Me & My Katamari

Hovnivál. Alebo ak chcete, tak skarabeus posvätný, scarabeus sacer, taký malý tmavý chrobák. Z trusu ostatných zvierat si vytvára drobné guľôčky, pridržuje ich a gúľa dozadu pomocou posledných párov končatín. Počas gúľania nabaľuje ďalšie vrstvy a neskôr si ju uskladnil do zeme. V starovekom Egypte bol uctievaný, lebo symbolizoval vznik života zo zeme.
Tak drobné prírodovedné okienko by sme mali za sebou a hneď vám aj takýto divný úvod vysvetlím. Ono totiž sa ľudia v spoločnosti Namco pri vytváraní jedného zo svojich hitov ešte na PS2 inšpirovali týmto hmyzom, teda aspoň tak to vypadá. PS2 totiž jednu dobu ovládla silne návyková a strelená hra s názvom Katamari Hamacy a práve v nej ste si mohli vyskúšať nagúľať si svoju vlastnú guľôčku hnoja. Samozrejme, že nie doslova. Po obrovskom úspechu sa na svet dostalo aj pokračovanie, ale nedosiahlo úspechu svojho predchodcu. Dalo sa teda čakať, že minikonzola od Sony tiež nezostane ukrátená o tento počin a tak sa aj stalo. Vyrozprávam vám teda príbeh ako som ja a moje katamari dopadol

Na stranu pôvodnej hry som počul len samé chvály, tak som teda naradostený ako malé decko hodil UMD do mechaniky skôr, ako by ste stihli povedať „Scarabaeidae Coleoptera Insecta“. Loading som v danej chvíli vnímal ako bezcitne dlhý a len som čakal, kedy sa začne tá úžasná zábava. Pár úvodných obrazoviek som rýchlo popreskakoval spolu aj s rozprávaním „príbehu“. Ten sa točí okolo dovolenky kráľovskej rodiny s divnými hlavami na ostrove. Kráľ a kráľovná majú malého divného zeleného synčeka a učia ho gúľať katamari. Na to slúži tutoriál, ktorý vás oboznámi so základnými „pravidlami“ tejto hry. Dosť nemilo ma prekvapilo dosť krkolomné ovládanie. Predsa len nie je práve najintuitívnejšie a budete si dosť dlho zvykať. Ak sa chcete pohnúť s katamari dopredu, tak musíte držať smerovú šípku dopredu a zároveň ▲. Ak doľava, tak musíte šípku doľava a □, takto je to aj pri pohyboch do iných strán. Takto sa teda naučíte pohybovať, dostať svoje katamari na nejaké vyvýšené miesto a nakoniec to hlavné – gúľať a nalepovať na seba okolité predmety. Po tomto vám váš aristokratický otecko daruje ostrov. Po ňom si môžete slobodne chodiť, máte tu pláž, balón, prístav a samozrejme prostriedky pre pozeranie vašich doterajších výsledkov, ukladanie hry a sieťovú hru. Tu narazíte aj na prvé zvieratko, ktorému vygúľate svojim gúľaním vlastný ostrov. V dlhých dialógoch (ako ostatne prakticky všetky v tejto hre) vás poprosí o pomoc a vy prijímate. Objaví sa váš ocko, týra vás zas dlhými rečami a význame katamari a podobnými žvástami a katapultuje vás priamo do akcie. Nasleduje loading a zrazu sa na obrazovke objavuje náš malý zelený princ so svojím katamari o veľkosti 5 centimetrov (on, chudák, nie je ani polovica z katamari), dostávate určenú minimálnu veľkosť akú musí vaša guľôčka dosiahnuť a tak isto aj časový limit, za ktorý to všetko musíte zvládnuť. Vďaka nezvyčajnému ovládaniu vám bude chvíľku trvať kým sa zorientujete a a niečo zozbierate. Tak sa teda gúľate, nabaľujete na seba rôzne okolité predmety a zisťujete krutý fakt, že existencia v takejto veľkosti vôbec nie je ľahká. Väčšina vášho okolia je podstatne väčšia ako vy a preto sa na vás nič nechytá a skoro od všetkého sa odrážate, keď sa vám k tomu ešte nejaký obrovitánsky človek postaví do cesty, tak z toho máte peklo na zemi. Tak pomaličky na seba nalepujete drobné papieriky, gombíky a podobné malé veci, čas vám kruto plynie a vy zisťujete, že na prvý krát to asi ťažko zvládnete. Z požadovaných 20 centimetrov sa vám horko-ťažko podarí 16 a čas vypršal. Nastáva animácia z citovými výlevmi vášho rodiča, kde vidíte na povrázku a on vás mláti hlava, nehlava, pritom vám vyčíta, ako ste sa len opovážili nesplniť úlohu a podobne. Keď už máte nutkanie zavolať na detskú linku dôvery, tak vám je ponúknutá možnosť zopakovať si kolo (prípadne sa vrátiť na ostrov, ale to nemá žiaden zmysel). Tak sa teda pokúšate druhý krát. Už sa vám darí podstatne viac, plníte daných 20 centimetrov a pri šťastí ich už aj pomerne vysoko prekonávate. Nastáva, ani nie pochvala od otca, ako skôr len zhrnutie, že ste to zvládli a ohodnotenie vášho výkonu. Po ňom vám z vašej guľôčky vytvorí ďalší ostrov a na ňom nájdete dané zvieratko.

Nastáva druhé kolo, nové zvieratko a zavedie vás do iného prostredia. Vaše katamari je už podstatne väčšie. Začínate z 20 cm a vašou úlohou je dosiahnuť 150 cm. Ak sa mám priznať, tak aj v neskorších fázach hry bola toto pre mňa najnepríjemnejšia úloha, ono totiž aj keď sa taký meter zdá byť už dosť, tak stále sa dosť veľa okolitých predmetov na vás nie a nie nalepiť. Po splnení zas nastávajú tradičné výlevy, zvieratko vám poďakuje, dostáva svoj vytúžený ostrov a o pomoc vás žiadajú ďalší.
Teraz je vašou úlohou už zo 150 centimetrov vyrobiť 70 metrov. Úloha na prvý pohľad soť náročné, ale postupne zisťujete, že ani moc nie. Len sa gúľate dopredu a už sa na vás lepí podstatná väčšina vášho okolia. O domoch môžete zatiaľ len snívať, ale nebojte sa, aj to príde. Tradične to zas splníte, ste bodovo ohodnotený a idete na kolo s číslom 4.
Začínate so 70 metrami, princa nevidíte už ani pomocou teleskopu a pregúľavate sa až k ohromným 500 metrom. Začínate nabaľovať mrakodrapy, sopky a dokonca oblaky. Sem-tam sa vám podarí nejaký ten drobný ostrovček, ale stále to ešte nič nie je. Maximum sa vám tu podarí zhruba okolo 800 metrov a po pochvale-nepochvale pokračujete ďalej.
Neskôr sa už kolá začínajú kombinovať a nadväzujú na seba, začínate s 5 cm, idete cez 20 až na 150. Takto vygúľate ostrvy ešte pár zvieratkám a potom vás o pomoc požiada až sám urodzený ocinko kráľ. Ten by už aj sám konečne rád mal nejaký ostrovček, tak sa teda púšťate do akcie. Pomaly postupne prechádzate od 5 cm až k 500 metrov, keď si vtom kráľ zmyslí, že prečo by sa mal troškáriť a chce od vás jeden a pol kilometra. To je už docela slušná guľka hnoja. Keď sa teda dostanete k spomínaným 1500 metrom a zostáva vám nejaký čas, tak až vtedy sa začína ozajstná šouka. Nabaľujete už všetko, nič vám nerobí problém. Nad vecami ako King-kong alebo Godzila sa už len pousmejete, zbierate celé pohoria, obrovské ostrovy, búrkové mraky a nakoniec aj samotnú kráľovskú rodinu, ktorá sa na všetko pozerá.

Zo začiatku vás poteší rozmanitosť prostredí a ich originalita. Písací stôl, kuchyňa, prípadne schody v dome alebo neskôr zoo sú pre vás vždy zážitkom. Keď do toho ešte aj sneží, tak je pocit eufórie z geniálnej hry takmer dokonalý. Tam kde bol predtým plavecký bazén je teraz klzisko a vy po ňom so svojím katamari lietate ako papier v prievane. Vážne vás to bude prvých pár hodín neskutočne baviť, ale zrazu zisťujete, že všetko je vlastne stále rovnaké. Kolá sú prakticky totožné s minimálnymi odlišnosťami a keď budete z 20 cm na 150 gúľať po 100krát na tom istom mieste, ktoré sa skoro vôbec neodlišuje od toho pred 20 minútami, tak vám to už aj začne liezť na nervy. Predmety, ktoré zbierate sa tiež skoro nemenia, akurát sem-tam vám tam vletí nejaké ufo, alebo narazíte na Godzilu. To je po čase však, bohužiaľ, samozrejmosť. Kolá môžu byť dizajnované špičkovo, sú aj veľmi zábavné (nalepujete na seba Big Ben, Eifelovu vežu, ľudí voziacich sa v nákupných košíkoch...), ale prd je vám to platné, keď sa strašne opakujú. Ani poriadne neviem koľko ich je, ale do 6 hodín v pohode zvládnete celú hru a to teda nestačí. Po prejdení môžete svoje doterajšie výkony samozrejme stále zlepšovať, ale už to nie je ono, už vás do lepších výsledkov nič netlačí. Tak isto môžete s princom chodiť po ostrovoch, fotiť sa tam, obrázky si ukladať, ale tak isto nejako nedokážete nájsť dôvod, prečo by ste to vlastne mali robiť. Ešte si môžete gúľať aj s inou postavičkou (svojim bratrancom, prípadne iným rodinným príslušníkom), ktorú sa vám niekedy predtým podarilo nalepiť, tak isto vás to ale nijak nedrží. Čo ale zas musím vyzdvihnúť je geniálne spracovanie Credits. To je spracované formou minihry, všetko pekne v 2D grafike (stará zlate 8bity) vidíte zboku a len sa gúľate dopredu a skáčete, vyhýbate sa rôznym predmetom a neustále utekáte dopredu, aby ste nezmizli z obrazovky (čo znamená stratu jedného života, máte klasicky 3). Normálne som sa až modlil, aby ubiehajúce písmenká len tak skoro nedobehli. Genitálna vec.

Grafické spracovanie je....divné. Detské, ale nie je také zlaté ako napríklad v Locoroco. Okrem vášho katamari je skoro všetko brutálne hranaté a dosť to aj vadí, zle sa na to pozerá. Samozrejme mu nejde uprieť určitá čaro, ale mne to jednoducho nesadlo. Navyše postavy sú také divné, hlavy majú ako tie „fazule“, čo sa kedysi predávali pri Jupíku a rôzne sa gúľali a mali všelijaké xichty. Osobne ma ešte dorazil výzor samotného kráľa, ten je totiž navlieknutý v elasťákoch a vždy, keď sa na obrazovke objavil celý, tak som mal pocit, že ho niekde o niečo pripieklo.
Zvuková stránky by bola veľmi dobrá. Ale nemôže byť, keď ju zas porovnám so spomenutým Locoroco, tak je iba veľmi slabým odvarom. Niektoré japonské melódie vás síce chytia za srdce, ale tých veľa niet. Navyše pre európske ucho ide o dosť nezvyčajné melódie.
Fyzika v hre určite nejaká je, je ale dosť mierna a snaží sa vám čo najmenej uškodiť. Viem, že hra je určená aj drobcom, ale trošku viac reality by neuškodilo. Je dosť veľký rozdiel v tvaroch a môžete si byť istý, že keď vám bude niečo veľké prečnievať, tak sa vám bude gúľať ťažšie. Ale sláva to teda nie je, skôr, ako som už povedal, je čo najviac zjednodušená.
Hra ponúka aj multiplayerové bitky pre maximálne 4 hráčov, bohužiaľ som nemal s kým vyskúšať.

Hru by som odporúčal všetkým. Je síce trošku ťažšie zvyknúť si na ovládanie, ale časom sa z nej stane vynikajúca oddychovka. Pokiaľ vám nebude vadiť, že sa často opakuje a budete chcieť len miestami jednoducho „vypnúť“, tak je stvorená pre vás. Ostatní sa budú musieť prehrýzť aj jej nedostatkami. Nech vás neodradí, že už dlhšiu dobu ste vlastníkom občianskeho preukazu.

+ originalita (áno, ešte stále)
+ zábava
+ nezvyčajné lokácie
+ humor
+ credits

- stereotyp
- slabá motivácia
- nudné bezvýznamné a hlavne otravné dialógy
Hru by som odporúčil všetkýmH