Dead to Rights: Reckoning |
Pes bol odjakživa vždy po blízku aby človeku pomohol, ale ako si poradí s kopou grázlov?
PSP
pridal ace 15.4.2007 o 19:26 pod používateľské recenzie
6.0
"Rex! Rééééxóóóóóóóó!!! Rexo k nohe! Počuješ ty psisko?!", takto nejako asi začína tradičný pracovný deň netradičnej detektívnej dvojice chlap - pes. Veď keďže ide o najlepšieho priateľa človeka, tak prečo by nemohol byť plniť aj funkciu strážcu zákona. Výnimočne nebehá len po raziách, ale skutočne potiera zločin. Všetko to začalo za brehom rieky Dunaj v Rakúsku v prvej polovici 90. rokov seriálom Komisár Rex. Americká produkcia mala tiež nejaké pokusy, ale žiaden z nich sa nestal až takým kultom. Bolo len otázkou času kedy sa niečo z toho dostane aj na monitory a podobné zobrazovacie zariadenia. A kto iný by si zaslúžil hlavnú úlohu v takejto hre, ako najpopulárnejší pes na svete, nemecký ovčiak.
Aby som sa konečne dostal aspoň trošku k podstate tohto článku, tak séria Dead To Rights sa zrodila po prvý krát na platforme PS2. Pravdupovediac to nebol žiaden prevrat, miliónkrát opakovaný koncept Maxa Payna (nie že by ten bol žánrovo originálny) tu bol akurát obohatený o spomínaného hafana. Čuduj sa svete, čo sa týka finančného hľadiska, tak to zabralo, predajné čísla boli vcelku slušné a vidina ďalších peniažkov gúľajúcich sa do peňaženiek chlapíkov z Namca priviedla po dlhej odmlke na svet konverziu na PC. Na svete teda boli už potom verzie na skoro všetky mysliteľné vtedajšie platformy (PS2, X-Box, PC, GC, GBA). Z tohto vyplynuli ďalšie peniaze, netrvalo dlho a na svete už bolo aj pokračovanie. Išlo o viac-menej iba marketingový ťah, kvalita nižšia ako vo svojom predchodcovi a zas vývoj na všetky platformy. Autorom bolo málo a tak sme sa dočkali aj "mini" verzie na PSP handheld s podtitulom Reckoning.
Tak ako vždy predtým, tak aj teraz je hlavným klaďasom (s pomerne netradičnými vyšetrovacími metódami) nebojácny policajt s drsným menom Jack Slate. Jeho verným spoločníkom (mimo recolveru) je jeho osrstený K-9 partner Shadow (výnimočne husky). Náplň jeho aktuálnej makačky je záchrana dievčaťa, ktoré bolo vzaté ako rukojemníčka. Samozrejmosťou je zas korupcia a "hlboký" príbeh z podsvetia prehnitého mesta Grand City. V pozadí tohto všetkého prehnitého v tomto štáte dánskom je kriminálny boss s tajomným menom a obväzom okolo hlavy (že by sa grafikom nechcelo trošku zapracovať na tvári) Whisper. Slúžia mu stovky naivných dementných posluhovačov, ktorí sa neboja pre jeho blaho zhynúť a padnúť na zem pod ťarchou olova opúšťajúceho hlaveň vašej zbrane.
Cez nevýrazné menu a zdĺhavé vytváranie profilu sa dostávate rovno do akcie, animačka, stručné vysvetlenie wocogo, nejaká ta oťukávačka, že ako sa to ovláda a idete rovno na vec. Tradične začnem ovládaním. To je vcelku vydarené, pohyb ovládate analógovou páčkou, automaticky zameriavate tlačidlom R a zvyšok akcie je na šípkach a znakových tlačidlách. Ide o klasickú akciu z pohľadu tretej osoby, kto hral pôvodné, tak je hneď v obraze. Okrem strelných zbraní hra obsahuje aj vychytávky typu boj na férovku, bullet-time a samozrejme môžete do boja zapojiť aj svojho psa a v určitých situáciách ho „aktivovať“. Keď zloží jedného zo zloduchov, tak potom musíte určitú dobu čakať, kým sa mu dobije energia. Nečakajte od hry nič extra, ide iba o rýchlu nenáročnú akciu bez potreby zapájať mozgové bunky. Prichádzate do jednej lokácie, tú vyčistíte od zlosynov, rozkopávate dvere a idete do ďalšej, takto ubieha celá jeden level za druhým a pomaly vás to začína už aj trošku nudiť. Prostredia sú síce rôznorodé a pestré, ale je vám to dosť na nič, keďže nemáte ani tušenia prečo sa na danom mieste vôbec nachádzate. Sú to doky, motel, Whisperova vila a rôzne iné, celkom zaujímavé, dizajn je taktiež dobrý, len vám chýba aspoň tenučká niť, ktorá by tomu všetkému dávala hlavu a pätu. Od úplne prvej misie to je už len naháňanie sa za uneseným dievčaťom a vždy ho únoscovia dokážu premiestniť na iné miesto tesne pred vašim príchodom, tak zanechávate po sebe svoju kôpku mŕtvol a idete ďalej. Opäť mi hra pripadala ako prílišne orientovaná pre multiplayer, prechádzaním kampane si otvárate nové skiny pre postavy a mapy do multiplayerových bitiek, takže sa na kvalitnú náplň akosi zabudlo. Táto stránka hry je teda dosť nuda a nikoho neoslní. Samozrejme má aj svoje pestré chvíľky, medzi ktoré patrí svižná neutíchajúca akcia a neustále prestrelky, z tých zas kazí dojem dementná kamera, ktorá sa bohužiaľ dosť často pozerá tam, kam by nemala. Miestnosti si niekedy poobzeráte z rozmanitých uhlov, ale čo z toho, keď nevidíte to, čo sa odohráva pred vami. Je síce fixná za chrbtom, ale snaží sa prispôsobovať prostrediu, v ktorom sa nachádzate. A to je zle. Asi najčastejšie príčina smrti, jednoducho zrazu nič nevidíte.
Hra nie je nijak náročná, no aj napriek tomu budete zomierať pomerne často a to nie len kvôli kamere. Jednoducho od toľkého strieľania až umriete, ale to nič, savepointy sú na každom druhom kroku, takže v pohode môžete pokračovať s plným životom. Počas celej hry sa obtiažnosť drží na konštantnej hodnote, jedine posledné kolo je trošku náročné, hlavne vďaka obrovskej kvantite protivníkov. Taktiež ani hra samotná nie je nijak extra dlhá, 3-4 hodinky vám zaberie, ale nič viac nečakajte. Ostáva vám už len ten multiplayer.
Po predchádzajúcich riadkoch vás určite neprekvapí, že ani na technickú stránku hry nebudem sypať slová chvály. Čo sa týka grafickej stránky, tak tá nie je vyslovene slabá, ale ani ničím neoslní. Je skôr lepšia ako zlá, len mi pripadala strašne jednotvárna, monotónna po farebnej stránke. Trošku pestrosti do farebnej palety by určite len prospelo. Všetko za odohráva za šera v šedom okolí šedých budov, keď zavítate do interiéru, tak sa pridajú aj iné farby, ale stále je to pomerne málo. Lepšie sú na tom animácie pohybov, tie pôsobia docela príjemne, tak isto aj efekty nejakého toho výbuchu (ten si užijete často, keď sa vám nebude chcieť babrať so všetkými po jednom...stačí si nájsť nejaký sud). Dokonca aj bullet-time je spracovaný vcelku obstojne.
Zvuková stránka je dosť mizerná, hudby si moc neužijete, zvuky sú na nízkej úrovni. Aj napriek tomu k hre sedia (aj tak celý čas počujete len bum bum tresk).
Umelá inteligencia veškerá žádná. Jej základ spočíva v tom, aby do vás stihli vypáliť čo najviac guliek predtým ako padnú na zem. No čo, no, nikto nie je dokonalý. Človek by čakal, že aspoň boss každej lokácie bude aspoň ako-tak inteligentný, ale on je len odolnejší.
Táto hra nie je vyslovene zlá, na nič sa nehrá a rovno pred vás rozprestiera svižnú, dobre hrateľnú akciu. Otázkou však je, či vám toto bude stačiť. Ak si chcete oddýchnuť a vybúriť sa, tak ju neprehľadnite (skôr ako kúpu by som skôr odporučil si ju požičať). Dokáže zabaviť na tých pár chvíľ a multiplayer (ak máte s kým) tiež oceníte. Škoda, že nemala vyššie ambície a obsahuje dosť veľa chýb, či už imbecilnú kameru kráčajúcu zarovno s UI, alebo absenciu akéhokoľvek rozumného odôvodnenia vášho postupu. Vyladiť týchto pár nedostatkov a išlo by o veľmi dobrú hru, takto je to iba pomerne zábavný priemer až ľahučký nadpriemer.
+ svižná akcia
+ predsa len baví
+ kolega
+ množstvo zbraní
- prečo???
- spracovanie
- blbá kamera
Aby som sa konečne dostal aspoň trošku k podstate tohto článku, tak séria Dead To Rights sa zrodila po prvý krát na platforme PS2. Pravdupovediac to nebol žiaden prevrat, miliónkrát opakovaný koncept Maxa Payna (nie že by ten bol žánrovo originálny) tu bol akurát obohatený o spomínaného hafana. Čuduj sa svete, čo sa týka finančného hľadiska, tak to zabralo, predajné čísla boli vcelku slušné a vidina ďalších peniažkov gúľajúcich sa do peňaženiek chlapíkov z Namca priviedla po dlhej odmlke na svet konverziu na PC. Na svete teda boli už potom verzie na skoro všetky mysliteľné vtedajšie platformy (PS2, X-Box, PC, GC, GBA). Z tohto vyplynuli ďalšie peniaze, netrvalo dlho a na svete už bolo aj pokračovanie. Išlo o viac-menej iba marketingový ťah, kvalita nižšia ako vo svojom predchodcovi a zas vývoj na všetky platformy. Autorom bolo málo a tak sme sa dočkali aj "mini" verzie na PSP handheld s podtitulom Reckoning.
Tak ako vždy predtým, tak aj teraz je hlavným klaďasom (s pomerne netradičnými vyšetrovacími metódami) nebojácny policajt s drsným menom Jack Slate. Jeho verným spoločníkom (mimo recolveru) je jeho osrstený K-9 partner Shadow (výnimočne husky). Náplň jeho aktuálnej makačky je záchrana dievčaťa, ktoré bolo vzaté ako rukojemníčka. Samozrejmosťou je zas korupcia a "hlboký" príbeh z podsvetia prehnitého mesta Grand City. V pozadí tohto všetkého prehnitého v tomto štáte dánskom je kriminálny boss s tajomným menom a obväzom okolo hlavy (že by sa grafikom nechcelo trošku zapracovať na tvári) Whisper. Slúžia mu stovky naivných dementných posluhovačov, ktorí sa neboja pre jeho blaho zhynúť a padnúť na zem pod ťarchou olova opúšťajúceho hlaveň vašej zbrane.
Cez nevýrazné menu a zdĺhavé vytváranie profilu sa dostávate rovno do akcie, animačka, stručné vysvetlenie wocogo, nejaká ta oťukávačka, že ako sa to ovláda a idete rovno na vec. Tradične začnem ovládaním. To je vcelku vydarené, pohyb ovládate analógovou páčkou, automaticky zameriavate tlačidlom R a zvyšok akcie je na šípkach a znakových tlačidlách. Ide o klasickú akciu z pohľadu tretej osoby, kto hral pôvodné, tak je hneď v obraze. Okrem strelných zbraní hra obsahuje aj vychytávky typu boj na férovku, bullet-time a samozrejme môžete do boja zapojiť aj svojho psa a v určitých situáciách ho „aktivovať“. Keď zloží jedného zo zloduchov, tak potom musíte určitú dobu čakať, kým sa mu dobije energia. Nečakajte od hry nič extra, ide iba o rýchlu nenáročnú akciu bez potreby zapájať mozgové bunky. Prichádzate do jednej lokácie, tú vyčistíte od zlosynov, rozkopávate dvere a idete do ďalšej, takto ubieha celá jeden level za druhým a pomaly vás to začína už aj trošku nudiť. Prostredia sú síce rôznorodé a pestré, ale je vám to dosť na nič, keďže nemáte ani tušenia prečo sa na danom mieste vôbec nachádzate. Sú to doky, motel, Whisperova vila a rôzne iné, celkom zaujímavé, dizajn je taktiež dobrý, len vám chýba aspoň tenučká niť, ktorá by tomu všetkému dávala hlavu a pätu. Od úplne prvej misie to je už len naháňanie sa za uneseným dievčaťom a vždy ho únoscovia dokážu premiestniť na iné miesto tesne pred vašim príchodom, tak zanechávate po sebe svoju kôpku mŕtvol a idete ďalej. Opäť mi hra pripadala ako prílišne orientovaná pre multiplayer, prechádzaním kampane si otvárate nové skiny pre postavy a mapy do multiplayerových bitiek, takže sa na kvalitnú náplň akosi zabudlo. Táto stránka hry je teda dosť nuda a nikoho neoslní. Samozrejme má aj svoje pestré chvíľky, medzi ktoré patrí svižná neutíchajúca akcia a neustále prestrelky, z tých zas kazí dojem dementná kamera, ktorá sa bohužiaľ dosť často pozerá tam, kam by nemala. Miestnosti si niekedy poobzeráte z rozmanitých uhlov, ale čo z toho, keď nevidíte to, čo sa odohráva pred vami. Je síce fixná za chrbtom, ale snaží sa prispôsobovať prostrediu, v ktorom sa nachádzate. A to je zle. Asi najčastejšie príčina smrti, jednoducho zrazu nič nevidíte.
Hra nie je nijak náročná, no aj napriek tomu budete zomierať pomerne často a to nie len kvôli kamere. Jednoducho od toľkého strieľania až umriete, ale to nič, savepointy sú na každom druhom kroku, takže v pohode môžete pokračovať s plným životom. Počas celej hry sa obtiažnosť drží na konštantnej hodnote, jedine posledné kolo je trošku náročné, hlavne vďaka obrovskej kvantite protivníkov. Taktiež ani hra samotná nie je nijak extra dlhá, 3-4 hodinky vám zaberie, ale nič viac nečakajte. Ostáva vám už len ten multiplayer.
Po predchádzajúcich riadkoch vás určite neprekvapí, že ani na technickú stránku hry nebudem sypať slová chvály. Čo sa týka grafickej stránky, tak tá nie je vyslovene slabá, ale ani ničím neoslní. Je skôr lepšia ako zlá, len mi pripadala strašne jednotvárna, monotónna po farebnej stránke. Trošku pestrosti do farebnej palety by určite len prospelo. Všetko za odohráva za šera v šedom okolí šedých budov, keď zavítate do interiéru, tak sa pridajú aj iné farby, ale stále je to pomerne málo. Lepšie sú na tom animácie pohybov, tie pôsobia docela príjemne, tak isto aj efekty nejakého toho výbuchu (ten si užijete často, keď sa vám nebude chcieť babrať so všetkými po jednom...stačí si nájsť nejaký sud). Dokonca aj bullet-time je spracovaný vcelku obstojne.
Zvuková stránka je dosť mizerná, hudby si moc neužijete, zvuky sú na nízkej úrovni. Aj napriek tomu k hre sedia (aj tak celý čas počujete len bum bum tresk).
Umelá inteligencia veškerá žádná. Jej základ spočíva v tom, aby do vás stihli vypáliť čo najviac guliek predtým ako padnú na zem. No čo, no, nikto nie je dokonalý. Človek by čakal, že aspoň boss každej lokácie bude aspoň ako-tak inteligentný, ale on je len odolnejší.
Táto hra nie je vyslovene zlá, na nič sa nehrá a rovno pred vás rozprestiera svižnú, dobre hrateľnú akciu. Otázkou však je, či vám toto bude stačiť. Ak si chcete oddýchnuť a vybúriť sa, tak ju neprehľadnite (skôr ako kúpu by som skôr odporučil si ju požičať). Dokáže zabaviť na tých pár chvíľ a multiplayer (ak máte s kým) tiež oceníte. Škoda, že nemala vyššie ambície a obsahuje dosť veľa chýb, či už imbecilnú kameru kráčajúcu zarovno s UI, alebo absenciu akéhokoľvek rozumného odôvodnenia vášho postupu. Vyladiť týchto pár nedostatkov a išlo by o veľmi dobrú hru, takto je to iba pomerne zábavný priemer až ľahučký nadpriemer.
+ svižná akcia
+ predsa len baví
+ kolega
+ množstvo zbraní
- prečo???
- spracovanie
- blbá kamera
napísal ace 15.4.2007
Páči sa mi!
6.0
DEAD TO RIGHTS: RECKONING
PSP
Vývoj: Namco / Namco Hometek Štýl: Akcia
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|