Ridge Racer

Odkedy sa objavila prvá autíčková hra, tak sa ich príval nedá zastaviť. Už desaťročia nás neustále bombardujú každú chvíľu, neustále a bez prestávky. Niet sa čomu čudovať, problematika rýchlej jazdy človeka zaujímala a priťahovala vždy. A neustále túži byť rýchlejší a rýchlejší. Keďže nie každému sa podarí získať vodičák, prípadne niektorí na to ešte nemajú vek a málokomu sa podarí zasadnúť aj do niečoho iného, ako je sériovo vyrábaný model. Pre tých menej šťastných bola virtuálna jazda vždy vynikajúcou alternatívou ako si zajazdiť (nepočítam autodróm na rôznych hodoch, pútiach a podobných akciách). A tu sa pred dlhšou dobou objavila nová.

Séria Ridge Racer má na konzolách od Sony pomerne dlhú históriu, za ktorú by sa vôbec nemusela hanbiť. Tuším, že po štvrtý diel okupovala platformu PSX a s jeho príchodom sa dostala na PS2, tam taktiež hra nesklamala a zožala veľký úspech. Momentálne hra vyšla už aj na PS3, ale pri štarte PSP bol Ridge Racer jedným z launchových titulov (10 rokov po prvej časti). Práve ten je predmetom tejto recenzie. Podarilo sa mu nadviazať na úspechy predchodcov a pripraviť pôdu pre pokračovanie, ktoré je už tiež na svete?

Do spúšťania som sa púšťal pomerne nesmelo. Predsa len som so žiadnym dielom série dovtedy nemal skúsenosti a aj keď ohlasy boli dobré, tak som sa trochu bál, že ma hra sklame. Logo Namco už trochu upokojilo moje srdce, ale to, čo nasledovalo po ňom znížilo hladinu krvi v adrenalíne. Intro. Ako ste si mohli pri japonských hrách zvyknúť, tak je geniálne zostrihané, pútavé a drží vás nalepených na obrazovke. V ňom sa skĺbila vynikajúca animácia so skvelou hudbou a vynikajúcou atmosférou. Prezentuje sa v ňom niekoľko aut, ani nie z hry a pekných dlhonohých veľkookých Japoniek v manga štýle. Lepšiu úvodnú prezentáciu si hra ani želať nemohla.
Cez vytváranie profilu sa dostávate do pomerne bohatého hlavného menu. Pre zoznámenie je najlepšie zo začiatku zvoliť Single Race. V ňom zo začiatku na výber moc nemáte, všetko si odomknete až módom World Tours. Tak len narýchlo navolíte auto, farbu, trať a nejakú tu hudbu. Dostávate sa na trať, volíte si medzi pohľadom spoza auta a z vnútra a čakáte na váš prvý odpočet štartu v hre. 3.2.1. Štart! Zisťujete nepríjemnú vec, totiž prvý v štartovej listine má pred vami už zo začiatku 15 sekúnd náskok. Dohnať to nie je žiadna malina, navyše keď máte práce vyše hlavy s naučením sa ovládania auta. Pri prvej zákrute nastáva ďalší drobný šok, ono totiž pre PCčkára je ovládanie dosť divoké. Nejde ani tak o tlačidlá, ale o reakciu auta. Nečakajte žiadnu simuláciu, dokonca ani jej náznak. Jazdný model je dosť benevolentný voči vám, ale zas na druhú stranu zo začiatku dosť neprirodzený. Autá sú dokonca asi perfektne vyvážené, pri skokoch to nevyzerá, že by sa mal motor nachádzať vpredu. O tom ale teraz nie, jednoducho s prstom na X a nohou na plyne zákrutu vyberiete len ťažko, pri povolení X zas nastáva drift. A o tom práve celá hra je, o driftoch, drifty sú prostriedok ako predbehnúť súpera, pomôžu vám zablokovať súpera pri predbiehaní, dopĺňajú váš aktuálny stav NO2 a za jeho následného použitia máte až nehorázne zrýchlenie. Chvíľu vám potrvá, kým sa danému systému prispôsobíte, ale keď vám už raz prejde do krvi, tak budete na trati king. Nechápem ľudí, čo nadávajú na NFS a chvália niečo takéto. Tým chcem povedať, že ide o čistokrvnú arkádu, s jednoduchým, ale zábavným a dobre vyváženým jazdným modelom.

S čerstvou dávkou odhodlania a zdravého sebavedomia vyplývajúceho z vašich úspechov v móde single race sa púšťate na svetovú tour. Zo začiatku máte sprístupnenú basic tour, základnú, takú na rozbeh. Tá pozostáva z 9 sub-tour, z toho každá obsahuje 2-6 rôznych pretekov, väčšina nízkej náročnosti a obsahuje iba autá prvých 3 tried a aj to iba prvé 3 z každej. Podľa toho koľký je daný pretek v práve prebiehajúcej tour máte určené aj miesto potrebné pre kvalifikácie a klasifikáciu preteku ako prejdený. Napríklad v prvom preteku zo 4 môžete skončiť najhoršie 4 a stále sa kvalifikujete. Celkovo je však najhoršie kvalifikačné miesto 4 a postupne musíte skončiť na lepšom. Preteky spočívajú z troch kôl, štartujete z posledného, dvanásteho miesta so spomínanou 15 sekundovou stratou na prvého a s polovičnou náplňou prvej dusíkovej nádoby. Tú si dopĺňate driftovaním a môžete použiť iba v prípade, že ju máte plnú. Po zdolaní tour sa vám odomkne auto v danej triede, v ktorej práve jazdíte. Trate tu nie sú náročné, väčšinou krátke s malým počtom ostrejších zákrut. Po dokončení Basic Tour sa vrháte na Pro Tour.
Tá už pozostáva zo 14 náročnejších pretekov a zajazdíte si na vozidlách od triedy 4 vyššie, plus špeciálna bonusová trieda obsahujúca 4 veľmi podivné vehikli, o ktorých by ste ani nepovedali, že sa pohnú z miesta. Príkladom nech je „pac-man“ vozítko s dvoma vrtuľami vzadu, úsmevom na perách a Pac-manom ako vodičom. Vozidlá bohužiaľ nie sú licencované, dosť často v nich spoznáte ich reálne predlohy (Nissan 350Z...), ale stretnete sa iba s názvami ako Soldat, Gnade...Škoda. Trate už sú o poznanie rôznorodejšie a je ich aj viac, veselo si odomykáte nové trate a autá, keď tu zrazu skončíte 19. tour a objavia sa záverečné Credits. Tento mierny šok budete rozdýchavať pomerne dosť dlho. Ako to sakra? Jednoducho, čo je nutné, tak to máte v tomto okamihu prejdené a odomknuté, hra stále pokračuje ďalej.
Po nej si zajazdíte ešte pár tour, ale to je už len opakovanie predchádzajúceho. Odomykáte si vylepšené verzie už odomknutých automobilov, trate sa pomaly začínajú opakovať a miestami sa dostavuje pocit stereotypu. Obmieňa sa akurát smer jazdy, prípadne si zajazdíte na inej časti (menšej) už známeho okruhu. Nič z toho ale neuberá hre na zážitku z nej, stále vás bude baviť, síce od titulkov už nebudete pociťovať takú motiváciu, ale určite sa k nej radi vrátite, len aby ste prešli čo najviac.

Čísla
Neľakajte sa, nejdem vás mučiť matematikou, len by bolo dobré hodiť aj nejaké tie údaje o hre. Takže v hre je „všehovšudy“18 aut, z ktorých každé má dve svoje silnejšie verzie + 4 špeciály. Ako som už spomenul, tak licenciu autá do vienka nedostali, podobajú sa však, vlastnosťami sa vcelku dobre líšia a aj v rámci triedy sú veľmi dobre vyvážené. Celkovo by ich malo byť 54.
Trate tvorí 6 rozdielnych a rozmanitých prostredí, v nich sú situované rôzne okruhy, ktoré však väčšinou majú v jednom prostredí aspoň jednu časť trate rovnakú. Ako neskôr zistíte, tak ide o obrátené trate, skrátené okruhy a podobne. Dosť škoda, že sa neodlišujú podstatne viac, ale zas na druhú stranu treba priznať, že sú zvládnuté na výbornú. Celkový počet tratí sa teda vyšplhá na 24.
Aby tých čísiel bolo ešte trochu viac, tak pridám aj informáciu o multiplayeri. V ňom si môžete zahrať spolu so siedmimi ďalšími pretekármi a to buď cez net, alebo aj priamo ad-hoc.

Technická stránka hry je na dosť vysokej úrovni, treba ale priznať, že z grafickej stránky hry vám už dnes nespadne sánka. Hry aj na tejto platforme už od vtedy dosť pokročili a už hra nie je taká dokonalá, ako kedysi. Stále je však na čo sa pozerať, modely aut sú zvládnuté veľmi dobre, blur efekt pri použití nitra je spracovaný ešte lepšie. A aj ďalšie efekty ako napríklad odlesky, tiene, dym a iné sú na veľmi vysokej úrovni.
Zvuková stránka je na tom snáď ešte lepšie, aj keď mi v istých momentoch silne pripomínala Me and My Katamari (dokonca je jedna skladba použitá v oboch hrách), ale to nevadí, už tam bola hudobná stránka veľmi dobrá, tu je však ešte lepšia. To všetko podčiarknu špičkové zvyku v hre a príjemný žensko-robotický hlas sprevádzajúci vás hrou.

Hra je povinnosť aspoň vyskúšať pre každého majiteľa PSP a povinnosť vlastniť pre každého „car friendly“ hráča. Ponúka vynikajúci zážitok v nehorázne arkádovom prevedení, čo však nie je na škodu. Síce už nie je dokonalá ako v dobe vydania, ale stále je výrazne nadpriemerná.

+ hrateľnosť
+ zvuky
+ dĺžka kariéry
+ zvuk

- pre niekoho arkádovité poňatie
- opakovanie aut a tratí