Silent Hill 2

Musím priznať, že pojem horor, označujúci niečo strašidelné a desivé, je mne ako osobe veľmi blízky. Moja DVD kolekcia tých najstrašidelnejších filmov všetkých čias sa hrdo pýši v stojane s ostatnými titulmi, medzi ktorými zväčša exceluje. Okrem hororu ktorý zarába na striebornom plátne, existuje však aj niečo horšie....oveľa strašidelnejšie, kde už nejde o strach......tu ide o nervozitu a priam úzkosť, ktorá sa na rozdiel od filmu kumuluje každou ďalšou ubehnutou sekundou. Ide o hry.....resp. kultovú sériu Silent Hill. Aj keď tu máme už novšie časti, technicky prepracovanejšie, ja som sa rozhodol zrecenzovať jednu zo starších, resp. Silent Hill 2. Aj napriek grafickým a zvukovým dokonalostiam nových dielov stále ostávam verný starej dobrej atmosfére a osvedčenému prepracovanému príbehu! Prečo...?

Príbeh: 94%
Príbeh ja najvýznamnejší faktor hry, ktorý exceluje na prvý, druhý a aj ten tretí pohľad. Pre malé objasnenie....James Sanderland, obyčajný tridsiatnik, prišiel do mestečku pri jazierku, Silent hillu na základe istého veľmi znepokojivého dopisu. Je totiž od jeho bývalej ženy Mary....Na tom by nič nebolo, veď veľa párov sa dá opäť po rokoch dokopy. Tu je však niečo inak, jeho žena je totiž už tri roky mŕtva....! Vcelku otrepaná zámienka, podaná zaujímavým duchárskym štýlom, vyzerá zozačiatku vcelku nevinne, avšak po postupnom objasňovaní sa dostávame na koreň najzložitejšiemu hráčskemu príbehu všetkých čias. Myslíte, že to nie je tak zlé...? Ale je! Doteraz sa mnoho ľudí na internetových fórach baví o jedinej podstatnej otázke celej tejto prepracovanej hry.... „O čo to tu sakra ide?!“ Dodnes vzniká množstvo textov a dokumentov snažiacich sa odhaliť celé to Silent Hillovské tajomstvo, avšak všetky sa od seba viac-menej odlišujú. Ako to vlastne celý ten príbeh vyzerá, vám odporúčam zažiť najprv na vlastnej koži a až potom si o ňom prečítať, aby ste sa neodobrali o moment prekvapenia. Jednoznačne ale podporujem tvrdenie, že Silent Hill 2 je obohatený o nadpriemerný, brilantný príbeh, v ktorom sa, ako bol cieľ autorov dokonale zamotáte (podľa môjho konzervatívneho názoru sa v príbehu nevyznajú ani sami japonci, ktorý ho vymysleli). Veľkým plusom však je, že autori vymysleli štyri rôzne zakončenia hry + jeden bonusový, ktoré závisia od vášho vplyvu na priebeh hry, a od vášho všeobecného správania sa v jednotlivých lokáciach.

Atmosféra: 97%
Brilantný príbeh, však nie je jediné plus tejto hry. Ten totiž kráča ruka v ruke s taktiež dych berúcou atmosférou. Výrazné, avšak zo začiatku jemné mrazenie na chrbte, následným postupom v hre prechádza do plynulého strachu a zachádza až do absolútnej nervozity a totálnej úzkosti. V žiadnej doterajšej hororovej hre som necítil takú nervozitu, a ešte nikdy som sa nebál v hre otvoriť dvere do ďalšej miestnosti. Ľakačky tu sú na každom kroku a vy neviete ako sa im ďalej chrániť. I keď sa vonkoncom snažíte vyhnúť všetkým tím prekvapeniam ktoré na vás číhajú spoza rohu, vždy vás prekvapí nejaký zablúdilec, zombie, ktorého ste prehliadli. Tí sa ukazujú na tých najnemožnejších miestach napr. jeden na mňa vyliezol spod auta a chytil ma za nohu. Taký šok ste ešte nezažili, to mi verte. Odvtedy som sa vyhýbal autám, no vždy keď sa to stalo znova, tak šok sa opäť dostavil. Hra nie je určená deťom do osemnásť rokov (i keď ja mám 14). Nie je to však spôsobené krvavými efektmi (niežeby tu neboli), ale vynikajúcimi skúsenosťami japonských veľmajstrov, ktorý sa s atmosférou vedia brilantne zahrávať a hráčovi sa dostavia pocity na aké ani v kútiku duše nemyslel a nepredvídal. Rozhecovať vás vedia síce aj obyčajné zvuky, šepot, alebo vŕzganie dverí ktoré sú absolútne bežné veci, avšak podané majstrovským, strach navodzujúcim spôsobom. Myslím, že atmosféra sa jedinečne vydarila, a veľmi detailne pôsobí na celkovú psychiku človeka. Pozor, toto nie je sranda...nervovo labilným ľudom absolútne neodporúčam tento titul ani len zapínať, lebo ešte aj tá hudba v menu hraje na nervi. =)

Hrateľnosť, štýl hry, možnosti: 80%
Nie veľmi výrazný, ale pre výsledný efekt absolútne dostačujúci faktor hry. Postavu vidíme s pohľadu tretej osoby. Kamera je aktívna a celkovo sa veľmi dobre prispôsobuje momentálnej situácii, takže sa veľmi ťažko dostanete do momentu, keď by ste nemali rozhľad, alebo nevedeli, čo sa deje. Samozrejme všetky zozbierané predmety, ktorých je ako sa na adventúru patrí dostatok, si odkladáte do stabilného inventára. Postava sa ovláda plynulo, avšak mierne ťažkopádne. V konečnom dôsledku to však poteší a zvyknete si na ovládanie dokonale. Za najdôležitejšiu súčasť hry pokladám baterku a rádio. Tým čo nehrali to môže byť čudné....ale vysvetlím! Baterka totiž z 50% dotvára atmosféru. Ťažko sa to vysvetľuje, no ten pocit keď nádherné efektné svetlo z vašej baterky prerezáva tajuplnú tmu a odhaľuje ďalšie len a len príšerami zamorené zákutia je neuveriteľný a strašidelný zároveň. Po meste máte docela voľný pohyb, a aby ste objasnili Silent Hillovskú tragédiu, musíte prezrieť aj poslednú prehnitú a roztočmi rozožratú triesku na dverách záchodu v poslednej chatke na okraji mesta- doslova! Druhé spomenuté je rádio, ktoré šuští a chrapčí, keď je nablízku nepriateľ. Na prvý pohľad je to otrepané a nijak zvláštne, no vezmite si to takto.... tma, noc, hmla sa zniesla nad Silent Hill a vy s nervóznou zvukovou kulisou stojíte s kovovou trúbkou v ruke, v parku kde nevidieť ani na krok a ešte k tomu vám začne chrapčať rádio, a vy neviete z ktorej strany sa na vás vyrúti zombie, s myšlienkami zabiť vás v zlomku sekundy....! Neviem ako je to s vami, ale mne sa už teraz zvierajú....no veď viete čo =) Nepriatelia majú vzhľad celkovo dosť na zvracanie! Doslova! Vyzerajú hrozivo a dotvárajú strach do absolútneho maxima...! Nič viac vám k tomu nepoviem, a dúfam, že aj vám táto definícia postačí!

Grafika: 85%
Aj napriek faktu, že ide o tri a pol až štyri roky starú hru, graficky a technicky vyzerá k svetu a pôsobí príjemne, teda skôr nepríjemne...ak viete ako to myslím. Namakané modely postáv a detailné okolité prostredia žmýkajú s enginu maximum a celkový dojem vyzerá asi tak....že úplne stačí! Nemienim rozoberať tento pre mňa nie veľmi dôležitý faktor, pretože i keď hre len pomáha, aj keby bol zaprášenejší, stále by ponúkala hra to, čo ponúka teraz.

Zvuky: 100%
Zvuky ma z celej hry potešili najviac. Nervózna zvuková kulisa ktorá podfarbuje miernu akciu je dotiahnutá do absolútneho maxima a strach by z 50% nastal aj bez obrazu. Veci ako škrípanie dverí, šepkanie, a halucinačné hlasy vo vašej hlave pôsobia atmosférou často prirovnávajúcou sa prechádzke pri splne mesiaca o polnoci cez márnicu, a nakoniec sa zastavenie na cintoríne, kde si pri hrobke masového vraha pripravíte občerstvenie vo forme pikniku. Dúfam, že som to vystihol, a že som teraz prilákal, možno aj odplašil, množstvo začínajúcich adeptov na kúpenie tohto majstrovského dielka.

Verdikt: 92%
Silent Hill 2 ukázal, ako má vyzerať poriadny hororový titul, ktorý sa svojou vynikajúcou strašidelnou atmosférou, a skvelým, neuveriteľne prepracovaným príbehom navždy zapísal do dejín survival hororov a často ho mnohý, bez výnimky mňa, považujú za otca hororových titulov (mamu- resident evil- by som chcel nechať momentálne na pokoji). Je však otázne či tento titul hrať. Prečo? Silent hill totiž svojou brutalitou, strachom, úzkosťou a obscénnosťou prekonáva hranice doteraz vydaných hier. Pre všetkých ktorý nemajú radi strach v konzolových projektoch....ruky preč. Pre tých, ktorý podobné dielka vyhľadávajú, to bude absolútny vrchol. Pre ostatných....neuškodí. Ja osobne sa radím k tým, ktorý hororové dobrodružstvo priam vyhľadávajú, preto aj vysoké hodnotenie. Vy si však o hre spravte vlastný názor. Ja som vám svoj predložil na striebornom podnose, ako ho vezmete je len na vás.

Plusy:
-atmosféra
-grafika
-zvuky
-strach a úzkosť
Mínusy
-nutná znalosť anglického jazyka
-strach a úzkosť...