Hitman 4: Blood Money

Drahá mamka s ockom. Píšem vám, aby som sa vám zdôveril so svojimi problémami a objasnil vám prekérnu situáciu v ktorej sa teraz nachádzam. Ako vidíte, žijem, no nemusí to trvať dlho. Som až po uši zaborený do vyslovene odporných problémoch a vyliatím mojej duše do tohto listu si ušetrím množstvo duševného rozpoloženia a žalúdočnej nervozity. Beriem lieky na upokojenie a z neustáleho drogovania mi aj vypadali vlasy. To je však teraz vedľajšie a keď chcete vedieť čo všetko som si preskákal a do čoho všetkého som sa namočil, čítajte ďalej.

Iste viete o mojej afére o úteku z väzenia. Ja viem sú to už štyri roky no vnútorný pocit mi hovorí, že stále žijete v nevedomosti čo sa ten pekelný deň keď váš synček opustil budovu zákona stalo a či je v poriadku. V ten večer mi pomáhala, momentálne jediná terajšia nádej v tomto mojom beztvarom svete plnom ilegality, agentúra ktorej som teraz oddaný. Život však obsahuje mnoho nástrah a operátorka s nádherným hlasom a krásnym menom Diana ktorá pomáhala postaviť sa na nohy, mi aj zároveň dohadzovala kšefty, slúžiace ako splátky môjmu neznámemu záchrancovi. Nie oci, nerehoc sa, nič som s ňou nemal, veď som ju v živote ani nevidel. Kšefty však nijak príjemné. Vraždil som. Vraždil som všetkých koho si šéfik vybral, alebo stačilo keď si na niekoho ukázal prstom. Spočiatku to bolo nepríjemné, no neskôr som si zvykol a svedomie som zahnal do kúta mojej sivej a polomŕtvej duše. Iste ste sa aj dozvedeli o mojom úteku do Honk-kongu. Určite vám to zlomilo srdce, no ja som neodišiel dobrovoľne. Agentúra to proste chcela a ja som si nemohol vyberať. Okrem spoznávania toho technikou prepchatého mesta plného špiny som sa však nejak zamotal s tamojšou mafiou. Cítim ako mamku oblial studený pot ale naštastie som vyviazol a som tu. Mafia však nebolo to jediné do čoho som strčil nos. Smrťou som riešil obrovské politické problémy a pri mojom mene sa zastavovalo srdce každému významnému boháčovi v okolí. Proste som si urobil dobré meno a okrem dobrého pocitu, že som niekto som si zarábal isté peniaze. Jednoducho som si žil.

Po čase kľudu sa však objavil problém s klonovaním. Hovorí sa mi to ťažko no naklonovali mňa. Boli ma srdce pri pomyslení, že niekde po svete behalo viac takých ako som ja. Proste, agentúra ma zradila a fakt, že nie som jedinečný na tomto svete som nemohol zniesť. Pomsta bola sladká a majiteľ agentúry jednoducho musel pykať za zločin ktorý spáchal. Zabil som ho. Nebolo to pre mňa nič nové, veď vraždy som mal na programe 24 hodín denne. Dušu a myseľ som mal plné krvi...cudzej krvi. To tak nemohlo ostať. Zbalil som si veci, vytiahol chladničku zo zástrčky naposledy sa pozrel z okna na posprejovanú stenu oproti, zatiahol rozbité žalúzie a stiahol sa na Sicíliu. Na tom maličkom ostrove nemali poštu ani telefóny, preto vám píšem až teraz. Ani tam ma však neobišli problémy. Aj napriek tomu, že vraždy boli pre mňa už tabu nemohol som sa zbaviť záťaže na mojej mysli. Čo som tam robil? Zbieral paradajky a modlil sa aby skončili muky ktoré mi zaberajú cenné miestečko na srdci. Ani na Sicílii som však nenašiel pokoj. Môjho opatrovníka a miestneho padre uniesla mafia. Áno áno opäť tá mafia. Tentoraz však Sicílska. Jednoducho tlstý chlapi čo sa prežierajú pizzou a majú vili na kopcoch. Tak som vytiahol zanesené Colty, oprášil firemný laptop, vyžehlil si oblek a spojil sa s agentúrou. Chtiac nechtiac som v tom nemohol môjho priateľa nechať. Ono to však neostalo len na Sicílii a za problémami som sa ťahal voľakedy až do Kuala-Lumpur. Moje skúsenosti konečne prišli a ukázali sa aj v dobrom svetle. Po záchrane padreho som sa konečne cítil potrebný a nie len nadbytočný grázel.

Opäť sa snažiť zabudnúť, to sa už nedalo. Sicília ma mala nočných mor zbaviť, no ona mi len pridala ďalšie. Diana bola opäť na linke a ja som mohol pokračovať. Už to však nebolo to čo niekedy. Nedarilo sa mi ako kedysi a každá moja misia končila prúserom z ktorého mi museli vyťahovať zadok. Môj život sa opäť obrátil v prach a špinu a s pocitom, že už mi niet pomoci som každý večer zaspával v sladkej vraždiacej agónii. A teraz? Na chvíľu som sa od vrážd odmlčal a už je tu ďalší problém. Naša agentúra už totiž nie je jediná. Do susedstva sa prisťahovala konkurencia a tá nielen kradne kšefty doslova z našich rúk ale ešte sa aj snaží zbaviť sa nás nadobro. Toto však len tak nemôžem nechať. Nasledujúce dni zrejme nebudem v dosahu lebo musím opäť odcestovať vyriešiť náš terajší problém. Mám pre vás aj novinku a dobrú správu zároveň. I keď pracujem v ilegálnej agentúre kooperujúcej proti zákonu, postúpil som a povýšili ma. Keďže doteraz som musel plniť úlohy ktoré mi zadávala agentúra teraz som získal mierne voľnú ruku a kontrakty si budem môcť vyhľadávať sám. Aj moju osobnú kassu už nebude držať agentúra ale budem si hospodáriť podľa mojich predstáv. Aj nákup zbraní mi hodili na hlavu, neviem ako to zvládnem no budem sa musieť snažiť.

Aby ste aspoň mierne vedeli kde budem tak moja najbližšia cesta vedie do Paríža, no plánujem aj výlet do Las Vegas. V lete som aj absolvoval tréningy a chodil som športovať. A musím povedať, že mi to prospelo. Už ma netrápia bolesti a do mojej nasledujúcej prácičky som sa naučil aj vec ktorú som celý ten čas nevedel. A tou je skákanie. Možno mi pomôže, možno nie. Viem už aj rúčkovať a vykonávať nejakú ľahkú gymnastiku no to vás zrejme nezaujíma. Neviem či je vhodné písať vám o zbraniach, no celkom pekne s nimi viem zaobchádzať. Strelné ako Colt alebo krásna Uzina sú skvelé no viac sa mi páčia nejaké ktoré nevydávajú zbytočný hluk a vedia vraždiť potichu. Nôž sa vždy zíde no pekne viem aj škrtiť strunou no o tom napíšem potom. Vec ktorá sa mi ale podarila je plastická operácia. Z ušetrených peňazí som si objednal špičkového chirurga (trocha sa mu ale trasú ruky) a ten mi zmení tváričku. Neviem však ešte či si len pridám pár polygónov alebo si zmením celú tvár podľa tej filmovej hviezdy Vina Diesla. O tom ešte porozmýšľam. Po mojom stredoškolskom neúspechu v role speváka však stále viac prepadávam hudbe a po novom som musel udržať krok s technikou a kúpil som si MP3 prehrávač. Ten Jesper Kyd je úžasný hudobník a aj pri mojom terajšom jobe mi bude robiť spoločnosť. Pekne pri ňom viem oddychovať aj v situáciách kedy by ostatní už nervovo skolabovali.

Takže som sa vám po dlhom čase ozval, dúfam, že som vás mojimi pestrými skúsenosťami s vraždami nejako neurazil a že mi túto výstrelku odpustíte. V budúcnosti vám opäť niekedy napíšem, ako žijem a čo mám nového. Pozdravte nášho psa Eidosa a brata Thiefa. S pozdravom váš milujúci syn...47.

When you kill for money, there‘s no rules.