Blade Runner |
PC
pridal DEMONRaziel 15.10.2006 o 18:03 pod používateľské recenzie
8.9
Historické míľniky
Píše sa rok 1982 a do kín sa dostáva film Blade Runner, natočený pod režisérskou taktovkou Ridelyho Scotta. Hlavné úlohy vo filme stvárnili Harrison Ford a Rutger Hauer a film sa stal pre mnohých divákov kultovým sci-fi. Prešlo 15 rokov a spoločnosť Westwood uviedla na herný trh adventúru na motívy spomínaného filmu. Takmer presne deväť rokov po jej vydaní (31.10. to bude deviate výročie) som sa odhodlal zahrať si túto hru a po niekoľkých dňoch som si aj vychutnával záverečnú videosekvenciu. Keďže si táto hra publicitu aj po toľkých rokoch zaslúži, ja sa chopím klávesnice a napíšem o nej recenziu.
Film, či hra?
Na túto otázky si bude každý, kto Blade Runnera hral, musieť zodpovedať sám, aj keď je príbeh v hre iný, ako v pôvodnom filme a ani hlavná postava nie je tá istá. Na rozdiel od väčšiny adventúr, tu sa zozbierané predmety nekombinujú a až na zopár výnimiek ani nepoužívajú na iné účely, ako zbieranie a analýza dôkazov. Hra sa prakticky posúva iba cez dialógy a skúmanie zozbieraných dôkazov, neriešia sa v nej žiadne puzzly ani nič podobné. Atmosféru to samozrejme nijako neznehodnocuje (práve naopak), hrateľnosť však dostáva silný úder, keďže sú herné možnosti značne zredukované.
Hrateľnosť podrobnejšie, úvod do príbehu
Ako som už spomenul, gro hry spočíva vo vyšetrovaní zločinov, z ktorých sú podozriví replicanti, teda roboti s umelou inteligenciou, na pohľad nerozoznateľní od ľudí. Vy ste členom špeciálnej policajnej jednotky, určenej na ich odhalenie a zneškodnenie, keďže replicanti majú zakázaný pobyt na planéte Zem. Po pútavej úvodnej videosekvencii sa dostávate na prvé miesto činu a hra sa začína. Ovládanie je na dobu vzniku klasické, teda point-and-click ľavým tlačidlom myši, keď sa kurzor zmení pri kontakte s hotspotom podľa príslušnej činnosti, ktorú môžete s daným hotspotom spraviť (rozhovor, preskúmať, vziať). Pravé tlačidlo myši slúži na vybratie pištole z púzdra. Blade Runner totiž obsahuje aj akčné scény a vytiahnutá pištoľ tiež umožní zastrašovať niektorých ľudí, čím sa vám otvoria nové možnosti rozhovoru. Ešte dodám, že vám pri práci s dôkazmi a interakcii s ľuďmi pomôžu 2 prístroje, známe s filmu – voight-kampf test na určenie, či je daná osoba replicant, alebo človek a zariadenia na analyzovanie fotiek (umožní priblížiť konkrétne body na fotke a keď na nej nájdete niečo zaujímavé, tak sa to automaticky natočí do správneho uhlu a vytlačí, kópiu potom nájdete medzi dôkazmi).
Najsilnejšou zbraňou tejto adventúry je však niečo, čo jej väčšina jej kolegýň zo žánru môže závidieť – nelinearita. Nie len, že je možné zozbierať iba niektoré dôkazy, prípadne sa k ním dostať rôznym spôsobom, ale mení sa aj identita replicantov po každom novom spustení, prístup ľudí v meste ku vám podľa vášho správania sa k nim a v neposlednom rade sa mení záver hry. Áno, hra ponúka vyše desiatky rôznych záverov, delených do 3 značne odlišných podkategórií, z ktorých každá obsahuje niekoľko koncov s rôznymi obmenami. A podotýkam, že mnohé tie závery sú úplne iné a teda znovuhrateľnosť je viac, ako zaručená...je to vlastne povinnosť.
Grafika, zvuky, hudba a dabing
Graficky hra už samozrejme nemá čo ponúknuť, čas je neúprosný a 9 rokov je na hre vidieť. Najmä, keď už aj vo svojej dobe boli postavy naanimované dosť slabo a veľmi „kockato“. Pozadie je však o niečom úplne inom, prostredia v hre sú, ako boli sme zvyknutí, kreslené pekne, detailne a atmosférou sa vyrovnajú tým filmovým, dokonca sa vyberieme na mnohé z filmu známe miesta. Zvuky v hre nie sú ničím výnimočné, veľa zvukov, ktoré z okolia sa nedočkáte, dabing je však na dobrej úrovni, čo pri absencii titulkov určite uvítate. Hudba je výborná a i keď to nie je Vangelis, ako vo filme, výborne sa tam hodí (kto nevidel film a teda nemá s čím porovnávať, určite nevyjadrí nespokojnosť).
Záver a rekapitulácia
I keď je herný zážitok utlmený, atmosféra filmu na vás dýcha po celú dobu hrania a to je predsa pri adventúrach to najdôležitejšie – príbeh a atmosféra vás naprosto pohltia a vy sa budete snažiť dopátrať čo najskôr až ku poslednej stope a ku záveru hry. A napriek tomu, ýe hra je pomerne krátka, možnosť hrať ju znova a znova vám to určite vynahradia. Takže ja už iba pripomeniem, že pre pamätníkov nostaligcká spomienka, pre mladých možnosť pripomenúť si, aké hry sa hrávali, v časoch, keď oni ešte nevedeli čítať a písať a pre všetkých zdroj zábavy na blížiace sa dlhé zimné večery.
Píše sa rok 1982 a do kín sa dostáva film Blade Runner, natočený pod režisérskou taktovkou Ridelyho Scotta. Hlavné úlohy vo filme stvárnili Harrison Ford a Rutger Hauer a film sa stal pre mnohých divákov kultovým sci-fi. Prešlo 15 rokov a spoločnosť Westwood uviedla na herný trh adventúru na motívy spomínaného filmu. Takmer presne deväť rokov po jej vydaní (31.10. to bude deviate výročie) som sa odhodlal zahrať si túto hru a po niekoľkých dňoch som si aj vychutnával záverečnú videosekvenciu. Keďže si táto hra publicitu aj po toľkých rokoch zaslúži, ja sa chopím klávesnice a napíšem o nej recenziu.
Film, či hra?
Na túto otázky si bude každý, kto Blade Runnera hral, musieť zodpovedať sám, aj keď je príbeh v hre iný, ako v pôvodnom filme a ani hlavná postava nie je tá istá. Na rozdiel od väčšiny adventúr, tu sa zozbierané predmety nekombinujú a až na zopár výnimiek ani nepoužívajú na iné účely, ako zbieranie a analýza dôkazov. Hra sa prakticky posúva iba cez dialógy a skúmanie zozbieraných dôkazov, neriešia sa v nej žiadne puzzly ani nič podobné. Atmosféru to samozrejme nijako neznehodnocuje (práve naopak), hrateľnosť však dostáva silný úder, keďže sú herné možnosti značne zredukované.
Hrateľnosť podrobnejšie, úvod do príbehu
Ako som už spomenul, gro hry spočíva vo vyšetrovaní zločinov, z ktorých sú podozriví replicanti, teda roboti s umelou inteligenciou, na pohľad nerozoznateľní od ľudí. Vy ste členom špeciálnej policajnej jednotky, určenej na ich odhalenie a zneškodnenie, keďže replicanti majú zakázaný pobyt na planéte Zem. Po pútavej úvodnej videosekvencii sa dostávate na prvé miesto činu a hra sa začína. Ovládanie je na dobu vzniku klasické, teda point-and-click ľavým tlačidlom myši, keď sa kurzor zmení pri kontakte s hotspotom podľa príslušnej činnosti, ktorú môžete s daným hotspotom spraviť (rozhovor, preskúmať, vziať). Pravé tlačidlo myši slúži na vybratie pištole z púzdra. Blade Runner totiž obsahuje aj akčné scény a vytiahnutá pištoľ tiež umožní zastrašovať niektorých ľudí, čím sa vám otvoria nové možnosti rozhovoru. Ešte dodám, že vám pri práci s dôkazmi a interakcii s ľuďmi pomôžu 2 prístroje, známe s filmu – voight-kampf test na určenie, či je daná osoba replicant, alebo človek a zariadenia na analyzovanie fotiek (umožní priblížiť konkrétne body na fotke a keď na nej nájdete niečo zaujímavé, tak sa to automaticky natočí do správneho uhlu a vytlačí, kópiu potom nájdete medzi dôkazmi).
Najsilnejšou zbraňou tejto adventúry je však niečo, čo jej väčšina jej kolegýň zo žánru môže závidieť – nelinearita. Nie len, že je možné zozbierať iba niektoré dôkazy, prípadne sa k ním dostať rôznym spôsobom, ale mení sa aj identita replicantov po každom novom spustení, prístup ľudí v meste ku vám podľa vášho správania sa k nim a v neposlednom rade sa mení záver hry. Áno, hra ponúka vyše desiatky rôznych záverov, delených do 3 značne odlišných podkategórií, z ktorých každá obsahuje niekoľko koncov s rôznymi obmenami. A podotýkam, že mnohé tie závery sú úplne iné a teda znovuhrateľnosť je viac, ako zaručená...je to vlastne povinnosť.
Grafika, zvuky, hudba a dabing
Graficky hra už samozrejme nemá čo ponúknuť, čas je neúprosný a 9 rokov je na hre vidieť. Najmä, keď už aj vo svojej dobe boli postavy naanimované dosť slabo a veľmi „kockato“. Pozadie je však o niečom úplne inom, prostredia v hre sú, ako boli sme zvyknutí, kreslené pekne, detailne a atmosférou sa vyrovnajú tým filmovým, dokonca sa vyberieme na mnohé z filmu známe miesta. Zvuky v hre nie sú ničím výnimočné, veľa zvukov, ktoré z okolia sa nedočkáte, dabing je však na dobrej úrovni, čo pri absencii titulkov určite uvítate. Hudba je výborná a i keď to nie je Vangelis, ako vo filme, výborne sa tam hodí (kto nevidel film a teda nemá s čím porovnávať, určite nevyjadrí nespokojnosť).
Záver a rekapitulácia
I keď je herný zážitok utlmený, atmosféra filmu na vás dýcha po celú dobu hrania a to je predsa pri adventúrach to najdôležitejšie – príbeh a atmosféra vás naprosto pohltia a vy sa budete snažiť dopátrať čo najskôr až ku poslednej stope a ku záveru hry. A napriek tomu, ýe hra je pomerne krátka, možnosť hrať ju znova a znova vám to určite vynahradia. Takže ja už iba pripomeniem, že pre pamätníkov nostaligcká spomienka, pre mladých možnosť pripomenúť si, aké hry sa hrávali, v časoch, keď oni ešte nevedeli čítať a písať a pre všetkých zdroj zábavy na blížiace sa dlhé zimné večery.
napísal DEMONRaziel 15.10.2006
Páči sa mi!
8.9
BLADE RUNNER
