Doom 3: Resurrection of Evil

Následne po dohratí tohto datadisku som sa rozhodol o ňom napísať. Už teraz môžem povedať, že spolu s United Offensive je to najlepší datadisk, aký som kedy hral a bude najskôr kandidovať na titul datadisk roku.

Čo sa týka príbehu nič zázračné. Opäť sa otvorila cesta do pekla a doktorka Mc Neilová vás poslala na Mars, do základne známej z jednotky zistiť, čo sa tam stalo. Doktor Betruger nám trochu zmutoval a stal sa hlavným akýmsi pobočníkom satana v pekle. Hneď na začiatku hry budete môcť vidieť, ako z hlavy tejto beštie vyliezla doktorová hlava a niečo vám bude rozprávať. V animácii taktiež zhliadnete ako získate vzácny artefakt, ktorý slúži na spomalovanie času. Tým ste teda už určite pochopili, že hrajete za člena špeciálnej jednotky, ktorý po vzoru Half Life 2 nepovie za celú hru ani slovo.

Grafické spracovanie sa oproti Doom 3 vôbec nezmenilo. Veď čo by ste aj chceli od datadisku. No lepšiu grafiku by dnešné počítače asi už len ťažko zvládali. Celý Doom je zahalený pod rúškom tmy a svetlejších lokácií si budete naozaj užívať, pretože tam si grafiku užijete určite lepšie než v tme. Modely postáv vyzerajú skutočne úchvatne a monštrá majú plynulé pohyby, doslova ako keby boli živé. Dostanete sa aj na povrch Marsu, kde by ste sa najradšej pozerali neustále, ale kôli neustálemu ubúdaniu kyslíku si to nemôžete dovoliť (jediný spôsob je asi zapnutie cheatov na tých pár okamihov). Veru často sa mi stalo, že som obdivoval niekde grafiku a medzi tým zrazu na mňa zaútočil nejaký Imp. Stávalo sa mi to hlavne vtedy, keď som sa pozeral cez okná. To, že vonku to nie je tvorené ako tapety ma vždy upútalo.

Nepriateľov si v hre užijete pekné množstvo. Ako na prvých narazíte na forgottenov. Sú to veľké poletujúce hlavy, ktoré tým, že do vás narážajú, ubúdajú vám život. Ďalším novým nepriateľom je Vulgar, ktorý do vás strieľa zelené výboje. Posledný je Bruiser, ktorý vo vás určite vzbudí na prvý pohľad smiech. Namiesto úst má totiž počítačovú obrazovku. Disponuje plazmovými kanónmi. Okrem nich sú samozrejme v hre zombíci či už so zbraňou, alebo bez zbrane. Ďalej je tu Imp, metajúci po vás červené gule. Neužijete si ho až tak ako v staršom Doome, pretože docela vo veľkom množstve je nahradený Vulgarom. Ďalšou príšerou je pinky demon, také prerastené napol robotické pasiatko. Nachádzajú sa tu taktiež prerastené pavúky, mancubus s BFG namiesto rúk, commando či už s rotačným gulometom alebo bez neho, revenant, ktorý bude po vás strielať rakety, hell knight zasa po vás hádže plazmové strely a budete sa pri ňom cítiť ako trpaslík. Ďalším nepriateľom je arch vile, ktorý si dokáže privolávať nepriateľov z radov impov, či cherub pripomínajúci malé dieťa. Bude po vás skákať a škriabať vás. wraith je nebezpečný jedine tým, že sa dokáže teleportovať, no to sa dá celkom dobre odhadnúť. Posledná príšera je maggot. Je to dvojhlavá príšera s dlhými jazykmi. Poslednou je cacodemon. Nachádza sa len na väčších priestranstvách, väčšinou vonku a strieľa po vás výboje. Počas hry narazíte aj na štyroch bossov, z ktorých na každého funguje iná metóda. chcel som napísať, ale radšej nechám na vás, aby ste zistili, ako ich zabiť. Naozaj to nie je nič ťažké. (názvami príšer som si pomohol z Gamestaru).

čo sa týka zbraní, budete mať v arzenály päste, pištoľ, konečne vášho najväčšieho priateľa na život a na smrť, dvojhlavňovou brokovnicou. Ďalej sú to nie moc efektívny samopal, ktorý sa oplatí používať na pavúkov a zombíkov, rotačný gulomet, raketomet, BFG 9000 (strieľa zelené strely, je to niečo silnejšie ako raketomet). Artefakt vám bude slúžiť na spomalovanie času a najväčšou novinkou hry je grabber gun. Je to vlastne obdoba silnejšieho bračeka gravity gun z Half Life 2. Nie je nič lepšie, ako keď zachytíte impovú strelu a hodíte mu ju naspäť. Aj tak som ho až tak často nepoužil a väčšinu hry som chodil s brokovnicou. V poslednej misii vás však čakajú hektické chvíle krátko pred koncom, keď sa ocitnete na priestore plnom Hell Knightov a Mancubusov (Impovia vás už naozaj nevytrhnú). V jednej z misií si dokonca nasadíte vojenskú prilbu a verte mi, tá animácia stojí za to.

Zvuky sú skvelé a ešte viac zosilnia pocit neistoty. Určite budete radšej v strede akcie, ako keď budete chodiť prázdnymi chodbami a počúvať rôzne zvukové efekty. Čo sa týka atmosféry, Doom absolútne exceluje. Zmenou však je, že budete vlastne neustále v boji, čím sa vám zvýši adrenalín a na nejaký strach teda rozhodne nebudete myslieť. Myslím si však že v tomto hra absolútne predchodcu prekonala. Hra je síce oveľa kratšia než predchodca, ten mal 27 misií, tatiaľ čo Resorruction of Evil má len 12. Nepovažujem to však za mínus, pretože celú hru odohrajete doslova s jedným dychom a nezačne tak strácať dych ako základný Doom.

Keď mám opísať mínusy tejto hry, tak je to vlastne nasledujúce. Je to len obyčajné tupé (ale zábavné) zabíjanie pekelných monštier. Tie naviac neovplývajú zrovna vysokou umelou inteligenciou, čo sa možno dá vysvetliť tým, že sú to len obyčajné pekelné monštrá. Niekto by mohol povedať, že je to dĺžka hry, no môj názor je, že takto hra aspoň nestratí tempo.

Nakoniec som sa rozhodol dať Resurrection of Evil ešte o jedno percento viac ako Doom 3. Je to spôsobené aj tým, že aj napriek tomu, že je to len krátky datadisk, bude vás neuveriteľne baviť, čo je spôsobené hlavne tempom hry. Hra vás jednoducho prikuje na stoličku a pustí až pri titulkoch.