videá fanúšikov STAR WARS na seriál Kenobi a usúdili že treba zvoliť novátorský prístup k tomuto, dnes už bežnému, nástroju dizajnérov a natlačiť vám ho až do gágora a ešte vám aj hýbať čelusťou aby pomohli s prežúvaním. Predstavte si situáciu, ktorá sa pri hraní bude opakovať zas a znova. Prijdete do miestnosti a zbadáte obrovské silo. Pomyslíte si, že to je asi nejaká zásobáreň vody prípadne pšenice a myšlienku pustíte z hlavy. Keď k nemu prijdete bližšie zjaví sa prompt na stlačenie gombíka, ktorý pošle BD-ho predmet zoskenovať. Odomkne sa vám pár riadkový "lore" kde je napísané: "Toto silo je tu už desaťročia. Zrejme sa používalo na skladovanie kobopšenice" (áno každý bežný názov ako pšenica, potkan, poliak, sliepka musí mať sci-fi predponu aby bol dostatočne STAR WARS). Takýchto skenov sú v hre desiatky, čítal som ich všetky a ani jeden mi nepredal nejakú informáciu, ktorá by príčetného človeka aj zaujímala. Ak niekto potrebuje vysvetliť, že ten podlhovastý predmet vysoký 10 metrov je silo, že tá malá vec v kúte izby bude asi kôš, že ten jedi-sky chrám postavili jediovia staroveku, môže kľudne ignorovať finálne hodnotenie v recenzií. Možno, že som príliš zvyknutý na střípky loreu od strýka Miyazakiho a teda je moja paleta trošku inak naštelovaná ale i tak som presvedčený že všetky popisky a dodatočné texty, ktoré majú expandovať svet, napísal internista s použitím umelej inteligencie. Hra by neprišla absolútne o nič keby sa to všetko skrátka vypustilo.



Fallen Order bola akčná hra so souls prvkami, ktorá tiež obsahovala tonu zberateľných vecí ale stále sa dokázala vtesnať do príjemných 25 hodín. Ak však chcete zozberať a skompletizovať Survivor-a tak tých 60 hodín môže byť niekomu aj málo, obzvlášť keď ste rovnaký sebatrýzniteľ ako ja a keď počujete, že niekto tieto hry hrá na obtiažnosti nižšej ako JEDI GRANDMASTER, tak sa tvárite ako Harry Osborne v čestnej lóži na divadelnom predstavení Mary Jane, pri pohľade na Petera Parkera, ktorý sa úprimne zabáva a tlieska v prvom rade. A to ani nehovorím o tom, ako plytvajú vašim časom NPCčka. Ich srdcervúce príbehy milerádi strávite pozeraním do telefónu ale ak ste hráčom zo starej školy aj tak sa po každej veľkej misií vrátite do HUB-u kde sa s každým porozprávate, pretože Bioware vás to tak skrátka naučil, že sa to patrí. Side questy v hre pozostávajú z toho, že idete na nejaké miesto kde ste ešte neboli a tam zabijete zvyčajne unikátneho nepriateľa. Bossfight je zväčša dobrou odmenou ale tie omáčky okolo sú naozaj námet zo štyridsiatej piatej strany p*rnhubu, ktoré browsujete lebo už neviete čo so životom. Hra je samozrejme stále metroidvánia čiže odmenou za preskúmavanie mapy z vlastnej iniciatívy je realizácia, že ste práve zbytočne premárnili ďalšiu polhodinu, keďže po x-tom pokuse dostať sa niekde kde to vyzerá zaujímavo, zistíte, že skrátka nemáte odomknutý istý skill alebo nemáte potrebný predmet a musíte sa sem vrátiť neskôr. Stačí aby vás hra na niečo také upozornila či už čitateľnejším herným dizajnom alebo textom: "Hej potrebuješ dash, ktorý ešte nemáš, vráť sa keď si ho odomkneš" a bolo by po probléme, aj keď treba uznať že tomuto problému čelia všetky Metroidvánie od Arkham hier až po no hádam Metroid, Prime povedzme. Hra má dokonca GWENT z Wishu, pretože to niekto niekde videl, že to je dobré mať. Narozdiel od CDProjektRED, ktorý pridali GWENT do Zaklínača, pretože vymysleli parádnu hru, o ktorú by bolo škoda sa nepodeliť so svetom tak Respawn Entertainment pridali zabijak času, ktorý nemá žiadnu pridanú hodnotu i keď našťastie toho času si až tak veľa neukrojí ako spomínaný GWENT, ak ho teda vôbec chcete prejsť celý a odomknúť si odmeny, ktoré z toho plynú (ďalšie handry, svetelné meče a vylepšenia). Pred lepším herným režisérom by aj sebazapálenejší vývojar skrátka nenašiel tú správnu obhajobu pre túto minihru a x ďalších prkotiniek ako kultivácia záhrady na streche Greezovho baru a i. "zábavky", ktoré iba odvádzajú pozornosť od toho čo malo byť napísané na dizajnérskej tabuli veľkými písmenami a červenou fixkou.

Skúsim sa točiť, to je dobrý trik

S pokojným svedomím môžem potvrdiť, oháňanie sa mečom funguje. Súbojový systém sa nedočkal revolúcie, ale vylepšení a zlepšovákov je hneď niekoľko. Za zmienku stoja pridané "lightsaber stances" čiže nové postoje, pridanie blasteru, Kylo Ren meča a iné drobné vylepšenia a vybrúsenia haprujúcich animácií. Dual wield podobný Ahsoke či Darthovi Maulovi samozrejme ponechali. Hneď na začiatku treba však povedať ak čakáte slobodu po vzore Jedi Knight série v pohybe a v šantení s mečom tak tej sa nedočkáte. Každopádne boje tak ako ich navrhol Respawn v prvom diely ich trilógie sú naďalej efektné, rýchle a hlavne v spojení s dizajnom dark souls napínavé ako argoguma na kobotrenkách. Ak sa človek naučí perfektný úskok na poslednú chvíľu a natrénuje parry (odraz útoku) začne sa naozaj cítiť ako Batman, pardon Jedi. Avšak hra vás nenechá uvelebiť sa v komfortnej zóne a neustále pridáva nové výzvy, nových nepriateľov a novú háveď s ktorou si niekedy ani parry nedá rady. Zvládate lovcov jediov ľavou zadnou? Žiaden problém, hra vám k nim pripojí dvoch raketometčíkov a obrovského robota ktorý láme kosti pohľadom.

Ak by sme si odmysleli rôzne "openworld" rozptýlenia a cutscény, tak hra vás naozaj zabaví a nenechá pozrieť do telefónu počas celej svojej hracej doby. Možno až na obmedzené lezenie po lianach a skalách tlačením analógu nahor alá Uncharted, ktoré v roku 2023 už nemá v hrách čo ponúknuť. Je to taký zabudnutý prvok ako napríklad pomalé preliezanie malých, úzkych priestorov hlavným hrdinom. I keď to malo aspoň ten význam, že herné enginy si za ten čas aspoň na pozadí mohli načítať nové assety a mapy, čo je dnes už samozrejme vďaka rýchlym SSD nepotrebné. Aký význam má to Uncharted lozenie veru neviem, keďže zábava to teda už dávno nie je. Dizajn jednotlivých levelov je veľmi priamočiary až old-schoolový, čo je v dnešnej AAA produkcií v podstate vítané. V kombinácií s nepriateľmi vedia prostredia ponúknuť celkom napínavú prekážkovú dráhu. Čo možno bude niekomu vadiť je fakt, že jednotlivé mapy pôsobia až príliš "videoherne". Je veľmi ťažké si predstaviť, že v tejto stroskotanej lodi sídlia a žijú banditi, že túto dolinku obývajú Jawovia, že tu majú občania Koboh dol, do ktorého chodia fárať, ak by to totiž naozaj tak bolo tak by to znamenalo, že každé ráno kým prijdú do roboty musia absolvovať STAR WARS verziu Ninja factoru a polovicu z nich zožere lokálna fauna, flóra či zabije elektrina. Po dohraní, hra ponúkne, dnes už skoro štandard, New Game+ mód pričom pomení a sťaží skoro všetky stretnutia s nepriateľmi, čo je vítaná zmena a bod k dobru pre znovuhrateľnosť. Poskytne aj nový veľmi efektný perk, ktorý v podstate spraví vás aj vaších protivníkov 10x smrteľnejších. Potom už len stačí do hry namódovať ľubovoľnú postavu zo STAR WARS univerza a zábava môže začať. Mody k hre tohoto typu patria skrátka ako Beyoncé k Jay-Z-mu  a v mojom prípade zvýšili výsledné skóre o pol boda. 

Čo kazí výsledný dojem viac než príbeh z časopisu Kamarát je technický stav na PC. Jedi Survivor som hral na AMD procesore 7800x3D, s 32 giga RAM a NVIDIA 3090kou. Počas celých 66 hodín hrania, hra neprestala sekať. Tzv. traversal stutter je všadeprítomný a nepomohli ani mody, ktoré sa ho pokúsili vyriešiť. Keďže práce na pokračovaní sú v plnom prúde a už máme rok 2024, silne pochybujem, že autori niekedy hru opravia. Koniec koncov Fallen Order tiež ostal sekavý a ostane taký aj keď vyjdú procesory, ktoré budú 10x výkonnejšie než tie dnešné. Neviem čo je to za fenomén ale od Digital Foundry počúvam, že v podstate ľubovoľná EA hra v roku 2023 trpela podobnými problémami a zúfalým technickým stavom. Netvrdím, že je hra nehrateľná, koniec koncov 66 hodín hovorí za všetko, ale napríklad na planéte Koboh, kde strávite najviac času a sekanie je najprominentnejšie, my bolo po dlhšom hraní až zle od žalúdka a hru som radšej vypol. Takýto pocit som nezažil hádam za celú svoju videohernú kariéru a to som hral Portal 2, Mirrors Edge, Outer Wilds a iné hry, ktoré pracovali s perspektívou, kamerou a všakovakými šialenosťami, ktoré sa v Jedi Survivor ani zďaleka nedejú. Stačí jednoduché dotieravé šklbanie pri normálnom pohybe v priestore. Diskusia o technickom stave Jedi Survivor je však tak trocha v úzadí, keďže väčšina ľudí hrala skrátka na konzole, i tak si myslím, že je to veľká hanba pre spoločnosť ako EA alebo aj samotný Respawn Entertainment a som názoru, že veľa publikácií a to aj takých, ktoré si hovoria, že sú pre PC hráčov, túto skutočnosť vôbec nevzalo do úvahy v ich finálnom hodnotení.

Star Wars Jedi: MacGyver

Aby som to nejako zhrnul, pokračovanie Fallen Order je jednoznačne lepšia verzia pôvodnej hry. S výhradami k príbehu a k dianiu to však celé pôsobí ako taká FIFA alebo NHL. Keď vyjde nová STAR WARS hra od Respawnu tak si jednoducho kúpite tú a zabudnete, že tá predchádzajúca existovala, keďže nie je veľa dôvodov sa k nej vrátiť. Nová verzia je lepšia, nablýskanejšia, pohodlnejšie sa hrá, ostré hrany sú obrúsenejšie a možnosti väčšie. Autori nezdvihli hodenú durasteel rukaviuc a nevytvorili pohlcujúci príbeh o tom ako tyrania ničí ľudského ducha ale nedá sa im odoprieť, že sa o "to" aspoň nepokúsili. Odhliadnuc od toho čo "to" akože malo byť. S kyslou pachuťou v ústach sa mi ako fanúšikovy Hviezdnych vojen ale nedá predstaviť budúcnosť, v ktorej si napokon nezahrám aj posledný diel trilógie. Viem odhadnúť presne ako skončí, kto prežije, koho naopak pošteklí svetelný meč v podbrušku, čo bude hlavná zápletka atď a ak by som moje predikcie okorenil pár desiatkami eur v stávkovej kancelárií tak pravdepodobne aj zarobím, ale dalo by sa povedať, že sa na posledného Jedi-a v podstate akýmsi chorým spôsobom teším. Nazvite to môj "guilty pleasure". Ak som niekoho recenziou urazil treba pamätať, že: "Nie je žiadna emócia,  je iba mier. Nie je ignorancia, sú len vedomosti. Neexistuje vášeň, jestvuje len pokoj."