Return to Wolfenstein

Žáner FPS patrí dnes určite medzi najdominantnejšie na PC, ale aj na ostatných platformách sa tento typ hier hojne vyskytuje. Jeho zrod si dnes živo pamätajú len oldschooloví hráči, no dnes je priekopnícka hra Wolfenstein 3D známa asi každému, kto sa o hry čo len trochu zaujíma. Prvá hra, kde sa nechodilo len doprava a doľava, či zdola hore. Možnosť rozhliadnuť sa po celej miestnosti, nie len v dvoch smeroch a určitá výška stropu vyvolali ilúziu tretieho rozmeru. Ono to bolo asi niečo viac než len ilúzia, ale plnohodnotnou 3D hrou Wolf nie je, to si treba priznať, neexistuje tam napr. možnosť pohybovať sa vo vertikálnom smere a tiež 3D modely postáv absentujú. Lenže vtedy sa hry robili inak, hrali inak a v konečnom dôsledku i zháňali inak. Takže ak mal niekto Wolfa, bol okamžite King. Keď to niekto hral, popisoval to ako vynikajúci zážitok a keď to niekto hral dlho, asi ho z toho bludiska rozbolela hlava. To boli však slabé protiargumenty proti obrovskému skoku a inovácii, ktorú priniesol. A to sa podarilo len málo hrám spomedzi toho množstva, ktoré kedy uzreli svetlo monitora. No iD soft sa k svojmu dielu zvykne po rokoch vrátiť, ako to ukázal aj hrou Return to Castle Wolfenstein. Vývoj mali na starosti Gray Matter (neskôr tvorcovia CoD:UO) a multiplayerovú časť Nerve (D3:RoE). Hra bola teda v dobrých rukách a aj keď nemohla prekonať slávu predchodcu, viedla si veľmi dobre na všetkých frontoch.

B.J. Blazkowicz, elitný agent elitnej jednotky Office of Secret Actions je síce klasickým nemým hrdinom, ale vzhľadom na heroickú minulosť a veľmi dobrú povesť mu to tentokrát odpustíme. A aj preto, že tu by slovami veľa nevyjednal. Himmlerove „paranormálne“ jednotky usilovne pracujú na objavení a vzkriesení Heinricha, bývalého nemeckého vládcu, tisíc rokov mŕtveho. Okrem toho jeho elitní vedci pripravujú prototypy supervojakov a taktiež sa zaoberajú využitím elektrickej energie v zbraniach a vývinom rotačného guľometu. Agent Blazkowitz však zvládol už horšie veci a preto mu tieto maličkosti nespôsobujú vrásky. Vyberie sa teda na hrad Wolfenstein, aby zistil, kvôli čomu sa v týchto miestach zvýšila aktivita jednotiek SS. Tu je však zajatý, no vy mu pomôžete ujsť, zabiť Helgu von Bulow, zobrať cenný artefakt a šup do ďalšej kapitoly, kde ukradnete špeciálne lietadlo. Neskôr sa dostanete do mesta Kugelstadt, aby ste si posvietili na továreň, ktorá vyrába tajné zbrane a neskôr za Deathsheadom do Nórska, kde mu názorne vysvetlíte, že Ubersoldati nie sú pre Nemecko to najlepšie riešenie. V záverečnej časti hry sa opäť presuniete do Nemecka, do dedinky Paderborn, aby ste zničili vedenie Paranormálnej divízie a nakoniec aj výsledok ich snaženia – oživeného Heinricha. To je k príbehu viac než dosť, ak si uvedomíme, že Wolfenstein, a vôbec celý iD soft si na príbehu veľmi nezakladá. Aj tu pôsobí dosť kostrbato, napríklad výlet do Nórska je v hre len preto, aby boli aj snehové levely .

Tak, po objasnení príbehu je všetkým jasné, že na vyriešenie celého konfliktu bude vyžadovať jedného hrdinu a veľa strieľania, takže musí byť čím a musí byť čo. Nebojte sa, je čím a je čo . Už v úvodných misiách sa vám zapáči, rovnako sa vám zapáčilo v Call of Duty (chronologicky vlastne opačne), pretože engine je ten istý. Na začiatku máte len nôž, ktorý je využiteľný v tichých misiách ak chcete šetriť náboje. Pištole (Luger, Colt) po prvom zabitom vojakovi vymeníte za samopal a už ju nikdy nevyužijete. So samopalom si užijete dosť srandy, v hre máte rovno tri druhy a to MP 40 – váš sprievodca na každom kroku, trošku neohrabaný Thompson a tichý Sten. Dostanete sa k puške Mauser a k optike, čí vznikne krásna kombinácia pušky a sniperky. Vôbec to nie je obmedzenie, jednoducho, ak chcete sniperovať, tak stlačíte zoom a ak nie, tak máte obyčajnú pušku. Po námietke, že takto máme vlastne veľa nábojov v sniperke, môžem povedať, že v misiách, kde potrebujete byť ticho je nevhodná a musíte využiť tichú sniperku, a do tej je nábojov ako šafránu. Ďalšou zbraňou je plameňomet, no je trochu slabší ako som očakával. Neskôr získate aj granáty a dynamit. Nemôže chýbať ani High Society puška a v tejto hre je ňou FG42 Paratrooper Rifle, ktorá má všetko, čo vám môže zachrániť život na strednú vzdialenosť. V hre je aj raketomet a Venom, rotačák, ktorý získate v tajných laboratóriách v Nórsku, rovnako ako Tesla Gun, výbornú zbraň, ktorú vám dropne Supervojak. Kto by očakával, že v hre z druhej svetovej budú nepriateľmi len vojaci z druhej svetovej, mýlil by sa. Samozrejme, sú tu obyčajní vojaci, majú rôzne zbrane a podľa toho sú nebezpeční. Okrem nich je tu elitná garda – sličné dívky (by povedali Česi) so Stenom, ktoré je fakt ťažké trafiť a paragáni s Paratrooper puškami a veľkou výdržou. Sú tu však aj zombie, ktoré sú dosť odolné a nie sú po nich náboje. Práve táto skutočnosť, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, vás núti trochu taktizovať, lebo náboje vám dôjdu celkom rýchlo. Obzvlášť nebezpečná je ohnivá zombie, ktorá si vás vychutná najmä v tesných chodbách. Sú tu však aj mutanti, ktorí vznikli pokusmi šialeného Deatsheada a to Loperi – stvorenia, ktoré majú namiesto nôh elektrické pole a sú naozaj veľmi rýchle a odolné. Stretnutie s nimi vo mne vyvolávalo mrazenie na chrbte. Taký útek pospiatky za súčasného strieľania do niečoho, čo sa k vám blíži rýchlejšie ako vy utekáte a vedomie, že vám od neho stačí jedna rana, majú niečo do seba. Posledným z radových vojakov je prototyp Ubersoldata, pričom jeho vylepšenú variantu máte ako Bossa. Okrem neho ešte Olarica – prerastená zombie a Heinricha.

O umelej inteligencii nemôžem povedať nič zaujímavé, lebo veľmi zaujímavá nebola. Počty vojakov dostatočne prevyšovali jej úroveň a tak si v zápale boja ani nevšimnete, že niekto sa občas zasekne o dvere. Zvláštne boli reakcie nepriateľov v stealth misiách. Raz siahali po achtung buttone preto, že vo vzdialenosti 200 metrov videli niečo, čo evidentne nemalo na rukáve hákový kríž a inokedy im bolo jedno, že som v pohode vstúpil do tábora po predchádzajúcom nešetrnom a hlučnom zabití strážcov. Hra vám vždy ponúka také množstvo vojakov, aby to nebolo frustrujúce, ale aby ste sa trochu zapotili a v cieli mali dobrý pocit, že ste to zvládli. Obtiažnosť stúpa približne rovnomerným tempom, no niekde v závere sa pozvoľna dostane na úroveň, kedy budete quickload používať dosť často. Taký plameňometčík na začiatku síce potrebuje o trochu viac olova ako bežný vojak, no v predposlednej misii je stretnutie s ním hotové peklo. Doslova. Ale na druhej strane – keby v hre ani raz nebola misia, kde ste na mizine so zdravím a nábojmi, bolo by všetko príliš ľahké a nudné.

Hudba v hre niekde v pozadí hrá a výborne dokresľuje charakter misie, zvuky zbraní sú tiež pekne prezentované. Dabing tu je, až na spomínaného Blazkowicza je schopnosťou reči obdarený každý, kto má niečo do činenia s príbehom. Kvôli zastaralejšej grafike som nemohol pozorovať, či korešponduje s otváraním úst, pohybom kútikov a mimikou tváre . Grafika že je zastaralá? No, dnes už trochu áno, ale v dobe vydania bola špičková, ako sa na taký AAA titul patrí. Paleta farieb je stereotypná, ale prostredia, v ktorých sa pohybujete, ju takou núita byť. Klasické zničené mestá, tajné základne, nejaký ten vojenský tábor, jaskyne a samozrejme snehová nádielka v Nórsku. Ešte že v leveloch sú tajné miesta, inak by bolo prostredie nudné. O čo krajšie pôsobí pestrofarebné intro a outro, ktoré sú dobré aj napriek krátkosti.

Hru môžete prejsť za dva dni, no tie dva dni si budete vychutnávať výbornú atmosféru, ktorú vytvára temné prostredie vojny a tajomná mystéria spojená s nacistami. Nový Wolfenstein už nie je nový, no ak ste s ním ešte nemali tú česť, tak to okamžite napravte. Táto hra za to aj napriek viacerým chybičkám stojí a ani časovo vás to príliš neobmedzí. Zostane len prázdne miesto na disku a pekné spomienky.